Sú súčasné vojny o rope?

Určite poznáte teóriu o tom že za súčasnými konfliktami musíme hľadať záujmy nadnárodných spoločností alebo hľadať za súčasnými vojnami globálny boj o ropu, vodu alebo iné suroviny. Táto teória sa najme po invázii do Iraku v roku 2003 stala veľmi populárnou. Je to však tak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pomer nákladov a zisku – Prípad Irak

Synonymom vojny o energie respektíve o ropu je vojna v Iraku. Irak disponoval na prelome rokov 2013 a 2014 zásobami ropy v objeme 150 miliárd barelov ropy a zásobami zemného plynu o objeme 101,9 miliardy metrov kubických. Celková cena týchto surovín je na svetovom trhu je okolo 15,8 biliónov dolárov. Tieto hodnoty ho radia na 7 miesto v rebríčku krajín podľa zásob nerastných energetických surovín. To je však cena od ktorej musíte odpočítať náklady na ich ťažbu. Keďže miera zisku spoločnosti ťažiacich ropu a zemný plyn sa v priemere pohybuje pod 10 %. Reálny zisk po vyťažený všetkých zásob teda predstavuje len cca 1,5 biliónov dolárov. Naopak celkové náklady na vojnu v Iraku sa budú pohybovať od 3,6 biliónov dolárov po 4,4 biliónov dolárov. Ani po oficiálnom konci vojny v Iraku však nie je možné presne odhadnúť aká bude konečna cena, pretože samotné náklady nepozostavujú len z nákladov na bojovú činnosť ktoré predstavujú v tom najhoršom prípade len necelú 1/3 nákladov ale aj z takých nákladov ako sú napríklad náklady na vojnových veteránov a invalidov ktoré budú pokračovať desiatky rokov po ukončení vojny. Teda ani teoretický zisk z vyťaženia všetkých nerastných surovín Iraku nezaplatí ani polovicu nákladov na 10 ročnú vojenskú prítomnosť USA v Iraku. Ani 10 rokov však nestačí aby bolo možné vyťažiť všetky zásoby nerastných surovín. Na to by sme potrebovali udržať nadvládu nad Irakom minimálne na nasledujúcich 50 rokov. Čo by znamenalo ďalšie a ďalšie bilióny dolárov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Hovoriť o ropných vojnách je populárne. Avšak moderné konflikty sú len málokedy motivované bojom o zdroje.
Hovoriť o ropných vojnách je populárne. Avšak moderné konflikty sú len málokedy motivované bojom o zdroje. (zdroj: http://leaksource.info/)

Prideľovanie licencií na ťažbu – Prípad Líbya

Líbya predstavuje krajinu s najväčšími zásobami ropy v Afrike. Disponuje zásobami ropy v objeme 48 miliárd barelov. K tomu je potrebné pripočítať 43,6 miliardy metrov kubických zemného plynu čo odpovedá trhovej cene surovín vo výške viac ako 5 biliónov dolárov. Potencionálny zisk teda predstavuje objem približne 500 miliárd dolárov. Predpokladajme že by existovala teoretická možnosť aby ste ovládli krajinu nepomerne lačnejšie ako je to v súčasnej dobe bežne. Zároveň predpokladajme že sa vám dominanciu v danej krajine podarí udržať dostatočne dlho aby ste mali možnosť vyťažiť všetky surovinové zdroje príslušnej krajiny. Narážame tu však na ešte jeden problém. Politické princípy uznávané liberálnymi demokraciami neumožňujú vnútiť taký spôsob nakladania z nerastným bohatstvom ktorý by umožňoval výhradné ťaženie nerastných surovín. Prideľovanie licencií na ťažbu nerastných surovín sa tak stáva predmetom otvorených obchodných súťaži. Napríklad spomenutá Líbya v súčasnej dobe predáva licencie na ťažbu ropy rovnakým spôsobom ako predávala pred vojnou a to formou verejných súťaži ktoré vedú k tomu že distribúcia ťažobných licencii odpovedá ekonomickej sile jednotlivých ťažobných spoločnosti. Tomu odpovedá aj postupný pokles významu tradičných ropných spoločnosti ako sú americké. Naopak prenikanie nových spoločnosti do tohto sektoru ako sú spoločnosti z Číny, Angoly alebo Malajzie. Podobne princípy sa neuplatňujú len v Líbyi napríklad medzi spoločnosti ktoré získali licencia na ťažbu ropy v Iraku sú Čínska PNPC ktorá získala licencie na najväčšiu ročnú produkciu ropy v Iraku alebo ruský Lukoil ktorý získal práva na vyťaženie 3 najväčšieho objemu ropy po americkom EXXONe a čínskom PNPC.

