Stručne o ukrižovaní a zmŕtvychvstaní, podľa evanjelia
Judáš Iškariotský mal na starosti financie apoštolov, ale bol zlodej (Evanjelium podľa Jána 12,6). Pri Poslednej večeri Ježiš Kristus predpovedal, že ho Judáš zradí. A stalo sa, pred Veľkou nocou Judáš Iškariotský zradil Ježiša Krista za tridsať strieborných, židovskej veľrade. Motív Judášovej zrady zostáva záhadou. V Getsemanskej záhrade označil Ježiša tým, že ho pobozkal.
Vodcovia národa zo židovskej veľrady priviedli Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi Pontskému. Žalovali na neho: “Poburuje národ! Domnieva sa, že je Spasiteľ, kráľ!” Pilát sa Ježiša spýtal: "Si kráľ?" Ježiš mu odpovedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta, inak by za mňa moji služobníci bojovali. Som kráľ a prišiel som na svet, aby som svedčil o pravde. Každý, komu ide o pravdu počuje, čo hovorím". Tu sa Pilát spýtal: "Čo je pravda?" Tým, ktorí Ježiša obžalovali Pilát povedal: "Nevidím žiadny dôvod, aby som ho označil ako vinníka. Každý rok na Veľkú noc dávam jednému z vašich uväznených slobodu. Mám pri tejto Veľkej noci oslobodiť židovského kráľa?" A oni kričali: "Ježiša nie! Daj slobodu Barabášovi!". Barabáš bol vzbúrenec. Pilát teda prepustil Barabáša a Ježiša dal bičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu a na posmech ju pritlačili na Ježišovu hlavu. Na ramená mu hodili červený plášť a posmievali sa: “Buď pozdravený židovský kráľ” a bili ho do tváre.
Pilát vyviedol Ježiša von k žalobcom a povedal: “Pozrite na tohoto človeka!” Ale oni kričali: “Nech visí na kríži!” Pilát povedal: “Tak ho vezmite a ukrižujte ho! Ja nevidím žiadny dôvod, aby som ho odsúdil”. Oni však namietali: “Máme zákon, že musí zomrieť. Sám o sebe povedal, že je Syn Boží”. Naliehali na Piláta tak dlho, až dostal strach a odsúdil Ježiša k smrti na kríži. (Jánovo ev. 18,28-19,16)
Ježiš niesol svoj kríž von z mesta až na pahorok, ktorý sa menuje Golgota. Tam ho pribili na kríž. Spolu s ním boli popravení dvaja zločinci. Ich kríže boli naľavo a napravo od kríža Ježišovho. Pilát dal nahor na Ježišov kríž pribiť nápis: “To je Ježiš Nazaretský, kráľ židovský”. Najvyšší kňazi sa na to hnevali a povedali Pilátovi: “Zmeň nápis na - Domnieva sa, že je židovským kráľom”. Ale Pilát odmietol: “Čo som napísal, zostane napísané”.
Pri Ježišovom kríži stáli štyri ženy: jeho matka, sestra jeho matky, žena Kleofáša a Mária Magdaléna. Pri matke stál učeník, ktorého Ježiš miloval. Keď ho Ježiš videl, povedal svojej matke: “Od dneskajšku je to tvoj syn”. A učeníkovi povedal: “Od dneskajšku je to tvoja matka”. Od tej chvíle prijal učeník Máriu k sebe a staral sa o ňu. Ježiš vedel, že už všetko dokončil. Povedal: “Dokončené je!” Potom sklonil hlavu a zomrel. (Jánovo ev. 19, 17-30)
V evanjeliu sv. Matúša sa píše: "Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych". Keď stotník a tí, čo s ním prišli strážiť Ježiša videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn."
Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý vysekal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.
Keď skončila sobota, nakúpila Mária Magdalénska, Mária, matka Jakubova a Salomé vonné maste. Chceli ísť k hrobu kde Ježiša pochovali a pomazať jeho telo. Včasne zrána, sotva vyšlo slnko, prišli k hrobu. Cestou sa pýtali jedna druhej: “Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?” Keď prišli ku hrobu videli, že kameň je odvalený. Ženy vošli do hrobu a videli na pravej strane sedieť muža v bielom odeve. Veľmi sa naľakali. Anjel im však povedal: “Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý zomrel na kríži? Nie je tu. Vstal z mŕtvych. Vráťte sa a povedzte jeho učeníkom, hlavne Petrovi, že vás predchádza do Galilei. Tam ho uvidíte, ako vám to povedal”. Tu sa ženy obrátili a plné strachu a údesu bežali od hrobu. Nikomu o tom nepovedali, pretože sa báli. (Marek. Ev. 16, 1-8)
Evanjeliá a Skutky apoštolov uvádzajú, že vzkriesený Ježiš sa pri niekoľkých príležitostiach ukázal svojim učeníkom. Apoštol Pavol vo svojom liste Koritňanom dodáva, že potom ako sa Ježiš zjavil Petrovia a nato dvanástim apoštolom, zjavil sa vo vzkriesenom tele vyše 500 bratom naraz.
