Problémov nie je otázka či je správne ak sa priatelia špehujú, lebo to určite nie je. Problémom je, či Američania vnímajú Nemcov ale aj zostatok Európy ako skutočných priateľov alebo ako takých druh „priateľov“, ktorých treba vždy jedným okom sledovať či náhodou jedného dňa nezistíte že vás podrážajú za vaším chrbtom. A tu musíme otvorene skonštatovať že pre Američanov je stále viac Nemecko a aj zostatok Európy kameňom ktorý ťahá USA ku dnu a nie partnerom.

Nie žeby rozdielne názory spojencov boli niečo neobvykle a nie že by Európa a Nemecko nemalo mať právo na rozdielne názory od tých amerických. Avšak Nemecko a Európa si musí uvedomiť kde je ich miesto. Áno Európa je ekonomický silnejšia ako USA ale to nič neznamená. Ekonomická sila a názory Angely Merkelovej neodradila Rusko od anexie Krymu ani nezastavila Assada v Sýrii. Pokiaľ bude 60-65 % vojenských kapacít NATO pod velením Washingtonu bude musieť Berlín a aj celá Európa jednoducho akceptovať fakt že v demokratickom spoločenstve rozhoduje väčšina. Nemecko by si potom malo položiť otázku či tých par percent obranných kapacít ktorými prispieva v spoločnej obrane NATO nie je tak mala čiastka že už nie je Nemecko ani v pomyselnom parlamente NATO ako politické strany ktoré neprekročili vo voľbách 5 % hranicu. Ak to chce zmeniť, má na to príležitosť a aj zdroje. Do vtedy by si mala Angela Merkelová zobrať príklad s Winstona Churchilla ktorý si počas druhej svetovej vojny stále uvedomoval kde je miesto Anglicka v tandeme s USA a aj preto ho história považuje za tak veľkého štátnika.
Otázka pre Slovensko je, ak Nemecko je bezvýznamná menšina a nespoľahlivý partner ktorého je potrebné jedným okom kontrolovať, kde je potom Slovensko?
Možno vás ďalej zaujme: