Na začiatok si zopakujme príčiny krízy. Rozsiahly investičný optimizmus nielen USA ale aj v ďalších krajinách viedol k neuváženému čerpaniu a poskytovaniu úverov, a to ako v privátnej sfére (hypotéky) ako aj v hospodárskej sfére (vykrývanie strát neefektívnych podnikov) viedlo k neustálemu hromadeniu nedobytných úverov. Tento prehnaný optimizmu síce vytváral umelú zamestnanosť a umelý rast ale nebol trvalé udržateľný. Keď tato narastajúca bublina spľaskla bankám zostalo veľa úverov ktoré nemal kto splatiť, čo viedlo k nedostatku peňazí aj pre financovanie zdravých podnikateľských zámerov ako aj poklesu dopytu po rôznych komoditách ktorý bol predtým živený práve nakupovaním na dlh. Tento pokles dopytu sa globálnou ekonomikou šíril aj do krajín v ktorých sa tato bublina nevytvárala, ale boli proexportne orientované, alebo ich ekonomika bola závislá na investičných zdrojov zo zahraničia, a to sa týka aj Slovenska.
Keďže kríza vznikla mimo Slovenska je logické že Slovensko ju nemôže priamo odstrániť. Preto úvahy vlády a opozície smerujú k zmierneniu následkov pričom v podstate možno povedať že rozdiel nieje v spôsobe zmiernenia dopadu, ten obe strany vidia v stimulácii Slovenskej spotreby a smerovania tejto spotreby na domácu produkciu. Rozdiel je len v spôsobe prerozdeľovania prostriedkov. Obe strany tvrdia že práve tento ich spôsob je efektívnejší a však ak vynecháme otázku či je efektivnejsí spôsob keď si kontrolu prerozdeľovania prostriedkov ponechá štát alebo sa táto zodpovednosť prenesie na občanov (SMER asi nikdy neprestane nás všetkých považovať za debilov) za Euro si vždy nakupime len tovar za jedno Eurom. Avšak existujú aj iné cesty ktoré môžu posilniť silu týchto opatrení. Pri nakúpe moderných technológii v zahraničí poskytujú dodávatelia kompenzácie za tieto akvizície. Ofsety ako sa tieto kompenzácie nazývajú sa hojne používajú najme pri nákupe špičkových technológii akými sú zbrojne technológie, telekomunikačné a informačné technológie, medicínska technika, niektoré druhy dopravných prostriedkov. Napríklad EDA vo svojej štúdii o dopade ofsetov skonštatovala že pri sledovaných ofsetoch sa priemerná výška ofsetu dosiahla 135 % akvizície (Tuto hodnotu nemožno považovať za konečnu BAE poskytlo Juhoafrickej republike 800% kompenzáciu za nákup Gripenov). Je nepochybne že Slovensko potrebuje mnoho investícii na ktoré možno našiť ofsety presne na mieru a tak nielen znásobiť dopiť po našich produktov a zabezpečiť techniku pre naše ministerstvo obrany, Vnútra ale aj naše nemocnice a školy, ale aj takéto akvizície zvýšeným dopitom za hranicami Slovenska budú priamo v zdroji krízy odstraňovať jej príčinu.
