Čriepky z krajiny, kde sa TO všetko začalo. Izrael, časť 2a/3 - Zem svätá

Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedinú bytosť - Ježiša Krista. Kde inde, ak nie v Izraeli treba hľadať začiatok pozemskej a potom aj nebeskej nite, ktorú tu Ježiš Kristus zanechal?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedinú bytosť - Ježiša Krista. Z učenia tohto muža, ktorého spočiatku nasledovalo iba 12 apoštolov, sa stalo s viac ako 2,5 miliardami veriacich najrozšírenejším náboženstvom vo svete. Boha kresťanstvo stotožňuje s Bohom, ktorý v Starom zákone uzavrel zmluvu s izraelským národom. Podľa kresťanov však Boh nie je iba Bohom jediného židovského ľudu, ale bezpodmienečným Pánom a Vládcom celého ľudstva a celého vesmíru. Ježiš, podľa kresťanov, ako Boží Syn, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť, zmieril celý svet s Bohom a tak ho vykúpil od smrti a zatratenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia, ktorá sa skladá zo Starého a Nového zákona. Spolu obsahuje 66 až 73 kníh (v rôznych cirkvách sa ich počet líši), ktoré sa delia na historické, prorocké a poučné. Ústredné posolstvo kresťanskej Biblie vystihuje verš z evanjelia Jána, 3. kapitola, 16. verš: "Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." Kresťania veria v jedného Boha, v ktorom sú 3 osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Veria, že Ježiš Kristus bol Mesiášom. Bol to žid, ktorý žil vo Svätej zemi pred 2000 rokmi. Veria, že Kristus bol synom Boha, ktorého počala Panna Mária.

SkryťVypnúť reklamu

Čo hovorí Biblia o Ježišovi ? - Pokiaľ budeme vychádzať z učenia Nového zákona, ktoré bolo spísané štyrmi rôznymi autormi (Matúš. Marek, Lukáš, Ján) ešte v dobe, v ktorej žili očití svedkovia Ježišovho života, môžeme si podľa neho zostaviť zhruba nasledujúci historický obraz postavy Ježiša Krista.

Ježiš bol Galilejec z Nazaretu, ktorý sa narodil v Betleheme v dobe sčítania ľudu, nariadeného cisárom Augustom. (V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, kedy sa narodil. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred prvým rokom nášho letopočtu. Podľa odborníkov, Ježiš sa narodil roku 6. až 4. pred naším letopočtom). Rodičia Ježiša boli Mária a adoptívny otec Jozef. Adoptívny preto, lebo Mária počala Ježiša sama, podľa výpovedi vtedajších svedkov sa to stalo nadprirodzeným Božím zásahom (Matúš. ev. 1,18). Ôsmeho dňa, v súlade so židovskými tradíciami, bol obrezaný a toho istého dňa mu bolo dané meno Ježiš (Lukáš. ev. 2,21).

SkryťVypnúť reklamu

Okrem udalosti v chráme, keď mal Ježiš dvanásť rokov, o jeho dospievaní toho veľa nevieme. Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Našli ho až po troch dňoch v jeruzalemskom chráme, kde sa rozprával s dospelými Židmi, a tí žasli nad jeho múdrosťou.

Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov (Lukáš. ev. 3,21-22). Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie". Po krste zaviedol Duch Ježiša do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokúšal diabol. Ježiš si vybral dvanásť učeníkov, ktorí ho sprevádzali za života a ktorých pripravoval k šíreniu jeho učenia po jeho smrti.

SkryťVypnúť reklamu

Uzdravovanie nemocných, vyháňanie zlých duchov, chodenie po vode či do tej doby neslýchané podobenstvá (Matúš. ev. 7,29)si v krátkej dobe získali radu nasledovníkov. Práve preto sa ho snažili náboženskí vodcovia zbaviť – považovali ho za príliš nebezpečného pre židovskú náuku. Ježiš bol zradený jedným zo svojich učeníkov, Judášom. Bol zajatý a postavený najskôr pred náboženských hodnostárov a nakoniec pred rímskeho správcu - Piláta Pontského. Ježiš bol obžalovaný vo fiktívnom procese, bol odsúdený najskôr k trestu bičovaním a potom pod nátlakom veľkňazov, tiež k smrti ukrižovaním (Jánovo ev. kap.18-19). Tretieho dňa po smrti vstal z mŕtvych, čo je do dnešného dňa považované za základ kresťanskej viery.

Do Izraela sme sa vybrali nielen preto, aby sme pričuchli k judaizmu a spoznali bližšie židovský svet. Našim cieľom je aj kráčať v Ježišových šľapajách. Začiatok tejto nekonečne dlhej pozemskej a potom aj nebeskej nite treba hľadať v Nazarete.

Boh poslal anjela Gabriela ako svojho posla do Nazaretu, k panne, menom Mária. Bola zasľúbená s Jozefom, mužom z rodiny kráľa Dávida. Gabriel prišiel k Márii a povedal: “Raduj sa, Mária! Boh je s tebou. Vyvolil ťa”. Mária sa zľakla a uvažovala, čo majú tieto slová znamenať. Gabriel pokračoval: “Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Boh ťa má rád. Dostaneš dieťa, porodíš syna. Dáš mu meno Ježiš. Bude veľkým a bude sa nazývať Syn Najvyššieho”. Mária sa spýtala: “Ako sa to môže stať, veď nepoznám muža”. Gabriel odpovedal: “Zostúpi na teba Duch svätý, sila Najvyššieho. Pre Boha nič nie je nemožné”. Tu povedala Mária: “Som služobnica Pána. Nech sa stane, čo Boh chce” (Lukáš 1,27-38)

Jozef bol spravodlivý a zbožný muž. Videl, že jeho zasľúbená Mária očakáva dieťa. Pretože ju mal rád a nechcel jej ukrivdiť, uvažoval, ako by sa od nej oddelil bez rozruchu. No v noci k nemu prišiel anjel a povedal mu: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa. Vezmi Máriu k sebe. Dieťa ktoré očakáva je z Božieho ducha. Bude mať syna a dáš mu meno Ježiš. On zmieri národ s Bohom”. Tak sa naplnilo, čo povedal prorok Izajáš: “Hľa, panna počne a porodí syna, bude sa menovať Immanuel. To znamená, Boh je s nami” (Matúš 1)

Zvestovanie - Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete je postavená priamo na mieste, na ktorom Pannu Máriu navštívil anjel Gabriel, aby jej oznámil zázračnú zvesť, že sám Boh ju vyvolil za matku svojho jednorodeného Syna. Bazilika nás očarila nádherným a pritom jednoduchým interiérom, svojou veľkosťou a hlavne kupolou, vytvorenou v tvare kvetu.

Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete
Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete (zdroj: Vlado B)
Mohutná a krásne zdobená vstupná brána do baziliky Zvestovania Pána sa otvára iba počas kresťanských sviatkov.
Mohutná a krásne zdobená vstupná brána do baziliky Zvestovania Pána sa otvára iba počas kresťanských sviatkov. (zdroj: Vlado B)

Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly. Spodný kostol uchováva jaskyňu Zvestovania, ako príbytok Panny Márie. Tu mala žiť Panna Mária, ako dieťa. Podľa kresťanskej tradície, archaniel Gabriel jej mal práve tu vyjaviť, že počne dieťa a narodí sa jej Syn Boží.

Jaskyňa Zvestovania, kedysi slúžila ako príbytok Panny Márie.
Jaskyňa Zvestovania, kedysi slúžila ako príbytok Panny Márie. (zdroj: Vlado B)
Oltár v jaskyni Zvestovania
Oltár v jaskyni Zvestovania (zdroj: Vlado B)

Vrchný kostol je zasvätený Márii, ako Matke Cirkvi.

Vrchný kostol v bazilike Zvestovania Pána
Vrchný kostol v bazilike Zvestovania Pána (zdroj: Vlado B)
Vo Vrchnom kostole práve prebieha omša.
Vo Vrchnom kostole práve prebieha omša. (zdroj: Vlado B)
Interiér baziliky Zvestovania Pána ozdobujú nádherné ikony a mozaiky, predstavujúce zvestovanie.
Interiér baziliky Zvestovania Pána ozdobujú nádherné ikony a mozaiky, predstavujúce zvestovanie. (zdroj: Vlado B)
Interiér baziliky Zvestovania Pána ozdobujú nádherné ikony a mozaiky, predstavujúce zvestovanie.
Interiér baziliky Zvestovania Pána ozdobujú nádherné ikony a mozaiky, predstavujúce zvestovanie. (zdroj: Vlado B)

Súčasná bazilika s kupolou vysokou 55 m bola postavená na mieste prvej svätyne, ktorá nad príbytkom Panny Márie vznikla už začiatkom 4. storočia. Svätostánok zničili moslimovia v 7. storočí. Druhý kostol postavili križiaci po dobytí Nazaretu v roku 1102. Ten zničil v roku 1260 mamelucky sultán Bajbars. V roku 1730 dostali františkáni povolenie postaviť nový kostol, ten však ustúpil súčasnej monumentálnej bazilike, dokončenej v roku 1969.

Slovensko reprezentuje na nádvorí baziliky krásna mozaika Sedembolestnej Panny Márie od Dr. Jozefa Cincíka, amerického Slováka. Na mozaike je latinský nápis, v preklade: "Bolestná Matka, patrónka Slovenska, oroduj za nás".

Mozaiku Sedembolestnej Panny Márie venovalo bazilike Zvestovania Pána Slovensko.
Mozaiku Sedembolestnej Panny Márie venovalo bazilike Zvestovania Pána Slovensko. (zdroj: Vlado B.)

Kostol sv. Jozefa - Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu – príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa.

V kostole sv. Jozefa práve prebieha omša.
V kostole sv. Jozefa práve prebieha omša. (zdroj: Vlado B)
Pod kostolom sv. Jozefa sa nachádza jaskyňa, ktorá bola kedysi príbytkom a zároveň tesárskou dielňou Jozefa. Zdobí ju mozaika svätej rodiny.
Pod kostolom sv. Jozefa sa nachádza jaskyňa, ktorá bola kedysi príbytkom a zároveň tesárskou dielňou Jozefa. Zdobí ju mozaika svätej rodiny. (zdroj: Vlado B.)

Kostol sv. Gabriela, alebo tiež kostol Zvestovania - Tento grécky ortodoxný kostol Zvestovania, ako znie jeho ďalší názov, je pravoslávnym proťajškom katolíckej baziliky Zvestovania Pána. Podľa ortodoxnej tradície sa Mária nedozvedela správu o Ježišovom narodení doma, ale práve na tomto mieste, keď išla nabrať vodu. Kostol v roku 1750 vybudovala grécka cirkev nad podzemným prameňom, ktorý napájal aj Máriinu studňu. Ľudia veria, že sem chodil aj malý Ježiš s vedrom po vodu. Steny zdobia starodávne arménske obkladačky. Moderné dekoratívne maľby na stenách a stropoch kostola pochádzajú z 18. storočia.

Podľa gréckej ortodoxnej cirkvi je kostolom Zvestovania tento kostol sv. Gabriela.
Podľa gréckej ortodoxnej cirkvi je kostolom Zvestovania tento kostol sv. Gabriela. (zdroj: Vlado B.)
Interiér kostola sv. Gabriela.
Interiér kostola sv. Gabriela. (zdroj: Vlado B.)
Mozaika na nádvorí sv. Gabriela.
Mozaika na nádvorí sv. Gabriela. (zdroj: Vlado B.)
Na vonkajších stenách kostola sv. Gabriela sú krásne ikony Panny Márie a mozaiky, znázorňujúce zvestovanie.
Na vonkajších stenách kostola sv. Gabriela sú krásne ikony Panny Márie a mozaiky, znázorňujúce zvestovanie. (zdroj: Vlado B.)

Narodenie Ježiša Krista - Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam v raji Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť, okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili – ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu – v maštali, neďaleko Betlehema.

Evanjelista Lukáš píše: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta, vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirinius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel čas jej pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesto v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: “Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach”. A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupcov, zvelebovali Boha a hovorili: “Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: “Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa stalo, ako nám oznámil Pán”. Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri vyrozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa Ježiš narodil v roku 753. od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi o 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a ani mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december, ako slávnosť narodenia Pána, sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme - je postavená nad jaskyňou, ktorá je považovaná za miesto, kde sa narodil Ježiš. Zaujímavosťou baziliky je, že predstavuje svetovo najdlhšie neprestajne fungujúci kresťanský chrám.

Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme.
Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme. (zdroj: Vlado B.)

Prvý dôkaz o uctievaní Ježišovej rodnej jaskyne pochádza z roku 160. Na začiatku 4. storočia poskytol rímsky cisár Konstantin I. Veľký kresťanom slobodu vierovyznania. Politické zmeny otvorili Svätú zem pútnikom. Prvým a najvýznamnejším z nich bola Konštantinova matka Helena. Prvé kresťanské svätyne vznikli vďaka jej pričineniu na miestach, spätých so životom Ježiša Krista. V roku 326. dala Helena postaviť nad jaskyňou kostol. Okolo roku 550. ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.

Kostol Narodenia Pána je jediný kostol v Palestíne, ktorý odolal búrke času. Keď do Palestíny vtrhli v r. 614. Peržania, zničili všetky kresťanské kostoly – jedine tento v Betleheme ostal ušetrený. Záznam z jeruzalemskej synody v r. 836. hovorí: „Keď Peržania rozborili všetky mestá a prišli do Betlehema, s úžasom zbadali mágov z Perzie. Z hlbokej vážnosti a milujúcej úcty k svojim predkom si mágov uctili a chrám ušetrili.“ Peržania ušetrili baziliku z toho dôvodu, že našli na jej stenách maľby mudrcov od východu, ktorí boli vyobrazení v typických perzských odevoch.

Do baziliky Narodenia vstupujeme cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíme sa pri vstupe hlboko skloniť.
Do baziliky Narodenia vstupujeme cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíme sa pri vstupe hlboko skloniť. (zdroj: Vlado B.)

Pretože kostol nikdy nebol zbúraný, zvyšky neuveriteľne krásnych fresiek na stenách a podlahe zo 6. storočia sa zachovali dodnes.

Na stenách baziliky práve rekonštruujú nádherné fresky, pochádzajúce zo 6. storočia.
Na stenách baziliky práve rekonštruujú nádherné fresky, pochádzajúce zo 6. storočia. (zdroj: Vlado B.)
Zo 6. storočia pochádza aj táto rekonštruovaná dlažba. V 6. storočí musela toľká nádhera vyrážať pútnikom dych.
Zo 6. storočia pochádza aj táto rekonštruovaná dlažba. V 6. storočí musela toľká nádhera vyrážať pútnikom dych. (zdroj: Vlado B.)

Kostol spravuje grécka, arménska a katolícka cirkev. Grécka naviac dostala k spravovaniu Jaskyňu narodenia. Fascinujúci je už samotný vstup do baziliky Narodenia, cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíte sa hlboko skloniť, aby ste do kostola po jednom vošli. Kontúry pôvodného väčšieho otvoru vidno na fasáde dodnes. Vchod bol zmenšený až za Osmanov. Podľa jednej verzie preto, aby aj ten najurodzenejší pán musel zostúpiť z koňa. Podľa druhej vraj preto, aby dovnútra nemohli vbehnúť lupiči s kárami.

Možno si spomeniete na dramatické udalosti, ktoré sa tu odohrali v roku 2002., keď sa palestínski ozbrojenci ukrývali priamo v kostole a izraelská armáda ho viac ako mesiac obliehala.

Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi. Vstup do Jaskyne Narodenia Pána je za oltárom.

Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi.
Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi. (zdroj: Vlado B.)

Jaskyňa Narodenia Pána - má pravouhlý pôdorys, je dlhá 12 metrov a široká 3 metre. Práve v tejto jaskyni sa mala nachádzať maštaľ, kde Mária priviedla na svet Ježiša.

Kúsok pred vstupom je na stene zavesená nádherná ruská ikona. Vraj je jedinou, na ktorej sa Panna Mária usmieva. Ortodoxní veriaci k nej pomaly prichádzajú, priložia pery, pobozkajú, dotknú sa jej čelom a nakoniec sa prežehnajú.

Pravoslávni pútnici pripisujú veľký význam tejto ikone Panny Márie s Ježiškom.
Pravoslávni pútnici pripisujú veľký význam tejto ikone Panny Márie s Ježiškom. (zdroj: Vlado B.)

Mne sa viacej páči obraz s Ježiškom v jasličkách, kompletnou Svätou rodinou a anjelmi, nad tým všetkým. Takto nejako si od mladosti predstavujem narodenie Ježiška.

Mne je srdcu bližší tento obraz Ježiška v jasličkách. Fotím ho v tlačenici na schodoch, vedúcich do samotných jasličiek, preto vidíte z obrazu iba kúsok.
Mne je srdcu bližší tento obraz Ježiška v jasličkách. Fotím ho v tlačenici na schodoch, vedúcich do samotných jasličiek, preto vidíte z obrazu iba kúsok. (zdroj: Vlado B.)

Dav ma pritlačil s fotoaparátom až k obrazu a tak vidíte iba kúsok tohoto diela. Sledujem v rade tlačiacich sa pútnikov toto divadlo, až som pozabudol, že už stojím na schodoch, vedúcich do samotných jasličiek. Čakajú ma už len tri schody. Prichádza mi na um, čo veľkolepé sa tu stalo. Zasiahne vás to do najhlbšieho vnútra a uvedomíte si, že sa tu narodil Ten, ktorého nasledujeme na našej životnej púti. Vnútri v jaskyni môže byť naraz len hŕstka ľudí, Vidím brokáty, zlaté kahance, obrazy, mramorové steny a striebornú hviezdu. Hľadať tu dnes pozostatky jaslí alebo maštaľ, v ktorej mal prísť Ježiš na svet, je zbytočné.

Čím bližšie sme jasličkám, tým viacej sa zástup pútnikov zahusťuje. Myšlienka na to veľkolepé, čo sa tu stalo, zasahuje najhlbšie vnútro.
Čím bližšie sme jasličkám, tým viacej sa zástup pútnikov zahusťuje. Myšlienka na to veľkolepé, čo sa tu stalo, zasahuje najhlbšie vnútro. (zdroj: Vlado B.)

Presné mesto narodenia označuje štrnásťcípa strieborná hviezda v mramorovej podlahe jaskyne s latinským nápisom „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus“. Štrnásťcípa hviezda vraj preto, aby pripomínala štrnásť zastavení na Krížovej ceste.