V Evanjeliu podľa Lukáša, vzkriesený Ježiš vysvetľuje apoštolom, že židovské sväté písma predpovedali nielen jeho smrť, ale aj zmŕtvychvstanie. Po tom všetkom sa ukázal niekoľkým stovkám osôb a o 40 dní bol, podľa výpovede týchto svedkov, vzatý do neba (Lukáš. ev. 24,51).
Krížová cesta - Ukrižovanie ako trest smrti židovská justícia nepoznala. Židovské trestné právo obsahovalo štyri druhy popráv – ukameňovanie, upálenie, sťatie a zahrdúsenie. Židia však mali starý zvyk, že ukameňovaného rúhača ešte zavesili mŕtveho na kríž na znamenie, že je zlorečený ľuďmi aj Bohom. Vychádzali z textu Starého Zákona, kde sa píše: „Ten, kto visí na dreve, je prekliaty Bohom.“ (Dt21,23) Takto lepšie chápeme, prečo sa veľkňazi tak horlivo dožadovali pre Ježiša práve ukrižovania. Na jeho mene malo po všetky časy visieť Božie prekliatie.
Keď dnes vidíme kríž, nepociťujeme už nič z pohoršenia, ktoré kedysi doliehalo na židokresťanov, keď sa hlásili k Ukrižovanému.
Cirkev považuje svedectvo svätého Jána za najdôveryhodnejšie, lebo bol účastný Ježišovej krížovej cesty, preto sa Jánovo evanjelium číta na Veľký Piatok.
Via Dolorosa - Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty.
Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Veď práve tu Tu Ježiš niesol svoj kríž z miesta utrpenia na miesto ukrižovania, tu kráčal od Piláta na Golgotu. Slávna cesta Via Dolorosa, alebo po našom Cesta bolesti, Cesta utrpenia, či Cesta smútku, vinie sa uličkami Starého mesta v dĺžke 600 metrov. Za dve tisícky rokov sa Jeruzalem zmenil k nepoznaniu, no silný emotívny a religiózny náboj má cesta stále. Na ceste, ktorá končí ukrižovaním, niet dôvodu na radosť.
Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí. Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Jánovom, Matúšovom, Lukášovom, či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách. Zastavenia krížovej cesty sa stali súčasťou kostolov až v 17. storočí, najprv len vo františkánskych kostoloch. Od roku 1862 ich po povolení pápeža Innocenta XI. zaviedli do všetkých katolíckych kostolov.
Veriaci prichádzajúci do Jeruzalema sa na Krížovej ceste stotožňujú s Ježišovým utrpením. Mnohí hovoria, že hoci sa Krížovú cestu doma modlia každý deň a snažia sa pri nej rozjímať, skutočný zážitok mali až v Jeruzaleme. Môžem potvrdiť, že zážitok z Krížovej cesty je veľmi silný. Poďme prejsť jej štrnástimi zastaveniami spolu.
Každý piatok sa na Via Dolorosa koná slávnostná procesia, ktorá začína o 15 hodine v kláštore františkánov. Našu cestu po Izraeli som volil tak, aby sme sa v piatok zúčastnili na slávnostnej procesii, vedenej františkánmi.
Prvé zastavenie - Ježiš je odsúdený k smrti
V areáli dnešnej moslimskej školy, Omarovej madrasy, ležiacej na Via Dolorosa oproti františkánskemu kláštoru, sa údajne nachádzala v minulosti rímska pevnosť, v ktorej sa odohral Ježišov súd. A tak sa dnes za prvé zastavenie považuje vstup do františkánskeho kláštora. Okrem dvoch kostolov, ktoré spomeniem pri Druhom zastavení, v kláštorných budovách dnes sídli Studium Biblicum Franciscanum , teda inštitút biblických, geografických a archeologických štúdií a tiež múzeum, vystavujúce predmety nájdené františkánmi počas vykopávok v Kafarnaum, Nazarete, Betleheme a ďalších lokalitách. K najzaujímavejším predmetom patria byzantské a križiacke artefakty, ako sú úlomky fresiek z Getsemanského kostola, či biskupská barla z Baziliky Narodenia Pána v Betleheme.
