Od IDETu po IDEB
Počas minuloročného predstavenia demonštrátora BVP M2 SKCZ na IDETe boli zverejnene informácie o tom že do konca roka bude pripravený prototyp modernizovaného BVP a ten bude následne podrobený vojskovým skúškam. Prvý krát mohla verejnosť vidieť veľmi nekvalitné fotografie z podnikových skúšok prototypu modernizácie BVP v januári tohto roku. Tento krát už pod menom BVP ŠAKAL. BVP bolo vtedy predvedené náčelníkovi generálneho štábu Armády českej republiky Petrovi Pavlovi. V tomto čase sa však už nehovorí o spoločnom projekte, ale o projekte „pro potřeby Ozbrojených sil Slovenské republiky“. Mimo týchto vyjadrení, Česka republika zastavila proces rozhodovania akým spôsobom budú nahradené jej BVP (o spôsobe modernizácie sa malo rozhodnúť do konca roka 2013). Ak ste sa však na túto stránku spolupráce pýtali zástupcov MSM Martin s.r.o. alebo Exkalibur army spol. s.r.o na IDEBe tak veľmi podráždene na to odmietali reagovať. Zdá sa teda že možná spolupráca bola tak ako doteraz vždy predtým len marketingový a politický klam.
Podľa neoficiálnych informácii sa počas podnikových skúšok prejavili nedostatky ktoré však neboli zásadného charakteru. Išlo napríklad o zatekanie do korby vozidla. Treba však povedať že skúšky nedosahovali rozsah a kvalitu ktorý je bežný v západnom zbrojnom priemysle. Napríklad kvalitu trakčného systému modernizácie sa snažili prezentovať na IDEBe tým, že demonštrátor absolvoval zaťažkávaciu skúšku pri ktorej BVP ťahalo nemodernizované BVP a Tatru 815 (celkovo 38 t) na vzdialenosť menej ako 10 km. Pre porovnanie, počas podobného testu anglickej verzie BVP ASCOD, Scout SV ťahal technologický demonštrátor s približne 2 násobnou hmotnosťou a 2 násobným výkonom súpravu 3 vozidiel z hmotnosťou 92 t na vzdialenosť 300 km (20% väčšie zaťaženie na jednotku hmotnosti alebo výkonu na 10 x väčšiu vzdialenosť).
Vojskové skúšky
Po firemných skúškach nasledujúcich s minimálnym odstupom času nasledovali vojskové skúšky ktoré stále prebiehajú a boli len prerušené počas IDEBu. Už pred IDEBom sa rôznymi neoficiálnymi kanálmi na verejnosť dostavali informácie o nedostatkoch prototypu. Pričom ich rozsiahly výpočet zahŕňal okrem už spomenutého zatekania do korby, napríklad vysokú spotrebu a od toho sa odvijúci nízky dojazd, nespoľahlivý výstražný systém pred ožiarením laserom, praskajúce torzné tyče pruženia preťaženého podvozku. Ako overené nedostatky možno ale považovať len 2 zo spomenutých a to praskajúce tyče torzného pruženia a nízky dojazd. Obe tieto nedostatky potvrdili zástupcovia dodávateľa na IDEB. Napríklad minulí rok v Brne hovorili o dojazde 550 km na pevnej vozovke, tento krát sa však uspokojili s výrazne nižšou hodnotou a to 400 km.
Koncepčné nedostatky
Mimo týchto nedostatkov a koncepčných nedostatkov samotnej modernizácie ako napríklad minimálnej odolnosti spodku vozidla (porovnateľná z osobným terénnym automobilom s zvýšenou odolnosťou) alebo vystupovanie 7 člena roja cez poklop, pribudli aj ďalšie koncepčne nedostatky spôsobené nekompetentnou špecifikáciou MO, ktoré sú však odstrániteľné. Napríklad prehľadové IČ a TV kamery sú umiestnené len na bokoch a zadnej časti vozidla pričom vpredu kamery nie sú. Vodič ma tak k dispozícii len klasický noktorovizor a roj sa musí spoľahnúť na sprostredkované informácie od vodiča, strelca alebo veliteľa. Taktiež uhlové rozlíšenie kamery s zorným poľom 90° poskytne dostatočné rozlíšenie len na nevyhovujúcu vzdialenosť od vozidla. Rovnako veliteľovi chyba nezávislý zameriavač s funkciou Hunter-killer tak ako to poznáme s českých Pandurov. Tento nedostatok si určite uvedomuje aj EVPU ktorá dodáva vežu a systém riadenia paľby lebo vedľa vozidla bol vystavený kompaktný stabilizovaný optoelektronický systém ktorý by mohol plniť funkciu veliteľského pozorovacieho a zameriavacieho systému.