Mám k dispozícii len okamih na vzdanie úcty v sekundovom zamyslení, dve sekundy na nie celkom vydarenú fotku hviezdy a za mnou už prichádzajú ďalší tlačiaci sa pútnici.

Strieborná hviezda s nápisom:
Strieborná hviezda s nápisom:  (zdroj: Vlado B.)

Až neskôr doma sa mi dostali do rúk myšlienky sv. Hieronýma. K bohatej výzdobe jaskyni, v ktorej prišiel Ježiš na svet, už v 5. storočí napísal: „Pod zámienkou úcty ku Kristovi sme dnes odstránili hlinené jasle a nahradili ich striebornými. Ale pre mňa boli tie, ktoré sa odstránili, ďaleko cennejšie. Zlato a striebro je vhodné pre pohanov. Ku kresťanskej viere patria skôr jasle z hliny. Ten, kto sa v týchto jasliach narodil, zlatom a striebrom opovrhoval. Nechcem odsudzovať tých, ktorí to učinili z úcty k nemu, rovnako ako neodsudzujem tých, ktorí zhotovili zlaté nádoby pre chrám. Vidím však s úžasom, že Pán a Stvoriteľ sveta sa nenarodil v zlate a striebre, ale v prachu.“ 

Hlboká pravda, súhlasím s ním.

Kostol sv. Kataríny - Televízny prenos z vianočnej omše v Betleheme každoročne púta divákov k obrazovkám. Lenže sa neodohráva v bazilike Narodenia Ježiša Krista, pretože tá patrí prevažne pravoslávnym cirkvám a tie slávia Vianoce až v januári. Katolíckej cirkvi patrí vedľa stojaci kostol sv. Kataríny Sienskej, ktorý je s bazilikou spojený novogotickou chodbou.

Katolícky kostol sv. Kataríny so sochou sv. Hieronýma na nádvorí.
Katolícky kostol sv. Kataríny so sochou sv. Hieronýma na nádvorí. (zdroj: Vlado B.)

Pole pastierov - Iba kúsok, možno 2 kilometre od Betlehema leží dedina Bajt Sahur (v preklade Miesto nočného strážcu). Nachádza sa tu jedno z najsvätejších miest kresťanstva, Pole pastierov. Pastieri tu v jaskyni v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Odtiaľto sa išli pokloniť Ježiškovi k jasličkám. V roku 328. dala sv. Helena postaviť na mieste, dnes označovanom ako Pole pastierov, ženský kláštor.

Ženský kláštor v Bajt Sahur (Miesto nočného strážcu) je postavený na mieste, ktoré považuje pravoslávna cirkev za Pole pastierov. Na tomto mieste oznámil Pánov anjel pastierom narodenie Ježiša.
Ženský kláštor v Bajt Sahur (Miesto nočného strážcu) je postavený na mieste, ktoré považuje pravoslávna cirkev za Pole pastierov. Na tomto mieste oznámil Pánov anjel pastierom narodenie Ježiša. (zdroj: Vlado B)
Mozaika na stene jaskyne, v ktorej pastieri v noci bdeli a strážili svoje stádo.
Mozaika na stene jaskyne, v ktorej pastieri v noci bdeli a strážili svoje stádo. (zdroj: Vlado B.)
Interiér pravoslávneho kostola ženského kláštora v Bajt Sahur.
Interiér pravoslávneho kostola ženského kláštora v Bajt Sahur. (zdroj: Vlado B.)

V dobe, keď sa Ježiš narodil, vládol v Jeruzaleme kráľ Herodes. Vtedy prišli do Jeruzalema múdri muži z východu. Pýtali sa: “Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Pozorovali sme, ako vychádza jeho hviezda. Prišli sme, aby sme mu vzdali hold”. Keď to počul kráľ Herodes, naľakal sa. S ním sa naľakali všetci, ktorí žili v Jeruzaleme.

Herodes zvolal kňazov a učiteľov, ktorí sa vyznali v svätých písmach. Pýtal sa: “Kde sa má narodiť Mesiáš, záchranca?” Odpovedali mu: “Narodí sa v Betleheme”. Takto hovorí prorok Micheáš: “Ty Betlehem v zemi Judskej, si významné mesto, pretože sa v tebe narodí ten, kto povedie izraelský národ”.

Herodes poslal múdrych mužov do Betlehema:

“Choďte a hľadajte to dieťa! Až ho nájdete, dajte mi správu, aby som sa mu aj ja mohol ísť pokloniť”.

Keď sa mudrci chystali na cestu, ukázala sa pred nimi hviezda, ktorú videli na východe. Zostala stáť nad domom, v ktorom bol Ježiš. Tu sa z celého srdca zaradovali. Išli do domu a našli Máriu a dieťa, hlboko sa pred ním poklonili a vzdali mu hold. Potom priniesli svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. V noci im Boh prikázal, aby sa nevracali k Herodesovi. Preto sa domov vracali inou cestou (Matúš 2,1-12)

Títo učenci z Perzie boli v náboženských legendách zobrazovaní ako "traja králi" s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.

V noci v sne prikázal Boh Jozefovi: “Vstaň! Vezmi dieťa a jeho matku. Choďte do Egypta a zostaňte tam, pokiaľ ti nepoviem. Herodes chce dieťa hľadať a pripraviť o život”. Hneď v noci Jozef vstal a utiekol s Máriou a dieťaťom Ježišom do Egypta.

Jaskyňa Mlieka - Neďaleko baziliky Narodenia stojí Mliečna jaskyňa, do ktorej sa uchýlila Svätá rodina pri úteku do Egypta. S touto jaskyňou sa spája milá legenda o tom, ako Márii, pri kojení malého Ježiška, spadla kvapka mlieka na zem a jaskyňa obelela. Do jaskyne chodia prosiť Pannu Máriu ženy, túžiace otehotnieť - Židovky, kresťanky i moslimky. Niektoré si zo steny jaskyne zoškrabú prášok, ktorý potom užívajú s mliekom. Keď sú ich prosby vypočuté, prídu sa aj s narodeným bábätkom poďakovať k soche dojčiacej Panny Márie. Správca jaskyne Mlieka zbiera ďakovné listy. Vraj už viac ako štyritisíc detí sa narodilo práve vďaka modlitbám na tomto mieste.

