Súčasný trh s taktickými dopravnými lietadlami je pre Slovenskú armádu relatívne striktne obmedzený na tipy Casa C-295M, C-27 Spartan a nakoniec C-130J Herkules. Samozrejme v tejto triede existujú aj ďalšie lietadlá pochádzajúce s Ruska, Ukrajiny, Činy, Iránu, Brazílie respektíve Japonska ktoré by mohli byť predmetom nášho záujmu, avšak títo výrobcovia niesu akceptovateľní z vojensko-politických dôvodov alebo technicko-prevádzkové parametre nedosahujú odpovedajúcu úroveň respektíve ešte nieje ukončený vývoj odpovedajúcich strojov. Zatiaľ čo výber lietadiel je jasný a nebudí pozornosť, pozornosť budí cena ktorú je Slovensko pripravené poskytnúť na nákup dvoch lietadiel. V rokoch 2003-05 obdržalo Polsko 8 lietadiel Casa C-295M za 212 mil. dol. Teda 26,5 mil. dol. za lietadlo naproti tomu v minulom roku podpísalo Rumunsko kontrakt na dodavku 7 lietadiel C-27 Spartan za výške 217 mil. eur. Teda 31 mil. eur. za kus. A nakoniec začiatkom tohto roka podpísala Kanada kontrakt na dodavku 17 lietadiel C-130J Herkules vo výške 1400 mil. dol. Teda 82,35 mil. dol. za kus. Vo všetkých troch týchto príkladoch nejde len o obstarávanie lietadiel ale aj o základňu logistickú podporu ako napríklad nákup trenažérov, pozemného zabezpečenia, náhradných motorov a podobne. Stupňovaním takejto podpory môže tato cena narásť avšak s uvedeného je jasne že za cenu 250 mil eur je možné nakúpiť niekoľko násobne viac lietadiel ako plánuje nakúpiť súčasné vedenie rezortu. Za spomenutých 250 mil. eur sa dá obstarať 4 ks C-27 Spartan a 8 ks Casa C-212 Aviocar čo je lietadlo asi polovičnej veľkosti ako Casa C-295M a nahradilo by súčasné L 410. Tým by sa vymenil úplne celí letecký park dopravného letectva Armády Slovenskej republiky pričom by sa viac ako zdvojnásobili súčasne prepravne kapacity a pritom by naše letectvo získalo nové spôsobilosti ako napríklad možnosť pôsobiť v bojových zónach. Druhov alternatívou by mohlo byť nákup 4 Casa C-295M a 8 ks Casa C-212 Aviocar čo je lacnejšie riešenie a zjednodušilo by logistickú podporu uvedených strojov, avšak na druhej strane by takáto kombinácia mala obmedzenú schopnosť pôsobiť v bojových zónach. Ďalšou možnosťou ktorá sa núka je nákup 4 ks Casa C-295M a 8 ks Casa C-235 s ktorých Casa C-295M vychádza tým by sa ešte viac posilnila prepravná kapacita dopravného letectva. To všetko stále v cene 250 mil. eur a menšej. Aká je teda motivácia k takejto nevýhodnej akvizícii?
Súčasné vedenie rezortu obrany nedokázalo nadviazať na úspešné pôsobenie predchádzajúcich rezortov. Pred voľbami nám SMER sľuboval zmenu bezpečnostnej politiky, modernizáciu ozbrojených síl, a efektívnejšie vedenie rezortu. Realita však priniesla škandály vo verejnom obstarávaní, nútené odstúpenie prvého ministra tejto vlády v rezorte, nezvládnutie verbovania nových príslušníkov ozbrojených síl a ďalšie spomalenie modernizácie ozbrojených síl. SMER potrebuje tejto situácii zamaskovať voju kolosálnu neschopnosť v tomto rezorte a nákup dopravných lietadiel je ideálny spôsob ako simulovať aktivitu. Tato motivácia vedie k spomenutej neefektívnosti pretože na efektívnosti na rozdiel od public relations strany SMER v súčasnom vedení rezortu nezáleží. Ale to nieje len otázka nákupu lietadiel. Potemkinovské dediny nám stavia SMER vo všetkých oblastiach a viac ako 40 % voličov im na tom stále skáče.
Pre doplnenie zopár ďalších porovnaní uvedených lietadiel:
Casa C-295M:
+ Najnižšie obstarávacie náklady.
+ Najnižšie prevádzkové náklady.