SkryťVypnúť reklamu
Napriek tomu že v súvislosti s vojnami o ropu sa spomínajú najme americké firmy mapa Iraku by vyzerala ináč. Mimo amerických spoločnosti by tam dominovali Čínske alebo Ruské.
Napriek tomu že v súvislosti s vojnami o ropu sa spomínajú najme americké firmy mapa Iraku by vyzerala ináč. Mimo amerických spoločnosti by tam dominovali Čínske alebo Ruské. (zdroj: http://thiscantbehappening.net/)

Cieľ a nástroj – Prípad 2 svetová vojna

Mnohé najme lavicové politologické smery (Frankfurtská škola, enviromntalisti,...)hľadajú príčinu konfliktov v boji o zdroje. Uvádzajú že aj tradičné konflikty ako expanzia Európy v 16 a 17 storočí, ale aj staršie konflikty sú motivované bojom u územie, pričom aj tento boj vnímajú ako boj o zdroje. Uvádzajú že aj podstatu konfliktov 20 storočia treba hľadať v spore o energie. Podľa týchto teórií aj 1. alebo 2. svetová vojna je konfliktom o energie a zdroje. Čí už konfliktom o znovurozdelenie kolónii prípade 1. svetovej vojny a bojom o nový životný priestor na východe v prípade 2. svetovej vojny. Tento názor však nerozlišuje medzi cieľom vojny a nástrojom na splnenie cieľa. V oboch prípadoch treba hľadať príčinu vojen inde ako v snahe získať územie. V oboch prípadoch bolo cieľom posilniť politické postavenie Nemecka respektíve jeho spojencov na úkor opozitné strany. Získanie kolónii alebo životného priestoru bolo len nástrojom ako zabezpečiť dostatok síl na skutočný ciel.

SkryťVypnúť reklamu
Tým ktorý rozširujú teóriu o ropných vojnách nevadí ani keď krajina postihnutá vojnou nemá významne zdroje surovín.
Tým ktorý rozširujú teóriu o ropných vojnách nevadí ani keď krajina postihnutá vojnou nemá významne zdroje surovín.  (zdroj: http://www.impactpress.com/)

Napriek tomu že neexistujú racionálne dôvody tvrdiť že moderny konflikty sú motivované potrebou ovládnuť zdroje energie alebo prírodných surovín. Toto tvrdenie neznamená že také konflikty nie sú možné. V histórii nachádzame plno príkladov takých vojnových konfliktov ako napríklad boje o posledné zostatky dreva na Veľkonočných ostrovoch. Avšak drvivá väčšina konfliktov a praktický všetky moderné konflikty sú motivované politicky. Dominuje potreba presadiť svoju moc (Afganistan,...). Znovu rozdeliť moc (Líbya, Síria,...). Poprípade potreba posilniť upadajúcu moc ( Irak 1990, Falklandy,...). Alebo kombinácií týchto dôvodov. To plne odpovedá tradičnej pragmatickej teórii medzinárodných vzťahov a zároveň odpovedá historickým skúsenostiam. Teóriu o motivácii vojnových konfliktov dominanciou nad zdrojmi energie alebo nerastných surovín možno teda zaradiť k takým teóriám ako sú neo-liberálne teórie (Fukuyama), alebo neo-konzervatívne teórie (Hungtington). Teda teórie ktoré sú prekonané.

Vladimír Bednár

Vladimír Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  146
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Píšem tento blog od januára 2007. Prvý krát som publikoval v roku 1998 v časopise Apológia (predchodca časopisu Ministerstva obrany - Obrana). Tento blog bol citovaný v odborných a laických médiach na Slovensku (SME, Denník N, Trend, Aktuality.sk a ďalšie) v Iráne, Číne, Česku a Maďarsku. Tento Blog nie je jazykovo korigovaný. Zoznam autorových rubrík:  Ministerstvo obrany SRModernizácia OS SRSpravodajské službyObranné plánovanieBezpečnost. a obranná politikaMedzinárodná politikaIné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu