Dovtedy sa každých 15 rokov od konca druhej svetovej vojny o bjavila nová generácia tankov. Po roku 1990 sa zdalo že sa vývoj zastavil. Trvalo však len 25 rokov kým prišiel prvý tank piatej generácie a tak Rusko zajtra oficiálne predstaví svoj nový bojový tank T-14.

T-14
Hlavný bojový tank T-14 (objekt 148) sa od klasických tankových konštrukcii odlišuje využitím bezposádkovej veže. Trojčlenná posádka tanku je sústredená silno chránenej prednej časti korby. Vľavo sedí vodič, vedľa neho veliteľ a v strede mierne za oboma strelec operátor. Tuto koncepciu zdedil od jedného z dvoch predchádzajúcich vývojových projektov, Objektu 195 ktorý bol vyvíjaný v rokoch 1990 až 2010. Od súčasného ruského hlavného bojového tanku T-90A ktorý ma podvozok s 6 pojazdovými kolesami. T-14 podobne ako spomínaný Objekt 195 a jeho druhý koncepčný predchodca Objekt 640 postavený na novom podvozku ktorý ma 7 pojazdových kolies.

Mimo vzadu umiestneného kolesa a napínacieho kolesa má podvozok 4 nosné kladky. T-90A ma dĺžku podvozku 6860 mm. Dĺžku podvozku T-14 možno odhadnúť na približne 7,9 až 8 m. T-14 ma približne rovnakú šírku ako T-90A (3780 mm) a mierne vyššiu výšku ( Výška po strechu veže T-90A 2230 mm) ktorú bolo možné porovnať napríklad pri nedávnom incidente kedy bolo možné jeho výšku porovnať s BREM-1M (2450 mm). Hmotnosť tanku T-14 je v médiách najčastejšie odhadovaná na 48 t. Avšak ak zohľadníme rozmery podvozku ako aj hmotnosť súčasného T-90A (46,5 t) sa bude reálna hmotnosť T-14 pohybovať v rozmedzí 55 až 56 t. Pri tejto hmotnosti by špecifický tlak tanku na pôdu hodnotu približne rovnakej hodnoty ako T-90A (0,87 kg/cm2).

Ochrana
Tento zásadný nárast hmotnosti tanku bol využitý najme k posilneniu stupňa ochrany tanku. V tejto spojitosti je uvádzané že viacvrstvový pancier tanku je zložený s nového druhu ocele ako aj nových keramických materiálov ktoré majú zachovať rovnaký stupeň odolnosti pri poklese hmotnosti o 15 %. Pancierovanie korby a veže je modulárneho charakteru. Z fotografii T-14 je zrejmé, že Ruska tanková škola neopustila využívanie reaktívneho pancierovania (ERA). Vstavané prvky pancierovania odpovedajú prvkom Relikt z poslednej verzie tanku T-90MS. Tank je mimo reaktívneho pancierovania vybavený aj aktívnym systémom ochrany Afganit ktorého aktívne prvky sú rozmiestnené v spodnej časti veže. Systém Afganit principiálne odpovedá staršiemu systému aktívnej ochrany Drozd-2. Na ničenie prilietajúcich cieľov systém aktívnej ochrany využíva usmernený črepinový účinok výbušnej hlavice. Prilietajúce strely sú zisťované RL pracujúcim vo frekvenčnom pasme Ka (26,5 až 40 GHz).

V prednej spodnej časti korby tanku je možné umiestniť systém EMT 7 ktorý vytvára pred tankom elektromagnetické pole. Tank nie je vybavený klasickými zadimovacími granátometmi 902B Tuča ktoré sú charakteristické pre všetky súčasné ruské tanky. Miesto nich T-14 využíva 4 odpaľovacie zariadenia ktoré každé obsahuje 12 hlavní. 2 Odpaľovacie zariadenia sú umiestnené pohyblivo po oboch stranách tanku a ďalšie 2 v strede ľavej časti veže a pevne namierené do hora. Konfigurácia odpaľovacieho zariadenia odhaľuje že nie sú určene len na odpaľovanie dymových granátov ale predovšetkým IČ a RL klamných cieľov. V tvarovaní Tanku a najme veže je jasne vidieť snahu znížiť najme RL odrazovú plochu tanku.

