Mám otázku. Keď sledujete hrôzostrašné zábery z bojísk v Palestíne, Libanone, Izraeli, Ukrajine, Rusku, ... masové zabíjanie a s tým spojený hromadný exodus utečencov, nezdá sa vám, že začalo masové vymieranie ľudstva? Nezdá sa vám, že sa blížia naše posledné časy? Budem ironický, ako lepšie „osláviť“ našu blížiacu sa záhubu ako návštevou Armagedonu, miesta konca sveta citovaného v Biblii?
Ján bol jediným učeníkom, ktorý zostal s Ježišom až do poslednej chvíle jeho života tu na zemi. V druhej polovici 1. storočia napísal víziu budúcnosti, Apokalypsu, ktorú mu zanechal Boh. V poradí posledná kniha Biblie a jediný prorocký spis Nového zákona má v gréckych rukopisoch názov „Jánova Apokalypsa“.
Podľa Knihy Zjavenia apoštola Jána, konečné zúčtovanie má nastať, keď „démonickí duchovia“ navštívia „kráľov celého sveta... aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň Boha Všemohúceho... na mieste, ktoré sa v hebrejčine nazýva Harmagedon." Hoci sa pravopis miesta skazy ľudstva neskôr zmenil na Armagedon, väčšina vedcov a aj Wikipedia sa zhoduje, že toto slovo pochádza z „Har Məgīddō“ – čo znamená „Hora Megiddo“ . No a Megiddo skutočne existovalo, patrilo medzi dôležité mestá starovekého sveta, a doteraz existuje.
Poďte teda so mnou do Megidda. Nepocestujeme reálne, zostaneme v bezpečí našich obývačiek, veď na oblasť Megiddo, ležiacu neďaleko Izraelsko-Libanonskej hranice, možno práve teraz útočí Hizballáh dronmi či raketami.
Megiddo sa nachádza na severe Izraela, v Jizre'elskom údolí, iba 65 km od dnes ťažko skúšanej hranice s Libanonom. Toto údolie malo v staroveku veľký strategický význam, prechádzala ním Via Maris (Morská cesta), jedna z najdôležitejších obchodných ciest medzi Egyptom a Mezopotámiou, spájala Níl s Tigrisom a Eufratom. Jizre'elské údolie a cestu Via Maris strážila pevnosť Megiddo. Stála na mieste, kde bolo najľahšie Via Maris zatarasiť. Teda ten kto ovládal Megiddo, kontroloval obchod vo väčšine starovekého sveta. Už od pradávna sa tu neraz prelievala krv za vlastníctvo tejto dôležitej cesty.
Prísne vzaté, Megiddo nie je „hora Megiddo“, je to skôr „tell Megiddo“. V archeológii je „tell - mohyla, kopec, vyvýšenina ktorá vznikla dlhodobým osídlením určitého miesta".
Kopec Megiddo je miesto, na ktorom sa stavali počas viac ako štyroch tisícročí osady na sebe jedna za druhou. Keď bola prvá osada zničená, druhú postavili na jej ruinách. Po zničení druhej, na jej ruinách vznikla osada tretia, a takto sa časom vrstvili opevnené osady postupne na sebe. Každá osada dnes predstavuje archeologickú vrstvu. V Megiddo je 26 takýchto vrstiev. V Megiddskom „tell“ je zahrabaných 4000 rokov histórie. Od neolitu cez kanánske obdobie keď každé mesto bolo štátom, až do izraelského kráľovstva.
Podľa poslednej knihy Nového zákona a celej Biblie, Zjavenia apoštola Jána, králi celého sveta, ovplyvnení démonickými duchmi, na tomto mieste majú zhromaždiť vojsko do posledného boja.
Územie Jizre'elského údolia postupne spadalo pod asýrsku, bybylonskú, perzskú, grécku, rímsku, sásánovskú, byzantskú a od 7. storočia pod arabskú nadvládu. Potom oblasť ovládli Umajjovci, Abbásovci, križiaci a v roku 1260 bola pripojená k mamlúckemu sultanátu. V roku 1516 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše, v ktorej zostalo až do 20. storočia. Celá história tejto zeme je zložitá a uložená vo vrstvách 60 metrov vysokého archeologického „koláča“ Megiddo.
