Takto nízka úroveň rozpočtu sa neprejavila len v obmedzenej modernizácii ale prejavila sa aj v klesajúcej intenzite vycvičenosti OS SR. Zvrátenie tohto stavu bude bezpochyby jednou z priorít nového ministra obrany SR.
Vlada Slovenskej republiky sa síce v roku 2014 na samite vo Walese zaviazala do roku 2020 navŕšiť výdavky na obranu na 1,6 % HDP. 2 vláda Róberta Fica však nedokázala navŕšiť rozpočet rezortu obrany priamo, avšak v priebehu roku 2015 Slovenska republika účelovým rozpočtovým opatrením navŕšila rozpočet rezortu obrany na 1,1%.
Bohužiaľ pri príprave rozpočtu na rok 2016 odchádzajúca vláda sa k záväzkom zo samitu z Walesu transparente a zodpovedne a nenavŕšila rozpočet rezortu obrany o potrebných 0,1 % HDP. Toto je však možné rovnako ako minulý rok ešte zvrátiť administratívnym navŕšením rozpočtu a tak dodržať naše záväzky. Je preto na mieste ak chceme zodpovedne pristupovať k zabezpečeniu našich obranných potrieb naplniť tento záväzok a trvať na navýšení rozpočtu rezortu obrany . Toto by malo byť prvou prioritou nového ministra obrany ktorej naplnenie bude determinovať posudzovanie kvality nového ministra obrany v nasledujúcich 4 rokoch. Svoj diel zodpovednosti pri naplňovaní tohto záväzku budú mať aj koaličný parteri, pretože všetky vládne strany pred voľbami deklarovali dodržanie tohto záväzku.
Ak by nová vláda dokázal udržať ročné tempo rastu výdavkov na obranu na spomenutej úrovni 0,1 % udržať do roku 2020 svoj záväzok by SR naplnila. Ak by došlo k takému to rastu výdavkov na obranu, najefektívnejšie by bolo tieto finančné prostriedky vyčleniť na postupne navršovanie podielu výdavkov na modernizáciu na celkovom rozpočte tak aby podiel výdavkov na modernizáciu postupne tvoril 33%. Túto hranicu by výdavky na modernizáciu mohli dosiahnuť v roku 2018. V rokoch 2019 a 2020 vy ďalší rast výdavkov na obranu bolo vhodne využiť na navŕšenie prevádzkových nákladov a tým aj skvalitnenie výcviku OSSR.
V prípade takého postupu by rezort obrany mal počas rokov 2016 až 2020 na hlavné modernizačné projekty rozpočet v cenách z roku 2015 o objeme 1,47 mld. Eur a ďalšie zdroje vo výške 0,07% HDP na bežné drobné investície (táto suma odpovedá výdavkov na modernizáciu v rokoch 2012 až 2013). Pokiaľ sa vám suma 1,47 mld. eur je vysoká treba si uvedomiť že napr. v roku 2012 bola reálna potreba rozvojových zdrojov OS SR vyjadrená vo výške 3,3 mld. eur a teda ani pri takom to navŕšení nedôjde k naplnení potrieb OS SR. Ani sumu 1,47 mld. eur nemožno považovať za konečnu. Treba uvedomiť že náklady na 2 najväčšie súčasné modernizačné projekty (nákup 2 lietadiel C-27 J Spartan za 99 mil. eur a nákup 9 UH 60 M Black Hawk za 261 mil. eur) sú rozložené na viaceré roky. A tak reálna suma ktorá je dostupná rozvoj by aj po takomto navŕšení bola teda len necelých 1,2 mld. Eur.
Napriek tomu že tato suma nepokrýva potreby OS SR dôkaze pokryť základné potreby OS SR. Napríklad nákup 120 kolesových BVP pre 3 mechanizované prápory by stal približne 540 mil. eur. Predpokladaná cena troch 3D radarov stredného dosahu 60 mil eur. Ročná cena za prenájom 12 lietadiel JAS 39 Gripen s potrebnou výzbrojou predstavuje cca 60 mil. eur a po odrátaní súčasných nákladov na prevádzku Mig 29 (33 mil eur) predstavujú náklady na možnú prevádzku Gripenov v OS SR dodatočných 27 mil. eur ročne. Nákup nových automatických pušiek pre cele ozbrojené sily by vyšiel na 27 mil. eur. Ďalších 11 mil. potrebujú OS SR na prezbrojenie zostávajúcich UAZov alebo na prezbrojenie zostávajúcich V3S 36 mil eur. Len vymenované programy si teda vyžadujú v rokoch 2016 až 2020 cca 810 mil eur. Zostávajúcich necelých 200 mil. eur by bolo možné investovať na nákup nových cvičných lietadiel poprípade na ďalšie navŕšenie poctu nakúpených radarov, nákup PLRS veľmi blízkeho dosahu (MANPADS).
A to by neznamenalo nič iné, len konečné naplnenie aspoň jedného obranného planú ktorý rezort obrany od svojho vzniku prijal.