Pohyblivosť
T-14 je poháňaný novým motorom A-85-3. Ide o 12 valec s usporiadaním valcov do X. Celková sucha hmotnosť motora je 1550 kg a jeho rozmery sú 1845x900x830 mm. Pri 2000 otáčkach za minutú dosahuje výkon 1500 koní. Spotreba paliva dosahuje 217,9 g/KWh. T-14 tak dosahuje podobný pomer výkonu ako Leclerk alebo Leopard 2A4. Prenos sily na hnacie kolesa zabezpečuje automatická prevodovka. Tank pravdepodobne disponuje nezávislým energetickým zdrojom. Pohľad na zadnú hornú časť korby však prezrádza že pomocná jednotka nie je umiestnená v ľavej zadnej časti podvozku na hnacím kolesom ako u tanku T-90MS. Tento priestor na oboch stranách vyhradený vonkajším nádržiam. V zadnej časti je možné palivovú sústavu doplniť 2 externými nádržami. Dojazd tanku je udávaný na hodnote 500 km. Vzhľadom na vyššiu hmotnosť tanku oproti jeho predchodcom je možné predpokladať že kapacita palivového systému tanku je len mierne väčšia ako v prípade T-90A. Tank si zachoval schopnosť hlbokého brodenia. V zadnej časti veže je podobne ako na iných ruských tankoch umiestnená trubica pre prívod vzduchu pri hlbokom brodení. Avšak s fotografii nie je jasné či sa pri brodení upevňuje na vežu alebo podobne ako u M1 Abrams na korbu.

Výzbroj
Napriek tomu že v minulosti sa objavili informácie že tank T-14 bude vyzbrojený 152 mm kanónom a ako vedľajšia výzbroj bude použitý 30 mm kanón lafetovaný na boku veže podobne ako v prípade slovenskej modernizácie T-72M2. Dostupné fotografie tieto predpoklady nepotvrdili. Tank je vyzbrojený tankovým kanónom s označením 2A82 ráže 125 mm, ktorý sa oproti na súčasným typoch tankov používanému 2A46M-5 vyznačuje predĺženou hlavnou z hodnoty 48 ráži na dĺžku 52 ráži (6500 mm). Kanón využíva tu istú delenú muníciu ako kanón 2A46M-5 vrátane PTRS Refleks. To vylučuje ďalšie medializované informácie že tento tankový kanón prekonáva súčasné najvýkonnejšie kanóny Rheinmetall 120 mm L 55 o 30 %. Keďže kanón 2A46M-5 v prieraznosti mierne zaostával oproti americkému M256A1, mierne predlženie hlavne (500 mm) de facto vedie len dorovnaniu mierneho náskoku v palebnej sile západných tankov ako M1A2 Abrams ktoré si svoju prevahu môžu naďalej zachovať využitím hlavní s dĺžkou 55 ráží.

Ako doplnkové zbrane používa T-14 dva guľomety 6P7K ráže 7,62. Jeden je súosí s kanónom a druhy je lafetovaný v samostatnej diaľkovo ovládanej veži koncepčne podobne UDP T05BV-1 ktorá je tiež známa z T-90 MS. Na povrchu veže je badať bežnú zostavu senzorov systému riadenia paľby pozostávajúceho z panoramatického zameriavača s TV denným a IČ nočným kanálom a laserovým diaľkomerom, zameriavacom strelca (taktiež TV/IČ/Laser), meteorologickým senzorom a laserovým senzorom merania priehybu hlavne. Tvarovanie optickej hlavice zameriavača veliteľa prezrádza príbuznosť so systémom riadenia streľby tanku T-90MS. Naopak senzor priehybu hlavne ako aj meteorologické čidlo sú zjavne odlišné a vyvracajú tento predpoklad. Avšak je možné tvrdiť z aspoň časť systému riadenia paľby je pravdepodobne prevzatá s poslednej verzie T-90.

