Toľko stručná tlačová sprava. Pozoruhodne zmysluplná myšlienka od predstaviteľa súčasnej vlády. Nečudo, veď Jaroslav Baška patri k najmenej spokojným ministrom premiéra Fica. Na jeho mieste by som bol tiež nespokojný. Šéfuje rezortu ktorý ma 90 % techniky po lehote životnosti a hospodári z rozpočtom vo výške 1,4 % HDP čo je najmenej v histórii Slovenska. To som ešte zabudol na posledný módny trend nášho premiéra ktorý už toľko krát videl 5 miliardové rezervy v rezorte obrany že začínam mať pocit že rezort obrany by mal hospodáriť mínusovým rozpočtom.
Ešte horšie je však že rezort obrany trpí populistickou schizofréniou. Na jednej strane sú tu vyhlásenia pána premiéra smerované slovenským voličom ktorý sa často tvári že NATO imperialistická zločinecká organizácia. Na druhej strane je tu fakt že sa Slovensko vždy zaradilo do hlavného prúdu NATO a to aj v takých otázkach ako je napríklad protiraketová obrana v Európe alebo postoj Slovenska k Rusko Gruzínskej vojne a nič na tom nezmenilo ani to že to bolo v rozpore so spomenutými domácimi vyhláseniami pána premiéra. Tomuto schizofrenickému trendu sa nevyhlo ani stanovisko Slovenskej republiky k novej stratégii pre Afganistan. NATO považuje misiu ISAF za kľúčovú, Slovensko tiež. Avšak politické tlaky ktoré sú tak charakteristické aj pre našu vládu vedu k snahe obmedziť pôsobnosť vyslaných jednotiek na priestor bezpečných základni. Tento fakt núti veliteľov medzinárodných síl, aby častejšie pristupovali k leteckým útokom a útokom z odstupu. Výsledkom je vysoký počet omylov, chýb a narastajúci počet civilných obetí čo vedie k strate dôvery afganského obyvateľstva a posilovania postavenia ozbrojencov (cielene som nepoužil výraz Taliban). Tieto fakty viedli k spomenutej zmene stratégie, ktorá je postavená na myšlienke že o osude Afganistanu sa nerozhoduje vo vnútri základni ale v údoliach provincii Kandahár, Paktíka alebo Nangarhár. Smutne je že Slovensko dokázalo tuto zmenu podporiť len formálne. Urobiť správne rozhodnutie to je na nášho premiéra priveľa. Veď čo by na to povedali jeho voliči.
Otázka je, koľko ľudských životov bude stať populizmus tohto sociálneho demokrata a jemu podobných politikov, a či nemá viac zakrvavené ruky ako ti špinavý imperialisti?
