Už v osemdesiatych rokoch svetoví ekonómovia a bezpečnostní analytici upozorňovali na fakt, že Čína do roku 2050 vyrovná vo veľkosti HDP Spojené štáty a v oblasti vojenskej sily ich dokonca predbehne. V súčasnosti je Čína krajinou s najväčšími finančnými rezervami a v tomto roku ekonomika Číny predbehne Nemecko, čím sa stane treťou najsilenejšou ekonomikou sveta. Avšak za Čínou nezaostáva ani jej sused a priamy konkurent India, ktorá dosiahla v minulom roku rast HDP na úrovni 9 %. V čom však India za Čínou nezaostáva, je rast populácie, pričom do roku 2050 predbehne aj samotnú Čínu. Tých niekoľko uvedených príkladov jasne poukazuje na fakt, že ak 20. storočie patrilo USA a Rusku, 21. storočie bude patriť Číne a Indii. Ako teda bude vyzerať bezpečnostné globálne prostredie roku 2050? Veľkosť rozdielu medzi rokom 1950 a súčasnosťou je menší ako rozdiel medzi súčasnosťou a rokom 2050. Spojené štáty budú iba nostalgicky spomínať na svoje postavenie superveľmoci a ekonomického lídra prelomu 20. a 21. storočia. Veľkú trojku Číny, Indie a Spojených štátov doplní s odstupom Rusko ako krajina disponujúca najväčšími energetickými zdrojmi, ktorých význam bude s poklesom zásob ropy a zemného plynu v iných regiónoch stúpať. Tradičné európske veľmoci ako Nemecko, Francúzko alebo Veľká Británia budú stále viac strácať svoje hospodárske a politické postavenie. V reakcii na túto situáciu sa budú stále viac posilňovať väzby medzi krajinami EU a význam EU ako celku, ktoré iba takto dokážu konkurovať ekonomickej a politickej sile obrov z východu. Výrazne vzrastie aj vplyv ďalších v súčasnej dobe prudko rastúcich ekonomík lokálnych veľmoci akou je Brazília alebo Indonézia, ktoré sa tak vyrovnajú vplyvu krajín ako je Španielsko alebo Taliansko. Väčší počet lokálnych veľmoci, veľmocí a superveľmoci bude predstavovať aj väčší počet rozličných stretov záujmov a konfliktov najmä pri zabezpečení potrebných energetických a surovinových zdrojov, čo však s ohľadom na mnoho-polárnosť pravdepodobne nepovedie k tak vyhrotenému riziku globálneho konfliktu ako v časoch bipolárneho rozdelenia sveta počas studenej vojny. Aký dopad bude mať táto viac-polárnosť na potencionálne riziko lokálnych konfliktov je zatiaľ ťažké predpokladať, avšak ak koniec studenej vojny viedol k nárastu rizika lokálnych konfliktov, je možné čiastočne predikovať že posilnenie vplyvu Číny a Indie povedie k zníženiu tohto rizika, a teda k opätovnému návratu symetrických vojenských hrozieb. S posilnením symetrických hrozieb dôjde aj k zmene spôsobu vyzbrojovania a návrat k ťažkým jednotkám. Zaujímavým faktom je, že pokiaľ hlavným trendom armád NATO je budovanie ľahkých jednotiek, ktoré dokážu efektivne reagovať práve na asymetrické hrozby, zatiaľ čo armády Číny, Indie, ale aj armády nových lokálnych veľmoci sa sústreďujú na vyrovnanie ich zaostávania práve vo výzbroji ťažkých jednotiek. Príkladom takéhoto počínania je napríklad zvýšená pozornosť venovaná lietadlovým lodiam, ťažkým hladinovým jednotkám, ako aj ďalším jednotkám, ktoré umožňujú posilovať ich globálne mocenské pôsobenie. V horizonte nasledujúcich päťdesiatich rokov takisto nemožno predpokladať intenzívne zbližovanie sa superveľmocí tak, aby vytvorili spoločný bezpečnostný pakt, ktorý by mal snahu o narušenie nového mocenského rozloženia síl.
Príchod novej bezpečnostnej éry je teda evidentný. Otázne je, aké bezpečnostné konzekvencie by si pre svoju budúcnosť mala vyvodiť Slovenská republika. Mocenská viac-polarita by mohla zvádzať k domnienke, že Slovensko môže v budúcnosti ťažiť z balansovania medzi západom, Ruskom, Čínou alebo Indiou. Avšak je naivné si myslieť, že v reálnom svete bude môcť so svojou mocenskou váhou presadiť svoje záujmy tam, kde budú v rozpore so záujmami dominantných mocnosti. Aj keď v nasledujúcom polstoročí v celkovom globálnom bezpečnostnom kontexte sa váha Slovenska nezmení, musíme si uvedomiť, že mocenský vplyv Európy sa posilnením Činy, Indie a ďalších rýchle sa rozvíjajúcich krajín oslabí. Aby dokázala Európa aktívne presadzovať svoje záujmy musí posilniť svoju súdržnosť najmä v politickej a bezpečnostnej rovine. Preto by sa Slovenská vláda mala snažiť presadzovať v rámci Európskej únie posiľňovanie spolupráce v oblastiach zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky.
Žiaľ, súčasná vláda na čele s premiérom Róbertom Ficom sa vydala presne opačnou cestou. Prebiehajúce a pripravované zahraničné cesty premiéra, ako aj spochybňovanie ďalšieho posilňovania bezpečnostnej spolupráce medzi členskými krajinami Európskej únie a NATO dokazujú, že súčasná vláda nepochopila charakter budúcich hrozieb, na škodu nás všetkých. Pritom o tom, aké bude bezpečnostné postavenie Slovenska v roku 2050 sa rozhoduje už dnes.
Zopár odkazov k danej téme:
http://www.sme.sk/c/3142196/Putin-ozivuje-studenu-vojnu.html
http://www.sme.sk/c/3145375/Norska-armada-vnima-Rusko-opat-ako-hroziacu-velmoc.html
http://www.sme.sk/c/3144128/Ministri-zahranicia-prerokuju-bezpecnostne-otazky.html
http://www.sme.sk/c/3136232/Vojenske-aktivity-Ciny-su-znepokojujuce.html
http://www.sme.sk/c/3123573/Prezident-Chu-na-navsteve-Afriky.html
http://www.sme.sk/c/3120262/Cina-si-podmanuje-Afriku.html
http://ekonomika.sme.sk/c/3122858/Indicka-ekonomika-dosiahla-v-uplynulom-fiskalnom-roku-9-rast.html
