Podľa neho by sme „Pridali by ste iba ďalší bod na zoznam cieľov. Nie som si istý, že budovanie nových základní v blízkostí hraníc slúži svojmu účelu. Takáto základňa sa môže ľahko stať terčom potenciálneho prekvapivého útoku. Verím, že flexibilita, mobilita a menšie jednotky budú mať lepší vojenský efekt“.
Napriek tomu že názor Generála Pavela vnútorné konzistentný a nie je Pavelovi možné vyčítať ani jeho slabosť pre špeciálne sily pretože z nich vzišiel. Bohužiaľ nás vedie na nesprávnu cestu ktorá vedie do pasce minulých vojen. Menšie mobilné jednotky reprezentované silami Very High Readiness Joint Task Force (VJTF) sú síce odpoveďou na nejednoznačné hrozby hybridných konfliktov ktorých efektivitu sme spoznali pri ruskej anexii Krymu. Názor Generála Pavla nepočíta s jednoduchým faktom že každá akcia vyvoláva reakciu.
Ruské ozbrojené sily sú si vedomé faktu že to čo sa podarilo na Kryme sa v prípade budúcich konfliktov nebude musieť podariť zopakovať. Preto sme v poslednej dobe svedkami ruských vojenských cvičení ktorých sa zúčastňujú jednotky početne odpovedajúce silám celej aktívnej British Army. Ani táto sila však nemusí byť konečná. Rusko oznámilo vytvorenie 4 nových divízii ktoré by ďalej mali posilniť schopnosť Ruska masívne nasadiť ozbrojené sily na presadzovanie svojich záujmoch.
Rusko ma teda dostatok síl aby sa muselo spoliehať len na spomenuté nejednoznačné hrozby. Zároveň si Ruské ozbrojené sily uvedomujú že prechod od nejednoznačných hrozieb k priamej konfrontácii zákonite povedie k tomu že Ruske sily budú musieť prekonať omnoho odhodlanejšieho nepriateľa. Preto sa Ruské ozbrojené sily nepripravujú len na inváziu špeciálnych síl a ľahkých síl ale aj na manéver ťažkých síl s vysokým operačným tempom. Ľahké a stredné sily VJTF by sa cice dokázali vysporiadať s jednotkami Specnaz vyzbrojenými ručnými zbraňami a ľahkými obrnenými transportérmi GAZ-2975"Tigr". Možno by zvládli aj vysádkové divízie vyzbrojené BMDčkami. Sotva by však odolali sústredenému náporu mechanizovaných brigád ruských pozemných síl. Pritom práve tieto jednotky by napríklad dokázali obsadiť pobaltské krajiny v priebehu 48 h.
Tento operačný problém nedokážu v žiadnom prípade vyriešiť sily VJTF a ani predsunuté sklady techniky. Nasadiť sily VJTF a doplniť posádku a oživiť techniku je bohužiaľ nad spomenutým časovým horizontom. Rusko by tak mohlo postaviť NATO opäť pred fait accompli ako v prípade Krymu. Ak nie sú riešením VJTF a ani klasické základne je potrebné si položiť otázku čo rieši tento operačný problém. Pri hľadaní riešenia sa treba obrátiť na koniec studenej vojny na úvahy NATO ako zastaviť hroziaci príval tankov Varšavskej zmluvy, alebo na ďaleký východ a stratégiu Činy pre prípad konfliktu s USA. Riešenie treba hľadať v posilňovaní síl Anti-Access/Area denial kapacít ktoré efektívne znemožnia rýchli postup mechanizovaných jednotiek Ruských ozbrojených síl a ktoré zabezpečia dostatok času pre rozvinutie spojeneckých síl. A to je cesta ktorou by sa mali vydať aj naše ozbrojené sily.
