Carl von Clausewitz najväčší európsky filozof vojny okrem iného povedal: „Vojna je organizované násilie." Zo svojej podstaty je vojnového násilie absolútne. Nepozná žiadne obmedzenia, nepozná medzinárodne právo. Rovnako nepozná geografické obmedzenia. ISAF v Afganistane, drony USAF v Pakistane, jednotky NATO v Severnej Afrike útočia na výcvikové základne Talibanu, Al-Káidy alebo Boko Haram. Prečo teda očakávame, že teroristov nenapadne útočiť na výcvikové základne NATO? Tie nie sú v Afrike, Afganistane alebo Pakistane, ale v Londýne, Martine alebo Trebišove. Keď Hellfire vyhodí do vzduchu stretnutie lokálnych vodcov Aš-Šabábu v nejakej somálskej dedine, prečo očakávame, že niekde nevyhodia do vzduchu zasadnutie obecného zastupiteľstva niekde v Tomášove alebo Hanušovciach nad Topľou? Nech je nám akokoľvek ľúto smrti anglického vojaka, ktorý šiel pokojne po ulici, keď ho dostihla smrť, nemôžeme povedať, že takýto útok nemôže byť nikdy odôvodnený. Takýto útok je práve naopak jasne racionálny. Zasiahol našu civilizáciu na najzraniteľnejšom mieste - na našej pôde, s využitím našich spoločenských práv a slobôd. Mediálne vystúpenie útočníka dokonalo teroristický čin jasným a zrozumiteľným odkazom majúcim šokovať a zastrašiť našu spoločnosť.
Napriek tomu, že nás tento čin šokoval, napriek tomu, že nás tento čin zasiahol na najcitlivejšom mieste, nemali by sme ho označovať za barbarský. Je naivné a hlúpe si myslieť, že teroristi sú barbari bez racionálnych hodnôt a cieľov. Rovnako nemôžeme obmedzovať naše slobody, pretože, ak sa vydáme touto cestu po čase zistíme, že medzi teroristami a našou spoločnosťou nie je žiadny rozdiel. Mali by sme však namiesto vyjadrenia šoku a údivu dať jasne najavo, že sme schopní a ochotní bojovať za naše hodnoty a záujmy a že sme pripravení brániť ich. Buďme k sebe úprimní! Takýmto útokom nedokážeme nikdy zabrániť. Ak však po každom takomto útoku budú teroristi počuť, akí sme šokovaní a otrasení, ak nebudú cítiť naše odhodlanie brániť naše hodnoty a záujmy, vždy budú nachádzať novú a novú motiváciu útočiť na nás. Z tohto dôvodu nechcem nabudúce počuť od generálneho tajomníka NATO slova o šoku a pobúrení. Dúfam, že zaznejú slová odhodlania a rozhodnosti.
