kedy Slovensko nemá 11 rokov aktualizovanú bezpečnostnú a ani obrannú stratégiu a to napriek faktu že počas týchto 11 rokov došlo k opakovanej zásadnej zmene bezpečnostného prostredia. Vo všeobecnosti táto diskusia tak ako desiatky ďalších diskusii k tejto téme ktoré som zažil v posledných desiatich rokoch sa niesla v dvoch hlavných smeroch.
Prvým je neustále sa opakujúce konštatovanie faktu že je nutné zabrániť aby sa taký to stav opakoval a napríklad aj cestou deklarovania povinnosti po uplynutí istého času aktualizovať stratégiu. Druhým smerom je argumentovanie faktom že súčasná stratégia napriek tomu že došlo k zmene bezpečnostného prostredia, pokrýva všetky aktuálne hrozby a tým doteraz nevznikla potreba ju aktualizovať a preto ani nie je potrebné zaviesť mechanizmus periodickej aktualizácie stratégie.
Otázka či je potrebné pravidelne aktualizovať obrannú stratégiu, nie je zďaleka len otázkou či došlo k zmene bezpečnostného prostredia. Zúženie diskusie o načasovaní aktualizácie stratégie len na otázku zmeny bezpečnostného prostredia dokumentuje nedostatočnú úroveň odbornej diskusie k otázkam obrannej stratégie a základnú nevedomosť diskutujúcich účastných sa diskusie.
Ak sa diskusia o pravidelnosti aktualizácie stratégie sústredí len na tému zmeny bezpečnostného prostredia ignorujeme fakt že zmena stratégie môže byt iniciovaná úplne inými zásadnými faktormi. Medzi takéto faktory v prípade obrannej stratégie patria napríklad vyvinutie novej strategickej koncepcie ktorá efektívnejšie reaguje na nezmenenú bezpečnostnú situáciu, vyvinutie nových taktických postupov ktoré môžu viest z mene stratégie, taktiež mohlo dôjsť k zmene stavu spôsobilosti ktoré by mali viest k prehodnoteniu doterajšej stratégie, a podobne.
To že sa doteraz diskusia o aktualizácii obrannej stratégie sústredila len na otázku zmeny bezpečnostného prostredia poukazuje na masívne zlyhanie širokého spektra inštitúcii, počnúc Inštitútom bezpečnostných a obranných štúdií AOS, ktorý ma viesť výskum nových strategických koncepcii, GŠ ktorý je zodpovedný za vývoj v doktrinálnej oblasti , veliteľov na rôznych stupňoch velenia ktorý by mali vyvíjať a testovať v rámci výcviku nové taktické postupy, sekcie riadenia obrany, výstavby OS a obranného plánovania MO ktorý by mal abstrahovať výsledky činnosti týchto inštitúcii do novej stratégie a nakoniec samotného velenia rezortu obrany v predchádzajúcich obdobiach a rôznych inštitúcii 3 sektora ktoré sú za kontrolu tejto pyramídy zodpovedné.
Otázka tak nestojí či pravidelne aktualizovať obrannú stratégiu. Veď na základe vyššie spomenutého je triviálne že ak mechanizmus pravidelnej aktualizácie nebude súčasťou novej stratégie, bude nutné takú stratégiu označiť za zlú. Otázka teda znie, ako vhodne nastaviť interval v ktorom sa sústredia nove poznatky do novej stratégie, tak aby to bolo efektívne a ako zmeniť vedenie spomenutých inštitúcii tak, aby začali plniť svoje úlohy pri tvorbe stratégie ktoré doteraz neplnili.
