28. prezident spojených štátov Woodrow Wilson v tradične konzervatívnej, alibistickej a izolacionistickej spoločnosti dokázal prekročiť svoj tieň, keď v rokoch Prvej svetovej vojny pochopil, že o bezpečnosti priemerného Američana sa často krát rozhoduje za oceánmi. Aj keď Wilson vedel, že priemerný Američan nemusí pochopiť všetky súvislosti tohto záveru, rozhodol, že sa spojené štáty zúčastnia Prvej svetovej vojny. V rokoch po vojne, ale aj v prvých rokoch druhej svetovej vojny priemerný Američan opäť zvolil politikov, ktorí sa nedokázali povzniesť nad svoj piesoček. Síce po útoku na Pearl Harbor Američania vstúpili do druhej svetovej vojny, avšak tento vstup bol spôsobený všeobecným si uvedomením, že už ani oceán nedokáže ochrániť Ameriku pred vojnovými konfliktami. Po druhej svetovej vojne Harry S. Truman tvárov v tvár začiatku studenej vojny, pochopiac, že Spojené štáty nemusia ohroziť len bomby a vojaci, ale aj rozpínavosť sa červeného moru, znovu objavil fakt, že ak sa má Amerika brániť pred hrozbou komunizmu, bude najefektívnejšie zastaviť tento mor ešte pred hranicami USA a tak svojou doktrínou položil základný kameň americkej stratégie v studenej vojne a to, že cesta ktorú vytýčili Wilson a Truman bola správna, si môže každý overiť tým, že Spojené štáty sú tu stále ale na mape sveta už nenájdete Sovietsky Zväz. Aj keď by sa mohlo zdať, že po konci studenej vojny sa všetko vráti do pôvodných koľají, globalizácia spôsobila, že sme stále viac ohrozený tým, čo sa deje v krajinách, o ktorých niektorí z nás ani netušia kde ležia. Je preto pochopiteľné že táto overená stratégia sa stala základom americkej bezpečnostnej stratégie. Z tohto pohľadu korene súčasnej americkej stratégie nemožno hľadať v 11. septembri – bol iba krvavým mementom, ktorý zapôsobil na emotívnejšie povahy, čo v konečnom dôsledku vedie k presadzovaniu izolacionistických opatrení typu reštrikcií a obmedzovania slobody, čo de facto možno považovať za úspech teroristov – ale práve u spomenutého Woodrowa Wilsona.
Slovensko po vzniku ako každý suverénny štát začalo hľadať svoju bezpečnostnú stratégiu. Na počiatku tejto cesty nemohlo čerpať z predchádzajúcich skúseností, pretože Československo samo po 89. roku hľadalo bezpečnostnú stratégiu. Po období bez koncepčnosti vlád Vladimíra Mečiara, za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý si uvedomujúc reálnu mocenskú váhu Slovenska, predchádzajúca legislatíva prijala za nášho hlavného bezpečnostného partnera Spojené štáty a prijala overenú stratégiu ochrany našich záujmov v zahraničí v spolupráci s USA a NATO. Zároveň sa legislatíva Mikuláša Dzurindu s týmto postojom odcudzila väčšine našej spoločnosti, ktorá tak ako Americká spoločnosť nedokázala pochopiť, prečo sa Slovensko musí angažovať v krajinách ako je Irak alebo Afganistan, čo nahralo súčasnej legislatíve Róberta Fica, ktorá však nedokázala nahradiť túto stratégiu inou alternatívou.
Aký je teda odkaz 11. septembra pre Slovensko? Je veľmi jednoduchý. Ak nechceme, aby sa terorizmus a vojny dostali k našim hraniciam, musíme bojovať za naše slobody v Afganistane alebo Iraku.
Alebo si myslíte že po USA, Veľkej Británii, Španielsku, Jemene, Keni a iných nie je na rade Slovensko ?