Malý Ježiško v jaskyni Mlieka.
Malý Ježiško v jaskyni Mlieka. (zdroj: Vlado B.)
Jozef, Mária a Ježiško pri úteku do Egypta - súsošie z Jaskyne Mlieka.
Jozef, Mária a Ježiško pri úteku do Egypta - súsošie z Jaskyne Mlieka. (zdroj: Vlado B.)
Jaskyňa Mlieka obelela od kvapky mlieka, ktoré padlo Márii na zem pri kojení Ježiška.
Jaskyňa Mlieka obelela od kvapky mlieka, ktoré padlo Márii na zem pri kojení Ježiška. (zdroj: Vlado B.)

Nazaret - Herodes poznal, že sa mudrci so správou o narodení Mesiáša z Betlehema nevracajú. Rozhneval sa a prikázal: “V Betleheme a v okolí mesta majú byť zabití všetci chlapci do dvoch rokov”. Traduje sa, že na tento príkaz bolo zabitých viac ako 20 chlapcov. Keď Herodes zomrel, povedal Boží anjel v sne Jozefovi: “Vstaň! Vezmi dieťa a jeho matku. Vráťte sa späť do izraelskej zeme”. Jozef vstal. S Máriou a dieťaťom Ježišom sa vrátili do izraelskej zeme. Usadili sa v Nazarete. (Matúš 2,13-23)

O mladosti, ktorú Ježiš prežil v Nazarete, sa toho z Nového zákona veľa nedozvieme. Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie"

Na kopci nad Nazaretom vidíme Baziliku Dospievajúceho Ježiša z roku 1914. Tento chrám je zasvätený obdobiu z Ježišovho života, keď bol dospievajúcim chlapcom. Predpokladá sa, že Jozef, ktorý tu mal stolársku dielňu, učil rovnakému remeslu aj Ježiša.

Bazilika Dospievajúceho Ježiša na kopci nad Nazaretom.
Bazilika Dospievajúceho Ježiša na kopci nad Nazaretom. (zdroj: Vlado B.)

Melchitský gréckokatolícky chrám Synagogue Church (doslova Synagógový chrám) stojí na mieste bývalej synagógy z rímskych čias, kde sa učil a modlil Ježiš. Ešte v roku 570. vraj istý taliansky cestovateľ popisoval, že tu stojí lavica, v ktorej sedával Ježiš.

Synagógový chrám stojí na mieste bývalej synagógy z rímskych čias, v ktorej sa učil a modlil Ježiš.
Synagógový chrám stojí na mieste bývalej synagógy z rímskych čias, v ktorej sa učil a modlil Ježiš. (zdroj: Vlado B.)

Ako hlási nápis nad vykopávkami, archeológom sa podarilo nájsť základy domu, v ktorom žil Ježiš.

Nápis nad vykopávkami informuje, že vidíme základy domu, v ktorom žil v Nayarete mladý Ježiš.
Nápis nad vykopávkami informuje, že vidíme základy domu, v ktorom žil v Nayarete mladý Ježiš. (zdroj: Vlado B.)

Kafarnaum - Ježiš, ako putovný kazateľ, potreboval putovať a na svojich cestách stretávať ľudí. Nazaret bolo mesto malé a odľahlé, preto si našiel nový domov v Kafarnaum. Názov tohto mesta v preklade znamená „Mesto potešenia“. Leží asi 4 km od miesta, kde sa vlieva rieka Jordán do Galilejského jazera. Kafarnaum bolo bohaté židovské mesto, ktoré v živote Ježiša zohralo významnú úlohu. V žiadnom inom meste nekázal Ježiš viac a nikde neučinil toľko zázrakov ako práve tu. Evanjeliá zachytávajú 12 zázrakov z Kafarnaum, teda viac, ako na iných miestach Svätej zeme. Tu uzdravil posadnutého a muža so suchou rukou, i Petrovu svokru... Tu predniesol v synagóge veľkú reč o chlebe života. Tu padol Ježišovi k nohám Jairos, predstavený synagógy s prosbou: „Moja dcérka umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“

Ježiš v Kafarnaum zahájil svoju misiu, tu po prvýkrát kázal v synagoge, tu stretol svojich prvých učeníkov, Petra, Ondreja, Jakuba, Jána a Matúša – rybárov. Mesto bolo aj bydliskom apoštolov Petra a Ondreja. Skrátka, Kafarnaum sa stal Ježišovou základňou.

Napriek tomu, ľudia z Kafarnaum Ježišovi neuverili a on mesto preklial: „A ty Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš.“ (Matúš 11, 23). A tak z kedysi veľkého mesta zostali len ruiny.

Socha sv. Petra v Kafarnaum.
Socha sv. Petra v Kafarnaum. (zdroj: Vlado B.)
Tu v Kafarnaum stála synagóga,
Tu v Kafarnaum stála synagóga, (zdroj: Vlado B.)
Kafarnaum (v preklade Mesto potešenia), bolo počas Ježišovho pôsobenia jeho základňou.
Kafarnaum (v preklade Mesto potešenia), bolo počas Ježišovho pôsobenia jeho základňou. (zdroj: Vlado B.)

Tabgha - Hneď dva zázraky sa mali udiať na tomto mieste, na severozápadných brehoch Galilejského jazera. “Potom vzal Ježiš tých päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, vzdal vďaku, lámal chleby a dával učeníkom, aby ich ľudu predkladali. Tiež dve ryby rozdelil všetkým…. Tých ktorí jedli chleby bolo päť tisíc mužov”. (Marek 6,41-44) Nasýtenie päť tisíc mužov predstavuje prvý zázrak, druhý sa mal prihodiť až po Ježišovom vzkriesení. “Potom sa Ježiš opäť objavil učeníkom pri jazere Tiberiadskom… To sa už po tretíkrát zjavil učeníkom po svojom vzkriesení” (Ján 21,1-14). A keď sa Ježiš s učeníkmi pri jazere najedol, išiel sa prejsť so Šimonom Petrom (sv. Peter) a poveril ho riadením svojej cirkvi. “Buď pastierom mojich ovcí!” Peter sa tak stal prvým pápežom.