Tieto nedostatky nemajú zásadný vplyv len na taktickú mobilitu, odolnosť a palebnú silu ale aj na logistiku. Napríklad aby bojový útvar mal aj po prezbrojení na modernizované BVP predpisom stanovenú zásobu pohonných hmôt (3 dni bežnej bojovej činnosti, zvyčajne 2 dni v samotných vozidlách a 1 deň v logistických vozidlách) bolo by potrebné zvýšiť zásobu paliva v logistických vozidlách o 40 %. Rovnaké navŕšenie potrieb v americkej armáde po zavedení tankov M1 Abrams viedlo k nutnosti zmeny organizácie logistických jednotiek a zavedení novej generácie vozidiel prepravujúcich palivo.
Vydarená veža
Modernizácia však nemá len negatíva. Hlavná výzbroj BVP ŠAKAL je sústredená do bezposádkovej veže TURRA, ktorá sa ukazuje ako veľmi podarená. Veža ma síce niekoľko ľahko odstrániteľných nedostatkov ako napr. nie celkom vhodnú výzbroj, ktorú by bolo vhodne vymeniť za štandardizovanú v NATO. Vyniká však vysokou kapacitou munície (200+250 ks, údaj iného pracovníka 420 ks, BVP 2 ma 340+160 ks), čo znamená že v bojovom priestore nie je potrebné niesť žiadnu doplňujúcu muníciu pre kanón. Zdá sa že aj testy veže zatiaľ prebiehajú celkom uspokojivo a na samotnú vežu zatiaľ bolo počuť len pozitívne reakcie (napríklad veža ma byť výrazne lepšia ako RCWS 30 použitá na českých Panduroch).
Zahmlievanie zo strany MO
Mimo kontroverzii tykajúcich sa modernizácie BVP ŠAKAL sú tu však aj kontroverzie tykajúce sa ministerstva obrany. Opäť nehovoríme len o zatiaľ fiktívnom spoločnom obstavaní modernizácie s českou stranou. Napríklad na otázku z októbra 2013 pre MO v znení „Aký objem finančných prostriedkov bol minutý na program modernizácie BVP-M2 SKCZ do začiatku rozpočtového roka 2013 vrátane nákladov na výskumu, skúšobnú a vývoju činnosť Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie (Napr. Štúdia MOBOV alebo projekt 0950 507, a iné), AOS Liptovský Mikuláš a VOP-Trenčín?“ Odpovedal vtedajší národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Ing. Milan Čelko že vývoj pred rokom 2013 tohto projektu nepredbiehal. Pravdou však je že podľa dostupných dokumentov ako sú napríklad zmluvy spomenutých organizácii s MO riaditeľ vyzbrojovania buď nevedome alebo vedome klamal. MO takisto nerado odpovedá na otázku či je v poriadku že zafinancovalo vývoj nového produktu súkromnej firme ktorá zožne prípadné zisky.
Napriek tomu že projekt modernizácie ma stále oficiálnu podporu MO. Posledné vyjadrenia ministra obrany dávajú nádej, že modernizácia nakoniec nebude zavedená do výzbroje. Minister obrany síce zatiaľ hovorí o tom že rozhodujúce je či budú odstránené nedostatky zistene počas vojskových skúšok avšak tie najzásadnejšie problémy nebude možné odstrániť. Zdá sa teda že stále bude najefektívnejšie zamietnuť modernizáciu BVP a hľadať iný spôsob. Najefektívnejšie by bolo hľadať vhodný nový podvozok v zahraničí. Alternatívou by mohol byť rýchli vývoj vlastného nového podvozku (stačilo by predĺžiť súčasný podvozok o jeden pár pojazdových kolies podobne ako u ShM-120 PRAM, prekonštruovať dno vozidla tak aby sa zvýšila odolnosť a vznikol priestor pre torzné tyče s väčším priemerom, zmeniť motor a prevodovku a ďalšie úpravy).