Tu treba spomenúť, že nie všetky cirkvi sa zhodujú s miestom, považovaným za Prvé zastavenie. Pre pravoslávnych veriacich a gréckokatolíkov sa Krížová cesta začína vo väzení, v ktorom pri modlitbách prebdel Ježiš noc po zatknutí v Getsemanskej záhrade. Temnicu vyznačuje na Via Dolorosa tabuľa, umiestnená na stene malého gréckokatolíckeho kláštora.
Je piatok 12. októbra, hodinky ukazujú niečo po štrnástej hodine a my vchádzame do areálu františkánskeho kláštora.
Druhé zastavenie - Ježiš dvíha na bedrá kríž.
Vo františkánskom kláštore stoja vedľa seba hneď dva kostoly. Kostol Bičovania pripomína miesto, na ktorom rímski vojaci Ježiša zbičovali a dali mu na hlavu tŕňovú korunu predtým, ako sa vydal na poslednú cestu.
Druhým kostolom vo františkánskom kláštore je kostol Odsúdenia a uvalenia kríža. Pripomína miesto, kde Ježiš zdvihol kríž a nastúpil na cestu ku Golgote.
Ecce Homo - Iba kúsok od františkánskeho kláštora sa nad Via Dolorosou týči oblúk Ecce Homo. Oblúk z roku 70 patril k pevnosti Antónia, bol postavený na počesť návštevy cisára Hadriána. V roku 135 bol oblúk Rimanmi zrekonštruovaný a premenený na symbol víťazstva Rimanov v Prvej židovskej vojne. Práve na tomto mieste mal Pilát predniesť pri pohľade na zbičovaného Ježiša pamätnú vetu Ecce Homo - "Ajhľa človek".
Tretie zastavenie - Ježiš po prvýkrát padá pod svojim krížom
Na mieste, na ktorom Ježiš po prvýkrát spadol pod ťarchou kríža, stojí poľská katolícka kaplnka, postavená arménskou cirkvou v 15. storočí. Nad vstupom vidíme mramorový reliéf padnutého Ježiša.
Štvrté zastavenie - Ježiš stretáva svoju matku Máriu
Predtým stál na tomto mieste kostol, postavený križiakmi.
Piate zastavenie - Šimon pomáha Ježišovi niesť jeho kríž
Šieste zastavenie - Veronika utiera Ježišovi tvár
Siedme zastavenie - Ježiš po druhýkrát padá pod krížom
Ôsme zastavenie - Ježiš hovorí k ženám jeruzalemským
Za Ježišom sa tiahol dav žien, ktoré nariekali. Ježiš sa k nim otočil a povedal: "Dcéri jeruzalemské, nado mnou neplačte! Plačte nad sebou a svojimi deťmi!". (Luk. 23, 27-28). Toto zastavenie označuje kameň v múre gréckopravoslávneho kláštora. Na kameni je kríž a okolo písmená IC-XC NI-KA, znamenajúce slová - Ježiš Kristus víťazí.
Deviate zastavenie - Ježiš padá po tretíkrát
Pred vchodom do etiópskeho pravoslávneho kláštora označuje kríž na zbytku rímskeho stĺpu miesto, na ktorom neďaleko Golgoty upadol Ježiš pod krížom po tretíkrát.
Ďalšie zastavenia na Krížovej ceste sa nachádzajú priamo pod strechou Chrámu Božieho hrobu.
Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že tu stála Golgota. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu. Nachádza sa tu posledných päť zastavení Krížovej cesty, z ktorých jedno je práve miesto na Golgote (oltár s krížom zasadeným do veľkej skaly), ďalšie je miesto, kde bolo Ježišovo telo pomazané pred pohrebom (v podobe kamennej platne, ktorá sa pomazáva vonnými olejmi) a tiež , ktorá stojí okolo miesta možného Ježišovho hrobu. Kostol je prístupný všetkým návštevníkom, bez ohľadu na náboženské vyznanie.
Desiate zastavenie - Z Ježiša zvliekli šaty (toto miesto sa nachádza priamo pri vstupe do Chrámu Božieho hrobu).