Na tomto mieste bola križovatka obchodných ciest, Via maris. Pre pútnikov je významný kostol Rozmnoženia chlebov a rýb. Bol postavený na mieste kostola, ktorý tu stál už v 5. storočí a je vraj jeho dokonalou replikou. Má pomerne veľké átrium a dvor. Pod oltárom leží kus skaly, uctievanej ako mensa Domini (stôl Pána), na ktorej Ježiš jedol so svojimi učeníkmi a hneď pred ňou sa zachovala krásna mozaika dvoch rýb a koša s chlebom, jeden z najsvätejších motívov v Svätej zemi. Ďalšie krásne mozaiky zo 6 storočia zobrazujú vtáky a vodné rastliny.

Kostol Rozmnoženia chlebov a rýb v Tabghe.
Kostol Rozmnoženia chlebov a rýb v Tabghe. (zdroj: Vlado B.)
Interiér kostola Rozmnoženia chlebov a rýb v Tabghe.
Interiér kostola Rozmnoženia chlebov a rýb v Tabghe. (zdroj: Vlado B.)
Stôl Pána a pred ním mozaika rýb a koša s chlebom v kostole Rozmnoženia chlebov a rýb.
Stôl Pána a pred ním mozaika rýb a koša s chlebom v kostole Rozmnoženia chlebov a rýb. (zdroj: Vlado B.)
Krásna mozaika na podlahe kostola Rozmnoženia chlebov a rýb, znázorňujúca vtáky a vodné rastliny, pochádza zo 6. storočia.
Krásna mozaika na podlahe kostola Rozmnoženia chlebov a rýb, znázorňujúca vtáky a vodné rastliny, pochádza zo 6. storočia. (zdroj: Vlado B.)

Tabgha - kostol Primátu sv. Petra - stojí presne na mieste, kde sa Ježiš tretíkrát zjavil apoštolom po zmŕtvychvstaní. Peter tu dostal za úlohu viesť Cirkev. Ježiš tri razy opakoval príkaz: „pas moje baránky, pas moje ovce, pas moje ovce!“ Za trojitým opakovaním Ježišových slov sa ukrýva jeden starý orientálny zvyk. Bolo ustálenou právnou zvyklosťou, že formula, ktorou sa udeľovalo nejaké právo, bola trikrát vyslovená pred svedkami a tým nadobudla svoju platnosť. Peter sa tak stal prvým pápežom. Súčasťou oltára je tak, ako v kostole Rozmnoženia chlebov a rýb, veľký kameň, uctievaný ako Mensa Christi - Stôl Pána. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní tu jedol s učeníkmi na raňajky rybu. Kostol na tomto mieste bol počas histórie niekoľkokrát zničený a ten dnešný bol postavený františkánmi v roku 1934, v poradí ako šiesta stavba, čo dokumentujú jednotlivé vrstvy podláh a zvyšky múrov.

Tabgha - kostol Primátu sv. Petra.
Tabgha - kostol Primátu sv. Petra. (zdroj: Vlado B.)
Interiér kostola Primátu sv. Petra.
Interiér kostola Primátu sv. Petra. (zdroj: Vlado B.)
Oltár s kameňom, uctievaným ako Mensa Christi. Tu jedol Ježiš s učeníkmi po zmŕtvychvstaní na raňajky rybu.
Oltár s kameňom, uctievaným ako Mensa Christi. Tu jedol Ježiš s učeníkmi po zmŕtvychvstaní na raňajky rybu. (zdroj: Vlado B.)

Hora Blahoslavenstiev - "Keď zbadal zástupy, vystúpil na horu… Blahoslavení duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské” (Matúš 5,1-3). Malý vrch nad Galilejským jazerom má byť miestom slávneho Ježišovho kázania, pre ktoré sa vžilo označenie “kázanie na hore”. Ide o jednu z najvýznamnejších pasáží Nového zákona, obsahujúcu kľúčové posolstvá, na ktorých je založená kresťanská etika. Hora Blahoslavenia priťahuje pútnikov už od 4. storočia. Od roku 1938 tu stojí katolícky františkánsky kostol Blahoslavenia. Oktogonálny tvar symbolizuje osem blahoslavení, o ktorých Ježiš hovorí. Na mozaikovej dlažbe možno vidieť znázornené tri božské cnosti - vieru, nádej a lásku a štyri ľudské cnosti - rozvážnosť, spravodlivosť, silu a miernosť. Kupolu zvnútra pokrýva zlatá mozaika. Kostol je obklopený peknými záhradami, z ktorých je výhľad na jazero.

V marci 2000 tu slúžil omšu pápež Ján Pavol II.

Katolícky františkánsky kostol Blahoslavenia.
Katolícky františkánsky kostol Blahoslavenia. (zdroj: Vlado B.)
Obraz nad vchodom do kostola Blahoslavenia znázorňuje Ježišovo kázanie na hore Blahoslavenia.
Obraz nad vchodom do kostola Blahoslavenia znázorňuje Ježišovo kázanie na hore Blahoslavenia. (zdroj: Vlado B.)
Interiér v kostole Blahoslavenia.
Interiér v kostole Blahoslavenia. (zdroj: Vlado B.)

Kostol Dominus Flevit - Piaty deň pred židovskou Veľkou nocou Ježiš triumfálne prichádzal na oslíkovi do Jeruzalema. „Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním...“ Ježiš z tohto miesta vyslovil proroctvo o zničení mesta, ktoré sa splnilo o necelých 40 rokov - „Jeruzalem, Jeruzalem, toľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Lk 19, 41). Po dobytí Jeruzalema a zbúraní Druhého Chrámu Rimanmi sa miesto, kde stál kedysi židovský Chrám, nechalo zámerne spustnúť, aby sa zdôraznilo naplnenie Ježišových slov o zničení Chrámu aj pre budúce storočia. Latinské slová v názve Dominus Flevit znamenajú: „Pán zaplakal“. Práve Ježišov plač nad budúcim osudom Jeruzalema sa stal inšpiráciou pre meno a architektúru kostola. Stavba v tvare kvapky slzy vznikla až v 1955 roku, ale už v 5. storočí tu stával kostol sv. Anny. Zostala z neho pekná mozaiková podlaha. Nachádza sa na mieste za oltárom, odkiaľ je krásny výhľad na Jeruzalem.