+ Obstaranie posily spoluprácu v rámci EU
- Najmenšia prepravná kapacita
- Najnižšia prepravná rýchlosť
- Najväčšia závislosť na pozemnej podpore
- Najmenšia odolnosť
- Nižšia konštrukčná rezistencia
- Obmedzene pôsobenie v bojovom ohrození
- Lietadlo ma nižšiu mieru kooperácie s našim strategickým partnerom
C-27 Spartan:
+ Najlepší pomer cena prevádzkové možnosti
+ Najnižšie náklady na t/km
+ Vysoká konštrukčná rezistencia
+ Schopnosť prevádzky aj v bojovo ohrození
+ Nízka závislosť na technickej podpore
- Výšia obstarávacia cena
- Vyššie prevádzkové náklady
C-130J Herkules:
+ Najväčšia prepravná kapacita
+ Najväčšia prepravná rýchlosť
+ Najväčšia odolnosť a redundancia
+ Schopnosť prepravovať aj stredne ťažkú techniku ako napr. kolesové OT
+ Silné technické zázemie
+ Schopnosť prevádzky aj v bojovo ohrození
+ Obstaranie by viedlo k posilneniu strategického partnerstva z USA
- Najväčšie obstarávacie náklady
- Najväčšie prevádzkové náklady
- Predimenzovanosť pre potreby Armády Slovenskej republiky
- Konkurenčný produkt európskym projektom čím oslabujeme väzby v EU
Zoznam súčasných a budúcich prevádzkovateľov a motivácia vedúca k obstaraniu:
Casa C-295M Užívatelia:
Alžírsko 10 ks
Brazília 12 ks
Čile 3 ks - námorná verzia
Kolumbia 4 ks
Fínsko 2 ks a opcia na ďalších 5
Jordánsko 2 ks
Poľsko 8+2 ks a ďalšie 2 zazmluvnené
Portugalsko 12 ks
Španielsko 13 ks
Thajsko 6 ks
Spojene arabské emiráty 4 ks - námorná verzia
Česká republika objednané 4 ks
Švajčiarsko 2 ks
USA 3 ks (pobrežná stráž)
Veľkosti odpovedajúce Slovensku ( 3 až 10 miliónov obyvateľov ) sú tieto krajiny:Fínsko, Jordánsko, Portugalsko, Spojené Arabské emiráty, Česká republika, Švajčiarsko Všetky krajiny okrem USA boli motivované ku kupé Casa C-295M nízkou cenou. U Jordánska zohralo významnú úlohu aj dobrá skúsenosť s prevádzkovaním predchádzajúcich produktov od Casa. Obdobné mohlo byt motivované aj Spojene arabské emiráty avšak tam je otázka motivácie komplikovanejšia s ohľadom že ide o námornú verziu Casa C-295M.
C-27 Spartan Užívatelia:
Taliansko 12 ks
Grécko 12 ks a na ďalšie 3 opcia
Bulharsko 5 ks
Rumunsko 7 ks
Litva 1 ks a na ďalšie 2 opcia
USA 78 ks objednaných
Veľkosti odpovedajúce Slovensku sú tieto krajiny: Bulharsko a Litva. Ku nákupu C-27 užívateľov motivovali v prvom rade kompatibilita s C-130J, to motivovalo k nákupu C-27 všetky krajiny okrem Bulharska a Litvy Tieto dve krajiny sa rozhodli pre C-27 kvôli výšim parametrom ktoré vyvážili vyššiu cenu.
C-130J Herkules Užívatelia:
Austrália 12 ks
Kanada 17 ks
Dánsko 4 ks
Kuvajt 4 ks
India 6 ks
Taliansko 24 ks
Nórsko 4 ks
Veľká Británia 25 ks
USA > 100 ks
Veľkosti odpovedajúce Slovensku sú: Dánsko, Nórsko a Kuvajt. Pre nás nemá zmysel diskutovať čo motivovalo k nákupu Herkulesov USA, GB, Taliansko, Austrália, alebo Kanadu pretože tieto krajiny potrebujú disponovať inými spôsobilosťami ako SR a Herki bird ich mohol naplniť. Čo sa týka motivácie Dánska a Nórska nákup Herkulesov bol motivovaný potrebou náhrady predchádzajúcich verzii Herkulesa, pričom ale nebolo možné zabezpečiť potreby týchto krajín menšími lietadlami pretože tieto krajiny potrebujú lietadla týchto výkonov nielen na zabezpečenie expedičných činnosti ako Slovensko ale aj na zabezpečenie bežných dopravných mierových úloh napríklad v Grónsku, Faerských ostrovoch alebo Svalbarde. Kuvajt rovnako ako Dánsko a Nórsko nahrádza pôvodné verzie Herkulesa.
Celkovo je možné z daného vyvodiť nasledujúce:
Ak rozhoduje cena víťazom je Casa
Ak rozhoduje kvalita ale nieje potrebne disponovať lietadlami s výkonmi Herkulesa vyhráva C-27
Ak už užívateľ prevádzkuje Herkulesi a potrebuje ich doplniť niečím menším vyhráva C-27 s výnimkou krajín ktoré majú dobre skúsenosti s inými produktmi od Casa
Ak prevádzkovateľ potrebuje vyššie výkony nemá na výber a musí nakúpiť Herkulesi