Hneď po vstupe do Chrámu Božieho hrobu sa treba otočiť vpravo a vystúpiť po schodoch na Golgotu k ďalším trom zastaveniam.
Jedenáste zastavenie - Ježiš je pribitý na kríž
Dvanáste zastavenie - Ježiš umiera na kríži
Trináste zastavenie - Ježiš je sňatý z kríža.
Hneď za vchodom do Chrámu Božieho hrobu je Kameň pomazania. Podľa tradície bolo sem uložené telo Ježiša po sňatí z kríža. "Vzali Ježišovo telo a zabalili ho s tými vonnými látkami (myrha a aloe) do ľanového plátna, ako je to u židov pri pohrebe zvykom" (Ján 19,40). Pri kameni na dlážke kľačia a ležia pútnici, modlia sa a bozkávajú ho, mažú kameň olejom a roztierajú ho šatkami a vreckovkami. Takúto relikviu v obchode nekúpia.
Štrnáste zastavenie - Ježiš je uložený do hrobu.
V rotunde (Anastasis) sa nachádza Hrob Ježiša Krista. Mramorová kaplnka má dve miestnosti. V tej prvej sa nachádza Anjelský kameň.Verí sa,že ide o fragment z balvanu, ktorým bol privalený vchod do Ježišovej hrobky. V druhej, o čosi menšej miestnosti, sa nachádza samotná hrobka. Konštantín ju dal odsekať od okolitej skaly, ktorej bola pôvodne súčasťou. Na pravej strane úzkej pohrebnej komory je kamenná lavička, na ktorej spočívalo Ježišovo telo. Hrobku zakrýva mramorová doska.
Potom, ako bol Kristus sňatý z kríža ho Jozef z Aritmie pochoval v hrobe, ktorý Jozef daroval. Keď bol na tomto mieste o 300 rokov neskôr postavený kostol, bol kopec okolo hrobu odstránený, takže zostala iba malá stavba na rovnom povrchu.
Za súčasného stavu majú všetky kostoly: východné pravoslávne, rímsko-katolícke a arménske apoštolské, nachádzajúce sa v Chráme, rovnaký nárok na interiér Hrobky, a všetky tri komunity tu denne vykonávajú sv. omšu.
Bazilika svätého hrobu bola postavená rímskym cisárom Konštantínom I. Veľkým v 4. storočí, potom, ako sa stal kresťanom a premenil kresťanstvo v oficiálne náboženstvo Ríše rímskej. V roku 326 poslal Konštantín svoju matku Helenu, aby hľadala miesto ukrižovania Ježiša v Jeruzaleme. Helena toto miesto našla a našla tiež zbytky samotného kríža. Hovorí sa aj to, že sa našli tri kríže (Ježišov a dvoch zločincov, čo boli ukrižovaní s ním), ale len jeden z krížov mal zázračnú moc. Kto sa ho dotkol, vyzdravel. Práve ten mal byť Ježišovým.
Prejsť všetkými zastaveniami na Krížovej ceste, a my s manželkou sme ich prešli počas štyroch dní pobytu v Jeruzaleme trikrát, vyvoláva veľmi emotívny zážitok. Ľudia sú tu tak pohrúžení do modlitieb, že občas odpadávajú, pretože ich toto sväté miesto privádza do tranzu. Viete že sa s Jeruzalemom spája takzvaný Jeruzalemský syndróm, ktorý je duševnou chorobou? Postihnutý človek si myslí, že je biblickou postavou. Týka sa to hlavne kresťanov, ktorí prešli Krížovú cestu.
Nanebovstúpenie - Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš, štyridsať dní po vzkriesení, vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde začalo jeho utrpenie, začalo sa i jeho oslávenie.
Katolíci a moslimovia veria, že sa tomu tak stalo na mieste, na ktorom dnes leží
Dom Nanebovstúpenia.
Malá osemboká stavba dómu Nanebovstúpenia dnes tvorí súčasť areálu mešity. Je jediným pozostatkom kostolov, ktoré tu stávali. Pretože aj islam uznáva Ježišov vstup do nebies, svätyňa odolala. Prvý kostol tu stál už v roku 380. V svätyni zaujme kameň s otlačkom Ježišovej pravej nohy, posledným pozemským krokom pred vstupom do neba. Podzemnú hrobku uctievajú všetky tri monoteistické náboženstvá. Každé si však myslí, že tam leží niekto iný. Pre Židov tu odpočíva starozákonná prorokyňa Chulda, pre kresťanov sv. Pelágia, pre moslimov zase uctievaná žena sufizmu - Rabia al-Adávia.
Pravoslávni veriaci žijú v presvedčení, že Ježiš Kristus vystúpil do Nebies na mieste ruského kostola Nanebovstúpenia.
So svojimi 64 metrami predstavuje veža tohoto kostola dominantu Olivovej hory. Spolu s pravoslávnym kláštorom, kostol vznikol koncom 19. storočia. Výška zvonice nie je náhodná, bola postavená tak, aby pútnici, ktorí nemôžu dôjsť k rieke Jordán, mohli vystúpiť po 214 schodoch a od zvonice rieku Jordán uvidieť. Osemtonový zvon bol odliaty v Rusku a dopravený loďou do Jaffy. Odtiaľ ho na Olivovu horu privliekli pravoslávne pútničky.
Ján Krstiteľ prišiel o hlavu, pretože napomínal Herodesa pre jeho nemravný život. Ďalšou zaujímavosťou kostola Nanebovstúpenia sú škvrny na dlážke, ktoré sa zachovali z predchádzajúceho byzantského kostola. Je to vraj krv sestier, zavraždených Peržanmi.
Aby bol prehľad kresťanských kostolov v Starom Jeruzaleme kompletný, pridávam ešte fotografie z Chrámu usnutia Panny Márie, Hrobky Panny Márie a Chrámu Márie Magdalény.
Chrám a kláštor Usnutia Panny Márie - dominuje hore Sion. Na tomto mieste podľa miestnej kresťanskej tradície Ježišova matka zomrela, respektíve, došlo k jej nanebovzatiu. Chrám bol postavený v roku 1910 na zbytkoch byzantského kostola, ktorý tu stál už v 5. storočí. Kostol je postavený v neorománskom slohu, s veľkou kupolou, obkolesenou štyrmi vežičkami a zvonicou. Nachádza sa v blízkosti Večeradla a tvorí časť benediktínskeho opátstva. V suteréne je umiestnená kruhová krypta, v strede ktorej je podstavec, zobrazujúcu Pannu Máriu v životnej veľkosti v polohe zosnulých. Je z čerešňového dreva a tvár a ruky má zo slonoviny. Po stranách sa nachádzajú oltáre s mozaikami, zobrazujúce výjavy zo života Panny Márie.
Kupolu chrámu 12 rokov využívala ako pozorovateľňu pri bojoch s jordánskou armádou o vládu nad Starým mestom, armáda izraelská.
Hrobka Panny Márie - Podľa kresťanských tradícií, Panna Mária zomrela na mieste chrámu Usnutia Panny Márie na hore Sion a pochovaná je v údolí Kidron, na úpätí Olivovej hory. Kostol má tvar krypty vysekanej do skaly, v ktorej sa nachádza hrob bohato zdobený ikonami a početnými striebornými lampami a obrazmi. Podľa tradície sa vo vnútri nachádzajú aj hroby Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a jej ženícha, sv. Jozefa.
Chrám Márie Magdalény sa vďaka pozláteným cibuľovým vežičkám nedá prehliadnuť. Nachádza sa na Olivovej hore, iba kúsok nad Getsemanskou záhradou. Dal ho postaviť cár Alexander III. na počesť svojej matky, cárovnej Márie Alexandrovny. Mozaika nad vchodom zobrazuje Máriu Magdalénu, ktorá bola prvou osobou, ktorej sa Ježiš zjavil po vzkriesení. Je tu pochovaná veľkokňažná Alžbeta Fjodorovna, zavraždená boľševikmi v roku 1918. Po smrti ju vysvätili a pochovali ako svätú Alžbetu Ruskú.
Tak ako sme my po prvýkrát v piatok prechádzali Krížovú cestu na čele s františkánmi, rovnako, každý piatok v priebehu roku prechádzajú františkáni všetky jej zastavenia. Jeden z piatkov je ale výnimočný, je to nadchádzajúci Veľký piatok. Do Svätej zeme sa na najdôležitejšie kresťanské sviatky zídu v budúcom týždni vo veľkom počte kresťanskí pútnici z celého sveta, aby mohli v modlitbách prejsť poslednú cestu svojho Spasiteľa Ježiša Krista.
Ak ste Krížovou cestou v Jeruzaleme už prešli a ja som vám fotkami a textom oživil spomienky, som šťastný.
Na záver si pomôžem veľkonočným prianím:
„Láska Zeleného štvrtku, viera Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele, nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou“.