Kostol Dominus Flevit - Pán zaplakal, pripomína tvarom slzu vyronenú Ježišom nad budúcim osudom Jeruzalema.
Kostol Dominus Flevit - Pán zaplakal, pripomína tvarom slzu vyronenú Ježišom nad budúcim osudom Jeruzalema. 
Mozaika na múre kostola Dominus Flevit znázorňuje Ježiša, prichádzajúceho pred Veľkou nocou do Jeruzalema.
Mozaika na múre kostola Dominus Flevit znázorňuje Ježiša, prichádzajúceho pred Veľkou nocou do Jeruzalema. (zdroj: Vlado B.)

Kostol Pater Noster - Olivová hora je často zmieňovaná v Novom zákone v súvislosti s miestom, kde Ježiš stál, a plakal nad budúcim osudom Jeruzalema.

Hovorí sa, že Ježiš strávil po príchode do Jeruzalema nejaký čas na Olivovej hore, učil tu a prorokoval svojim učeníkom. Prvý kostol tu dal vybudovať už v 4. storočí rímsky cisár Konštantín. Kostol neušiel skaze Peržanov, Križiaci ho zrekonštruovali, aby ho zase zničil egyptský Saladin. V troskách ležal až do konca 19. storočia, kedy pozemok získala francúzska princezná Tour dÁuvergne (je tu pochovaná) a vybudovala po vzore konventu v Pise, karmelitánsky kláštor. Pod ním sa našli zbytky pôvodného kostola, ktorý stál priamo nad jaskyňou, v ktorej Ježiš učil svojich učeníkov. Súčasný kostol Pater Noster zachováva rekonštruované prvky pôvodného byzantského kostola. Veľmi zaujímavými sú farebné keramické dosky na stenách priľahlého kláštora a kostola, s otčenášom v 140 svetových jazykoch. Majú navodiť pocit, že Ježiš tu naučil učeníkov aj túto základnú modlitbu.

Interiér kostola Pater Noster.
Interiér kostola Pater Noster. (zdroj: Vlado B.)
Keramické dosky na stenách kostola Pater Noster a priľahlého kláštora s očenášom v 140 svetových jazykoch.
Keramické dosky na stenách kostola Pater Noster a priľahlého kláštora s očenášom v 140 svetových jazykoch. (zdroj: Vlado B.)
Na čestnom mieste priamo v kostole Pater Noster je umiestnený slovenský očenáš.
Na čestnom mieste priamo v kostole Pater Noster je umiestnený slovenský očenáš. (zdroj: Vlado B.)

Getsemanská záhrada - V Getsemanskej záhrade, o ktorú sa starajú františkáni, stojí dnes medzi záhonmi kvetín osem starých olív. Obvod stromov je 4-6 metrov. Odhadnúť ich presný vek je veľmi ťažké, pretože olivy nevytvárajú letokruhy. Dlho sa verilo, že olivovníky zažili posledný večer Ježiša na slobode, ale nie je tomu tak, z Ježišovej doby nepochádzajú.

Podľa historika Flavia, rímsky cisár Titus dal pri obliehaní Jeruzalema v roku 70., vyťať všetky stromy, v okruhu 20 kilometrov. Z jednej jazvy na najmohutnejšej olive však možno vidieť, že musela vyrásť ako výhonok z odťatého stromu a teda môže pochádzať z obdobia okolo roku 70. po Kristovi. Ostatné olivy sú mladšie, ale aj tak patria medzi "veteránov" svojho druhu.

Na úbočie Olivovej hory, do Getsemanskej záhrady, sa prišiel Ježiš s učeníkmi modliť a strávil tu posledné hodiny pred zatknutím. Tu bol uväznený a po zmŕtvychvstaní, z Olivovej hory vystúpil do neba.

V dnešnej dobe predstavuje Getsemanskú záhradu osem starých olív. Olivy patria medzi veteránov svojho druhu.
V dnešnej dobe predstavuje Getsemanskú záhradu osem starých olív. Olivy patria medzi veteránov svojho druhu. (zdroj: Vlado B.)
Máme šťastie, kto videl z vás zber olív v Getsemanskej záhrade? Iste je olej z Getsemanskej záhrady náramne vzácny.
Máme šťastie, kto videl z vás zber olív v Getsemanskej záhrade? Iste je olej z Getsemanskej záhrady náramne vzácny. (zdroj: Vlado B.)

Bazilika Všetkých národov - sa volá tak preto, lebo na jej výstavbu poskytlo prostriedky 16 národov Jej oficiálny názov je - bazilika Agónie. Fasádu podopiera rada korintských stĺpov, usadených pod modernou mozaikou Ježiša Krista, prostredníka medzi Bohom a človekom. Mozaika na prednom priečelí znázorňuje, ako Ježiš obetuje svoje i ľudské utrpenie.

Bazilika Agónie, alebo aj bazilika Všetkých národov.
Bazilika Agónie, alebo aj bazilika Všetkých národov. (zdroj: Vlado B.)

Keď pútnik vstúpi do tohto chrámu, upúta ho tmavý interiér, vyjadrujúci Ježišovu smrteľnú úzkosť. Na dlažbe pred hlavným oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou. Táto skala je obklopená tŕňovou korunou z tepaného železa, ozdobenou dvoma vtákmi a kalichom. Mozaika nad hlavným oltárom znázorňuje Ježiša v predsmrtnej agónii s anjelom, ktorý ho utešuje. Vedľa tejto baziliky sa nachádza Getsemanská záhrada, kde sa Ježiš chodil modliť.

Tmavý interiér baziliky má navodzovať pocit agónie a smrteľnej úzkosti, ktorú pociťoval Ježiš.
Tmavý interiér baziliky má navodzovať pocit agónie a smrteľnej úzkosti, ktorú pociťoval Ježiš. (zdroj: Vlado B.)
Mozaika nad hlavným oltárom znázorňuje Ježiša v predsmrteľnej agónii s anjelom, ktorý ho utešuje.
Mozaika nad hlavným oltárom znázorňuje Ježiša v predsmrteľnej agónii s anjelom, ktorý ho utešuje. (zdroj: Vlado B.)
Na dlažbe pred oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou.
Na dlažbe pred oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou. (zdroj: Vlado B.)
O tom, že bazilika Agónie sa právom volá aj bazilikou Všetkých národov, svedčí táto skupinka pestrofarebne oblečených pútnikov. Pri podrobnejšom skúmaní nápisu na čiapkach zisťujem, že prišli z Lesotha, malého kráľovstva v juhoafrických Dračích horách.
O tom, že bazilika Agónie sa právom volá aj bazilikou Všetkých národov, svedčí táto skupinka pestrofarebne oblečených pútnikov. Pri podrobnejšom skúmaní nápisu na čiapkach zisťujem, že prišli z Lesotha, malého kráľovstva v juhoafrických Dračích horách. (zdroj: Vlado B.)

