Generálny štáb nacvičuje veliacu a riadiacu činnosť počas cvičenia Svieži vánok
Slovensko je už dlhšiu dobu pod tlakom NATO za neplnenie svojich záväzkov. Pokiaľ bolo politicky možné odsúvať plnenie týchto záväzkov na neskôr a zavadzať občanov, súčasná ale aj dve predchádzajúce vlády odsúvali riešenie tohto problému na neskôr. Žiaľ zahranično-politická realita prinútila NATO začať riešiť tento problém.
Za týmito abstraktnými slovami sa pre Slovensko schovávajú výdavky vo výške 4 mld. Eur v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Ide teda navŕšenie súčasného deficitu o cca 0,32 % HDP. Pre tých pre ktorých je toto číslo stále príliš abstraktné skúste si to predstaviť takto. Spomeňte si na globálnu hospodársku krízu a fiškálne opatrenia na jej elimináciu - navýšenie daní, znižovanie platov štátnych zamestnancov, prepúšťanie a podobne. Tak a teraz si predstavte ešte väčšiu intenzitu opatrení a dostanete to čo budeme musieť urobiť.
Ak sme pred nedávnom hovorili o globálnej ekonomickej kríze, teraz by sme mali otvorene hovoriť o lokálnej bezpečnostnej kríze s ekonomickými dopadmi. Tento krát sa ale predseda vlády Róbert Fico nemôže vyhovárať ako pár rokov dozadu na to že kríza prišla spoza hranice. Tento krát za tuto krízu nesie priamu zodpovednosť on.
Môže síce tvrdiť že súčasná opozícia je rovnako bezradná ako on a ma pravdu. Avšak len on je zodpovedný za bezprecedentný prepad obranných výdavku v rokoch 2006 až 2010 teda jav ktorý v bezpečnostnom a obrannom plánovaní nazývame nekompetentné vyberanie „mierovej dividendy". Mierovú dividendu sme žiaľ dovolili prvej vláde Róberta Fica prejesť a teraz to budeme musieť všetci zaplatiť. Peniaze sú síce obrovský problém ale pomaly ale iste sa o tomto probléme začína hovoriť.
O čom sa však nehovorí je problém doktrinálny. Slovenské ozbrojené sily počas krátkej doby svojej existencie už niekoľko krát museli meniť svoju doktrínu pričom vždy zareagovali neskoro. Príkladom takéhoto doktrinálneho zlyhania je pomalé opustenie sovietskej doktríny ozbrojenými silami SR až koncom 90 rokov, neskorý prechod zo vše smerovej obrany na doktrínu člena NATO v rokoch 2004 až 2005 a nakoniec neskorý prechod na doktrínu expedičných síl v roku 2006 ktorá neskoro reagovala na potrebu z rokov 2001 až 2003.
Situácia sa žiaľ opäť opakuje. Zatiaľ čo v oblasti doktrín v modernom svete od roku 2005 dominuje téma nasadenia síl v A2/AD (Anti-Access/Area-Denial) prostredí, teda boj proti regulárnym ozbrojeným silám v regulárnom ozbrojenom konflikte. V cvičeniach Slovenských ozbrojených síl naďalej zásadne dominujú námety vojenských cvičení ozbrojených s témou stabilizačných operácii ako napríklad minuloročné cvičenie SLOVAK ENDEAVOR 2013.
Za daný stav nenesie zodpovednosť len generálny štáb ozbrojených síl SR ktorý je priamo zodpovedný za tvorbu doktrín a rezort obrany ktorý je politický zodpovedný za kontrolu činnosti GŠ ale aj slovenské think tanky. Tie však výrazne zlyhávajú nielen v tejto oblasti ale doteraz žiadny slovenský think tank nedokázal zanalyzovať akým spôsobom by sa mala realizovať vyššie spomenutá modernizácia ozbrojených síl.
Ak chceme budovať kvalitné ozbrojené sily ktoré efektívne budú reagovať na aktuálnu globálnu bezpečnostnú situáciu, nebude stačiť vyriešiť problém s zastaranou výzbrojou. Bez modernej doktríny nasadenia našich ozbrojených síl bude modernizácia znamenať len mrhanie peňazí.
A tých nemáme tak veľa aby sme si to mohli dovoliť.
