Palestína do dnešného dňa bojuje za svoju suverenitu a uznanie Východného Jeruzalema za svoje hlavné mesto. O to isté sa usiluje na svetovej politickej scéne aj Izrael. Mestá Jeruzalem, Betlehem, ale i celá oblasť Izraela a Palestíny alias Svätej zeme sú nám do buniek vštepované od malička, či už sme alebo nie sme akokoľvek spojení s niektorým z troch hlavných svetových náboženstiev – judaizmom, kresťanstvom alebo islamom. A práve preto je táto oblasť nesmierne príťažlivá. Magnetizmus prýštiaci z náboženstiev je tiež dôvod, prečo táto oblasť bez prestávky dráždi a bude dráždiť celý svet. Bude tomu tak dlho, pokiaľ budú existovať náboženstvá. Niekomu to vyhovuje, niekomu už nie, avšak faktom zostáva, že tento stav potrvá ešte dlho, pretože mnohí z nás náboženstvá stále potrebujú.
My sme sa po Izraeli pohybovali v prenajatom aute. Jednou zo zmluvných podmienok, ktoré sme podpísali pri prenájme auta v Tel Avive bol aj zákaz vycestovať s autom na územia pod palestínskou správou a tými sú Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu (Predjordánsko). Keďže tam často dochádza k poškodzovaniu áut s izraelskou ŠPZ-kou, havarijná poistka sa na toto územie nevzťahovala. Pásmo Gazy sme nemali v pláne navštíviť, no všetci vieme, že sa Ježiš narodil v Betleheme a ten leží v Predjordánsku. Betlehem je svätým miestom aj pre Židov, Tóra označuje Betlehem ako mesto Dávidovo, práve tu bol korunovaný za kráľa Izraela. Betlehem sme rozhodne chceli vidieť.
Aby sa Izraelčania uchránili pred útokmi často prichádzajúcimi z palestínskych území, rozhodli sa v roku 2000 vybudovať okolo palestínskych miest bezpečnostnú bariéru. Betlehem, vzdialený iba osem kilometrov, oddeľuje od Jeruzalema šesť metrov vysoký múr. Všade sa píše, že do Betlehema sa dá vojsť iba cez úzku bránu v bezpečnostnej bariére a vojenskú kontrolu. My sme si objednali a dohodli návštevu Betlehema už z domu, priamo v palestínskej sprievodcovskej kancelárii v Betleheme. V dohodnutom čase prišiel za nami do hotela v Jeruzaleme palestínsky vodič a do Betlehema nás odviezol a z Betlehema priviezol späť autom tak, že sme vôbec ani len z diaľky nevideli ani bezpečnostnú bariéru a ani vojenskú kontrolu. Napätie, panujúce medzi moslimami a Židmi sme však cítili v Jeruzaleme na každom kroku.
Skôr ako sa dostanem k "jablku sváru" medzi Izraelom a Palestínou, ktorým je Chrámová hora, najskôr niekoľko základných informácií o moslimoch a islame
Moslim je vyznávač náboženstva, zvaného islam. Ktokoľvek môže konvertovať na islam a stáť sa moslimom. Opačne je to takmer nemožné. Podľa wahbábistickej interpretácie islamského práva šaria, zrieknutie sa moslimskej viery sa trestá smrťou, podobne, ako aj napríklad čarodejníctvo, nevera či homosexualita. Trest smrti za zrieknutie sa islamu sa v Saudskej Arábii zvyčajne vykonáva sťatím, alebo ukameňovaním na verejnom mieste.
Islam je náboženstvo, ktoré navzdory celospoločenskému vývoju mimoriadne výrazne ovplyvňuje myslenie a chovanie mnohých svojich vyznávačov. Za počiatok jeho existencie sa považuje rok 622. Islam vznikol na základoch judaizmu a kresťanstva v púštnej a hornatej oblasti Hidžáz, na území dnešnej Saudskej Arábie, konkrétne v okolí mesta Mekka a al-Madína. Jednu z najprogresívnejších vieroúk na tejto planéte, ukazuje sa že tú najviac progresívnu, zasial Muhammad ibn Abdalláh, sociálny a politický reformátor a tiež zakladateľ moslimskej obce.
Jednej letnej noci roku 610 nocuje vtedy asi štyridsať ročný arabský obchodník Muhammad na hore Hirá neďaleko Mekky, kde podľa starých pohanských zvykov trávy čas rozjímaním. V spánku sa mu zjaví archanjel Gabriel. “Zvestuj !” prikáže. “Čo mám zvestovať?”, pýta sa udivený Muhammad. “Zvestuj v mene Boha, ktorý stvoril všetky veci a človeka z chuchvalca krvi !” , odpovedá anjel, “Zvestuj, že tvoj Boh je najušľachtilejší !”. Muhammad zažil ešte veľa ďalších zjavení, v ktorých mu anjel oznamoval božie posolstvá a on ich nasledovne zapisoval. Tak vznikol Korán, posvätná kniha moslimov, skladajúca sa zo 114 súr (kapitol), poskytujúca akýsi návod či pravidlá pre všetkých veriacich.
