Niežeby podpis tohto dokumentu niečo riešil. Ide viac menej o public relations predsedu vlády. Rovnakou axiomov by však malo byť aj snaha aby nakupovaná technika bola kompatibilná s ostatnými krajinami NATO. Najme v kontexte faktu že v kompatibilite ozbrojených síl sa OS SR umiestňujú medzi poslednými členskými krajinami. V tomto kontraste je dosť znepokojujúce že kolesové BVP Rosomak – Scipio je v verzii ak sme ju mali možnosť vidieť na výstavách a aká prešla skúškami vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave Záhorie bola vyzbrojená kanónom ráže 30 x 165 mm a guľometom ráže 7,62 x 54r a PTRS Konkurs.
Pre porovnanie poľský Rosomak alebo český Pandur II je vyzbrojený výzbrojou v štandardných rážach NATO 30 x 173 mm, 7,62 x 51 mm a PTRS Spike LR. Nákup kolesových BVP Rosomak – Scipio vo výzbroji odpovedajúcej časom varšavskej zmluvy by sa len ťažko zdôvodňovalo. Ministerstvo síce môže obhajovať túto voľbu tvrdením že skladom má dostatok munície avšak 90 % munície v skladoch OS SR je po dobe životnosti a je ich tiež treba vymeniť. Alternatívnym scenárom by bolo ak by v našich skladoch bolo čírou náhodou nezvyklé veľa nových nábojov ráže 30 x 165 mm. Potom je ale na mieste otázka na čo mysleli vojenský plánovači keď nakúpil toľko novej neperspektívne munície.
Aké budú nove kolesové BVP zatiaľ nevieme. Klebety z dvora hovoria (mysli sa tým kasárenský dvor ministerstva obrany) že Slovensko si chce požičať aby nove BVP došli ešte počas tejto vlády. Prvé na čom budem zvedavý keď prídu bude v akej ráží bude ich výzbroj. Potom sa uvidí.