Prvá zmienka o Megiddo sa našla na kamenných stélach v Amonovom chráme v Karnaku v Hornom Egypte. Zachoval sa tu najstarší záznam o vojne na zemeguli vôbec, prebehla v roku 1457 pred n.l.. Z toho pohľadu ide o prvú „svetovú“ vojnu. Rozprávanie zaznamenáva spor ktorý vznikol medzi faraónom Thutmosom III. a jeho vojvodcami o tom, ktorou cestou majú ísť vojská. Velitelia uprednostňovali okružnú, ale bezpečnejšiu cestu, zatiaľ čo Thutmos trval na tom, že treba ísť kratšou a rýchlejšou cestou cez nebezpečný úzky priesmyk. Faraónova vôľa zvíťazila. Jeho vojská náhlym postupom prekvapili armádu koalície kráľov „Severu“ (Sýrie, Kanaánu a Mitánie), ktorá Egypťanov čakala na inom mieste. Faraón v boji vyhral a získal späť stratenú kontrolu nad kanaánskymi územiami. Egypťania sa vrhli plieniť okolité dediny, a to umožnilo obrancom Megiddo pripraviť sa na obliehanie. Obliehanie mesta preto trvalo dlhšie, ako sa očakávalo, a až po piatich mesiacoch sa Egypťanom podarilo prelomiť obranu mesta.
Starobylé mesto Megiddo, vďaka svojej strategickej polohe, zažilo za posledných 4000 rokov vraj až 34 krvavých konfliktov. Mnohé vojenské akcie ktoré sa tu udiali, určovali chod dejín. Uvediem aspoň niekoľko:
- Mongolské vojská, ktoré v 13. storočí dobyli väčšinu Ázie, utrpeli v Jizre'elskom údolí prvú porážku.
- Počas prvej svetovej vojny v blízkosti Megiddo britská armáda pod velením generála Edmunda Allenbyho porazila Turkov.
- Pri Megiddo sa odohrali aj dôležité bitky biblických čias. Tu sudca Barak porazil vojsko kanaánskeho vojvodcu Sisaru (Kniha Sudcov, 4. a 5. kapitola).
- Pri Megiddo Pán zázračne zachránil Izrael pred Siserom, veliteľom Jabina, kanaánskeho kráľa (Kniha Sudcov, kapitola 4.)
- Iba 300 mužov vedených Gedeonom porazilo obrovskú armádu Madiánčanov (Kniha Sudcov, 7. kapitola).
- Kráľ Šaul a jeho synovia zomreli na neďalekom vrchu Gilboa, kde Filištínci porazili izraelskú armádu (Kniha Samuelova, 31. kapitola).
- Na brehu potoka Kišon, tečúcom cez Jizre'elské údolie, boli popravení kňazi pohanského kultu Baala „tvárov v tvár“ prorokovi Eliášovi.
- Najspravodlivejší Judský kráľ Joziáš pri Megiddo zomrel v roku 609 pred n.l. v bitke s egyptským faraónom Nechaom II., keď sa márne snažil zabrániť postupu armády Egypťanov po starobylej obchodnej ceste k rieke Eufrat, kde išli pomôcť asýrskemu kráľovi.
Všetky tieto udalosti sa hlboko vryli do pamäti ľudstva, až tak, že práve s Megiddo si začali spájať niečo deštruktívne.
Národný park Megiddo
je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a je obľúbenou turistickou destináciou. Pravda však je tá, že k ruinám Megiddo ľudia chodia ani nie tak kvôli tomu čo sa tu dialo v minulosti, ale hlavne kvôli tomu čo sa tu má stať v budúcnosti.
Obdobie izraelského kráľa Šalamúna, veľkého staviteľa, priťahuje najväčšiu pozornosť archeológov túžiacich nájsť v Megiddo stopy po jeho stavbách. Identifikovali niektoré stavby, ktoré patria do obdobia tohto veľkého biblického kráľa.
Kráľ Šalamún (970 – 930 pred. Kr.) sa intenzívne venoval hospodárskemu a diplomatickému upevňovaniu ríše. Popri obchode a diplomacii sa Šalamún venoval aj modernizácii vojska. Megiddo opevnil hradbami a využil na výcvik bojových jednotiek. Zmocnil sa obchodu s koňmi a bojovými vozmi a získal naň monopol. Kone dovážal z Cilície a vozy z Egypta, celý transport týchto obchodných artiklov prechádzal cez Megiddo. Pri vykopávkach sa tu našli základy stajní, v ktorých bolo za Šalamúna umiestnených 450 koní. Okolo stajní bolo cvičisko využívané k nácviku boja s bojovými vozidlami.
Slabým miestom v obrannom systéme pevnosti Megiddo bol zdroj vody, ten sa nachádzal mimo mestských hradieb. Obyvatelia mesta našli originálne riešenie tohto problému – zamaskovali studňu kameňmi a zvnútra vykopali tajný, 70 m dlhý tunel, ktorý viedol k zdroju.
Pri dopisovaní blogu som zachytil informáciu z dnešného rána:
Izraelská armáda zahájila pozemní operaci v Libanonu (msn.com)
Izrael informoval Spojené státy o tom, že provádí „omezené“ pozemní operace v Libanonu a že na severní hranici vyhlásil uzavřené vojenské zóny, uvedl server Times of Israel.
To všetko prebieha iba kúsok od Megiddo. Nie je to dôvod na zamyslenie?