Prorok Muhammad začal od prvého zjavenia v roku 610, až do svojej smrti v roku 632, o novej viere prednášať a zároveň písať Korán. Korán bol vtedy zapisovaný na zvitky a hlinené tabuľky, no hlavne sa interpretoval ústne. Podnet k celkovému usporiadaniu prorokových zjavení dal v roku 641 kalif Osman. Zostavil zbor vykladačov textov a dal im úlohu: „zjednotiť dovtedy zachované rôzne výklady proroctiev“. Medzi rokmi 644 až 648 tak vznikol prvý jednotný originál Koránu. Je napísaný na koži z jeleňa, má 353 strán a hmotnosť 35 kilogramov. Jeho 5 opisov bolo zaslaných do centier kalifátu. Dodnes sa okrem najlepšie zachovaného originálu Koránu Osmana v Taškente uchovávajú ďalšie tri nekompletné exempláre pôvodných opisov Koránu Osmana v Londýne, Káhire a Istanbule.
Originál Koránu Osmana je uložený v knižnici komplexu Chast-Imam v Taškente. Putoval sem z Mediny cez Damašek, Bagdad a Basru, odkiaľ ho do Samarkandu priniesol ako vojnovú korisť v roku 1393 dobyvateľ Timur. UNESCO vydalo v roku 2000 certifikát ktorým sa potvrdzuje, že „taškentský“ Korán Osmana je jediný a najstarší ucelený originál Koránu, ktorý sa zachoval do dnešných dní.
Počas nasledujúcich 12 rokoch po prvom zvestovaní priviedol Muhammad na novú vieru veľa ľudí, ale zároveň proti nemu v Mekke rástla nenávisť vyznávačov starých kultov. Nakoniec musel v roku 622 pred nimi utiecť so svojimi žiakmi z Mekky do Mediny. V Medine vznikol v roku 622 prvý islamský štát a bola vybudovaná prvá mešita. Muhammad, v duchu zjavení, zapísaných do Koránu, začal šíriť islam aj vojenskou silou. V roku 630 dobýja jeho armáda Mekku, o dva roky sa jeho islamský štát rozširuje o Jemen, Omán, pobrežie Červeného mora,... Hoci Muhammad v roku 632 náhle umiera, v islamizácii arabského sveta pokračuje v pozícii kalifa (námestníka proroka) jeho svokor Abú Bakr a neskôr jeho zať, Omar ibn al Chatáb. Píše sa rok 636, teda uplynuli iba štyri roky od smrti proroka Muhammada, ale nové náboženstvo, islam, vyráža na triumfálne ťaženie.
Tieto zásadné dejinné udalosti sa odohrali v dobe, ktorú niektorí nazývajú so znevažujúcim nádychom ako pohanskú, v arabčine sa označuje al-džáhilija s významom „doba nevedomosti“.
Symbolika a nejednoznačnosť významov v prípade islamu poskytujú dôvod a široký priestor pre existenciu početných vykladačov Koránu a islamských učencov. Títo učenci interpretujú vierouku a niektorí sa ju snažia aplikovať na dnešné pomery. Iní sa zase urputne držia doslovného znenia Koránu.
Šiiti a sunniti - Odlišný pohľad na islam majú predovšetkým dve odnože, šiiti a sunniti. K takémuto deleniu moslimov došlo hneď po Mohamedovej smrti v roku 632, pretože neurčil, kto bude jeho nasledovníkom. Šiiti majú svätých, sunniti len Boha. Konflikt medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a šiitským Iránom vyvoláva vo svete ostré napätie. Tak ako vtedy po smrti Mohameda, ani teraz nejde o náboženstvo, ale o boj o moc. Nejde tu ani tak o to, či sa modlia tri razy denne ako v Iráne, alebo päťkrát ako Saudi, alebo či si pri modlení dávajú ruky na stehná, alebo ich prekrížia na hrudi. Tu ide o získavanie vplyvu v regióne.
Islam nemá žiadnu vedúcu osobnosť, ako je tomu napríklad v kresťanstve. Proťajšok pápeža v islame neexistuje, zato je veľa učencov vyhlásených za „muftího“ (ten, ktorý vydáva záväzné vyhlásenia - fatwy). Každá islamská krajina má svojho najvyššieho „muftího“. Ďalšími náboženskými autoritami v islame sú „ulamá“ (jednotné číslo „álim“), teda islamskí učenci a potom „imámi“ (doslova „tí ktorí stoja vpredu a vedú modlitby“). Imám je muž ovládajúci Korán lepšie ako ostatní spoluveriaci a ako takému, je poskytnutá dôvera.
Islam, ako náboženstvo, nie je oddelené od štátu. Je súčasťou právneho systému každej arabskej a samozrejme, každej moslimskej krajiny. Jedno však majú spoločné – každá arabská krajina sa v oblasti rodinného práva riadi výlučne islamským právom „šaria“. Všetci moslimovia, nech sa nachádzajú kdekoľvek vo svete, sú povinní neustále usilovať o to, aby sa ich miestna vláda právom šaria riadila. Toto je možno tá najdômyseľnejšia idea z celého súboru pravidiel. Islam je jediné náboženstvo, ktoré doslova prikazuje moslimom vytvoriť na území, na ktorom sa nachádzajú, vládu, v ktorej sa bude uplatňovať šaria. Iné skupiny nábožensky založených ľudí mávajú tiež politické ambície, ale žiadne iné z náboženstiev okrem islamu priamo neprikazuje svojim stúpencom - ako ich náboženskú povinnosť - vytvoriť takú vládu v krajine, ktorá sa bude riadiť jeho vlastným právom.
Ako prebieha boj islamu o svetovládu v praxi? Tak napríklad:
Belgický radikálny islamista Fouad Belkacem, zodpovedný za rozpútanie náboženských nepokojov v krajine, vyzval Belgičanov, aby opustili vlasť, ak sa im nepáči islam: "My moslimovia nemáme pre vás neveriacich a váš životný štýl, ani trochu úcty. Naše náboženstvo je nadradené vášmu. Ak sa vám to nepáči, môžete sa z Belgicka odsťahovať".
Vo Švajčiarsku zas chceli moslimovia presadiť zmenu štátnej vlajky. Podľa nich by krajina mala upustiť od symbolu bieleho kríža na červenom pozadí. Tvrdili, že ide o porušenie práv nekresťanských komunít vo Švajčiarsku.
Alebo ďalší doklad o tom, že prevzatie Európy islamom sa už začalo. V Nemecku založili moslimskí migranti stranu Alternative für Migranten (AfM) a idú sa zúčastniť teraz v máji na voľbách do parlamentu Európskej únie. Jej predstavitelia počítajú s tým, že sa tam dostanú. Založenie AfM sa chápe ako výzva pre moslimov v Európe do boja proti nemoslimom, ktorí nechcú akceptovať, že len islam je spása pre celé ľudstvo.
Stret medzi moslimským a nemoslimským svetom sa vypuklo vynára aj v politickom boji o Chrámovú horu. Olej do ohňa izraelsko-palestínskych vzťahov priliala organizácia UNESCO, ktorá pod tlakom arabských krajín, prepisuje históriu. Ako keby neplatilo, že o 1600 rokov pred tým, ako vznikol islam, Židia sa na Chrámovej hore modlili a prinášali obete Bohu. Ako keby neplatilo, že Chrámová hora má zvláštny význam nielen pre Židov, ale aj pre kresťanov. V mesiaci október 2016 prijalo UNESCO pozíciu Palestínskej samosprávy, ktorá odmieta akékoľvek spojenie hory Moria, t.j. Chrámovej hory, s existenciou prvého a druhého Chrámu. Striktne odmieta izraelský postoj, že Chrámová hora a Západná stena je najsvätejším miestom židovského národa. V rezolúcii sa hovorí o Chrámovej hore, iba ako o "moslimskom svätom a uctievanom mieste". Rezolúciou je odmietnutá história nielen judaizmu, ale aj ranného kresťanstva, veď podľa kresťanskej tradície sa spája druhý Chrám na Chrámovej hore s pôsobením Ježiša. Na protest proti rezolúcii a politike UNESCO, čoraz viac ovplyvňovanej arabsko-palestínskou koalíciou, ktorá sa v organizácii vytvorila, vystúpili Spojené štáty americké a Izrael, s platnosťou od polnoci 31.12. 2018, z UNESCO.
Džihád - Svätá vojna. Svätá kniha Korán obsahuje inštrukcie pre šírenie islamu. Korán motivuje veriacich,aby ostatných, teda nemoslimov, aktívne presviedčali na prijatie islamu. Spasia si tým dušu a ich šanca na vstup do raja vzrastá. Džihád je všetko, čo slúži k rozšíreniu "domu islamu" (Dar al-Islam). Sú dva druhy džihádu, takzvaný veľký a malý džihád. Veľký džihád ja zameraný na vnútro každého moslima, zdokonaľovanie sa vo vernosti a pokore k Alahovi, vlastnej morálke a cnosti. Malý džihád je zameraný na šírenie islamu v okolitom svete. Je to všetko (teda aj teror a boj so zbraňami), čo slúži k rozšíreniu "domu islamu" teda miesta, v ktorom platí islamský právny poriadok šaria. Ostatný svet, proti ktorému je treba viesť, je podľa moslimov "domovom vojny" (Dar al-Charb), do ktorého patria všetky (doposiaľ) neislamské krajiny.