Nielen tank
Napriek tomu že sa média sústredili najme na T-14 tento tank predstavuje len jednu aj keď hlavnú časť komplexnej série systémov postavených na tzv. jednotnej ťažkej pasovej platforme Armata z ktorej by mali vzniknúť aj ďalšie bojové vozidla. Druhým nateraz známym vozidlom je ťažké bojove vozidlo pechoty BMP T-15 (objekt 149). V budúcnosti pravdepodobne na baze tejto spoločnej platformy vznikne Vyproštovacie vozidlo T-16 (objekt 152), ženijné vozidlo, mostné vozidlo, a raketometný tank. To že podvozková platforma je skutočne modulárna ukazuje podvozok BMP T-15 ktorý ma umiestnené hnacie kolesa a pohonu jednotku vpredu. Avšak fotografie T-15 odhaľujú naozaj maximálnu mieru spoločných prvkov vrátané aktívneho a pasívneho systému ochrany. Popis T-15 si však zaslúži viac samostatného priestoru a možno sa k nemu ešte niekedy vrátime.

Treba sa T-14 báť?
T-14 predstavuje od zaradenia T-80 v roku 1976 (skoro 40 rokov !) prvý skutočne nový ruský tank (T-90 je len modernizáciou T-72). Napriek tomu že umiestnenie posádky do korby tanku ako aj ďalšie konštrukčné prvky tanku T-14 v praxi realizujú zmeny o ktorých sa diskutovalo v 70 a 80 rokoch minulého storočia, neprináša T-14 taký prielom v tankovej konštrukcii ktorý by eliminoval tankovú silu krajín NATO. Tank T-14 ponuka len porovnateľnú pohyblivosť s Leclercom alebo K2. Palebná sila tanku je v tej istej úrovni ako je palebná sila M1A2 alebo Leopardu 2A7, alebo ochrana ničím neprekonáva Merkavu IV. Celkovo možno tvrdiť že skôr tank T-14 dobieha tankovú prevahu západu. T-14 však nesporne predstavuje významný pokrok oproti súčasným ruským tankom.

Dôležitým faktom však bude aj schopnosť produkovať tieto tanky v dostatočnej počte. Rusko v minulosti dokázalo pre svoje ozbrojené sily zakúpiť rádovo niekoľko desiatok tankov T-90 ročne pri súčasnej cene T-90 okolo 4,5 mil. $. Je nesporne že T-14 bude výrazne drahšia (cena T-14 cca 7,4 mil. $) ako cena posledných verzii T-90 a Ruská ekonomika ma len obmedzené možnosti ako ďalej zásadne navršovať rozpočet ozbrojených síl. Preto nemožno považovať za realistický scenár že by Rusko v nasledujúcich rokoch zavádzalo do výzbroje tanky rýchlejším tempom ako by stačil na prezbrojenie jedného tankového práporu ročne. Preto do roku 2020 Rusko zaradí do výzbroje maximálne 200 až 250 nových tankov. Teda ani z tohto hľadiska T-14 nepredstavuje pre NATO zásadnú hrozbu. T-14 však jasne dokumentuje fakt že v Európe často krát prezentovaný názor že tanky sú zastaraný bojový prostriedok je mylný. Najme krajiny východnej a strednej Európy budú v budúcnosti konfrontované s potrebou vysporiadať sa aj z modernou tankovou silou. Toto tvrdenie platí aj pre OS SR a ich najdôležitejšiu úlohu zabezpečenia ochrany územia členských štátov NATO v rámci článku 5 Washingtonskej zmluvy.