Existuje tu hneď niekoľko lokalít, kde sa mal Ježiš počas posledného večera modliť. Pre katolíkov je to kostol Všetkých národov, pre grécko-pravoslávnych, miesto vedľa hrobky Panny Márie a pre ruských pravoslávnych, záhrada vedľa chrámu Márie Magdalény.

Večeradlo - Gotická budova Večeradla je pozostatkom veľkého križiackeho kostola, ktorý tu kedysi stával na pamiatku usnutia Panny Márie. Budova sa viaže k judaizmu, kresťanstvu i islamu.

Pohľad od kostola Pater Noster na horu Sion. Tam naľavo od impozantného chrámu a kláštora Usnutia Panny Márie nájdeme gotickú budovu Večeradla, pozostatku veľkého križiackeho kostola, ktorý tu kedysi stával na pamiatku usnutia Panny Márie.
Pohľad od kostola Pater Noster na horu Sion. Tam naľavo od impozantného chrámu a kláštora Usnutia Panny Márie nájdeme gotickú budovu Večeradla, pozostatku veľkého križiackeho kostola, ktorý tu kedysi stával na pamiatku usnutia Panny Márie. (zdroj: Vlado B.)

Večeradlo je nevyzdobená miestnosť dlhá 14 metrov, široká 9 metrov a vysoká 6 metrov. Uprostred stoja dva stĺpy nesúce klenbu. V rohu miestnosti sú schody nahor do inej malej miestnosti, ktorá je uctievaná ako miesto zoslania Ducha Svätého.

Večeradlo bolo obvyklým miestom, na ktorom sa Ježišovi apoštoli zdržiavali počas pobytu v Jeruzaleme.
Večeradlo bolo obvyklým miestom, na ktorom sa Ježišovi apoštoli zdržiavali počas pobytu v Jeruzaleme. (zdroj: Vlado B.)
Tradícia uctieva Večeradlo ako miesto Poslednej Ježišovej večere.
Tradícia uctieva Večeradlo ako miesto Poslednej Ježišovej večere. (zdroj: Vlado B.)

Pre kresťanov predstavuje Večeradlo jedno z najdôležitejších miest v Svätej zemi, pretože práve tu ustanovil Ježiš Eucharistiu, sviatosť kňazstva a sviatosť zmierenia, tu umýval apoštolom nohy a zjavil sa im po zmŕtvychvstaní. No Večeradlo nebolo iba miestom Poslednej večere, ale obvyklým miestom, na ktorom sa Ježišovi apoštoli zdržiavali počas pobytu v Jeruzaleme a podľa Katolíckej encyklopédie, aj prvým kresťanským kostolom. Podľa kresťanskej tradície je to tiež miesto zoslania Ducha Svätého a tzv. usnutia Panny Márie, ktorá chcela zomrieť v blízkosti významného miesta, kde sa zrodila Cirkev.

Pri Poslednej večeri bol Ježiš ako hostiteľ uprostred a čestné miesto po jeho ľavici zaujal Peter. Dostať pri stole miesto po ľavici sa považovalo podľa židovských zvyklostí za najväčšie vyznamenanie. Druhé čestné miesto bolo po hostiteľovej pravici a patrilo obyčajne pokladníkovi Judášovi, tentokrát ho však zaujal mladý Ján. Namiesto toho, aby im sluha rozdal poháre s vínom a vodou a nechal ich podľa židovskej tradície kolovať, sám Ježiš naplnil jediný pohár vínom a vodou a nechal ho kolovať medzi učeníkmi. Nič neposväcoval, len povedal, ako veľmi si prial jesť s nimi tohto veľkonočného baránka. A že je to naposledy. Tiež prehlásil, že už nebude piť víno, kým nebude v Božom kráľovstve. Apoštoli – väčšina z nich poznala veľkonočné rituály naspamäť – videli, že Kristus sa pri veľkonočnej večeri neriadi Zákonom, v ktorom boli vychovaní, ale že sa od neho odklonil.

Pripájam obraz Poslednej večere z oltára Hrobky Panny Márie v Jeruzaleme. Zradca Judáš sedí za stolom štvrtý zľava s mešcom.
Pripájam obraz Poslednej večere z oltára Hrobky Panny Márie v Jeruzaleme. Zradca Judáš sedí za stolom štvrtý zľava s mešcom. (zdroj: Vlado B.)

Tradícia uctieva dnešné Večeradlo v Jeruzaleme ako spomienku na Poslednú Ježišovu večeru, na stretnutie Ježiša s apoštolmi a takisto s neveriacim Tomášom. Ďalej je Večeradlo uctievané ako miesto, kde apoštoli so ženami a s Máriou zotrvávali na modlitbách a kde došlo k zoslaniu Ducha Svätého. Tu sa učeníci modlili, keď bol Peter uvrhnutý do väzenia a keď bol tento apoštol zázračne vyslobodený, jeho prvé kroky viedli do tohto domu. Je to dom evanjelistu Marka. Čoskoro sa stal strediskom prvotnej jeruzalemskej cirkevnej obce.

V dolnej časti budovy sa nachádza hrobka kráľa Dávida, na poschodí, v hornej miestnosti, miesto Poslednej večere a na streche minaret pre muezína, moslimského zvolávača k modlitbe.Prízemie využívajú Židia ako synagógu.

Pápež Ján Pavol II. vo Večeradle pri návšteve Svätej zeme v roku 2000 slávil svätú omšu.

Pokračovaním tohoto blogu o Izraeli - Svätej zemi bude časť o ukrižovaní, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení Ježiša Krista. Považujem za vhodné a potrebné vyjadriť sa k tejto téme formou takéhoto blogu práve pred Veľkou nocou.

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  353x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu