Ani Putin nemôže veriť, že sa Rusko môže pustiť do ďalšieho kola zbrojenia. V súčasnosti Rusko vlastní viac ako 350 medzikontinentálnych balistických striel, okolo 590 z ponoriek odpaľovaných strategických balistických striel umiestnených na 13 ponorkách a 76 strategických bombardérov. Teda okolo 2700 hlavíc rozmiestnených na týchto nosičoch. Počas znovuobjavenia ruskej sily v posledných desiatich rokov Rusko zaviedlo len 65 nových zo zeme odpaľovaných balistických rakiet, ktoré majú životnosť maximálne 30 rokov, len jednu ponorku nesúcu balistické rakety (aj to nie úplne, pretože program nových SLBM má problémy), ktorá má životnosť 50 rokov a len dva nové bombardéry, ktoré majú maximálnu životnosť okolo 50 rokov. V nasledujúcich desiatich rokoch raketové vojská strategického určenia budú musieť vyradiť 140 starších balistických rakiet ešte z čias Sovietskeho zväzu, ktoré nesú viac ako 1000 hlavíc. Rovnako nemladnú ani ostatné časti jadrovej triády. Je teda jasné, že jadrový potenciál Ruska naplní literu Pražskej zmluvy, či ju americký kongres ratifikuje alebo neratifikuje, pretože ruské ozbrojené sily nie sú schopné nahradiť svoj starnúci jadrový potenciál. Samozrejme, Rusko môže zvýšiť objem výdajov na obranu a naozaj začať napĺňať tieto hrozby. Avšak už teraz výdaje na obranu dosahujú 3,5 % HDP a aby dosiahol stav, ktorý by mu umožnil udržať súčasné ozbrojené sily, musel by výrazne prekročiť hranicu 5 % HDP, kedy sa negatívne prejavia dôsledky zbrojenia a to si nemôže dovoliť ani Putin.
Putin si je vedomí tohto faktu, rovnako ako kongres USA. Vie, že jeho hrozby sú prázdne. Vie však, že tieto hrozby nie sú adresované americkému kongresu ale ruskému voličovi. Ďalšie voľby ruského prezidenta sa odohrajú už v roku 2012. Putin vie, že opozícia môže ponúknuť všetko to čo on okrem jedného a to pocitu moci Ruska. Ten pocit nemusí korešpondovať so skutočnosťou, stačí ak tomu ruský volič uverí a mnohým ruským voličom bude lahodiť takáto ilúzia, ktorú im Putin ponúka.