Päť pilierov islamu – teda päť hlavných povinností každého moslima. Sú to: vyznanie viery, vykonanie piatich modlitieb za deň, dodržiavanie pôstu počas mesiaca ramadán, púť do Mekky, poskytovanie almužny.
Vyznanie viery, arabsky „šaháda“, je slovným vyjadrením príslušnosti k islamu a odovzdanosti do vôle Božej. Formulka vyznania znie: „lá illáha illá-illáh wa Muhammad rasúl Alláh“ v preklade: „nie je Boha okrem Boha a Mohammad je prorok Boží“. Vyznanie je súčasťou života moslimov. Šeptá sa novonarodenému dieťaťu do ucha a vyslovuje sa pri lúčení s mŕtvym. Je súčasťou dervišských rituálov. Práve túto formulku derviši opakujú, pokiaľ sa nedostanú do tranzu.
Modlitby počas dňa predstavujú jedinú pravidelnú bohoslužbu v islame. Ich cieľom nie je niečo si od Boha vyprosiť, ide o povinný kultový prejav. Podmienkou pre vykonanie modlitby je rituálna čistota tela, čisté miesto – preto modlitebný koberček, oblečenie zakrývajúce nahotu tela a nasmerovanie na Mekku – „kibla“. Každý moslim musí vykonať denne päť modlitieb: modlitbu západu slnka (salát al-mahríb), večernú modlitbu (salát al-išá), rannú modlitbu (salát as-subh), poludňajšiu modlitbu (salát ad-duhr), popoludňajšiu modlitbu (salát al-asr)
Pri modlitbe je treba dotýkať sa čelom zeme. Veľa mužov si pri modlitbe odiera čelo o zem tak intenzívne, že si spôsobujú na čele rany. Niektorí to robia zámerne preto, aby tým dali ostatným na známosť, že sa modlia tak, ako je to predpísané.
Ramadán je najšpecifickejším v islamskom kalendári, pretože sa počas neho má správny moslim postiť od úsvitu do súmraku. Tento pôst, ako súčasť pilierov viery, znamená zákaz rôznych fyzických, citových a mentálnych aktivít: nejesť, nepiť, nefajčiť, nemať sex, neklamať, nenadávať. Životný cyklus sa na mesiac prevráti naruby, pretože sa žije v noci.
Púť do Mekky, v arabčine „hadždž“ je spojená s prvopočiatkami islamu. Púť sa koná každý rok a obyčajne trvá šesť dní. Podstatné je, že každý moslim by ju mal aspoň raz za život absolvovať. Keď je niekto nemocný, môže poveriť inú osobu, aby púť za neho vykonala, ale musí jej zaplatiť všetky náklady. Túžba miliónov moslimov realizovať nielen jednu zo svojich povinností, ale aj jeden zo životných cieľov, robí z púti do Mekky najmasovejšiu náboženskú akciu na tejto planéte. Vo vymedzených dňoch sa na púti stretáva až 3 milióny moslimov. Aby saudskoarabské úrady zvládli takýto obrovský nápor, vytvorili ministerstvo pre „hadždž“, ktoré sa na púť celoročne pripravuje.
Poskytovanie almužny „zaká“, ako časti svojho majetku má odvádzať každý dospelý moslim, aby mu Boh odpustil túžbu niečo vlastniť. Almužna sa odovzdáva rôzne, napríklad „do zvončeka“ v mešite. Najmodernejšie je odvádzať časť mzdy na účty rôznych charitatívnych organizácií. Zamestnanci sú navyknutí odvádzať raz za rok islamským charitatívnym organizáciám asi štyridsatinu svojich príjmov, poľnohospodári to robia hneď po zbere úrody obilia, datlí, arašíd,...
Moslimský svätostánok - Obdobou kresťanských kostolov a židovských synagog sú v arabsko-islamskom svete mešity. Mnohé z nich sú historickými a architektonickými skvostami. V porovnaní hlavne s katolíckymi kostolmi, vnútorná výzdoba mešít je pomerne jednoduchá, hlavne pokiaľ ide o obrazy a sochy, tie v mešite byť nemôžu. Zámerom je nevnucovať človeku predstavu o Bohu. Niektoré mešity ale oplývajú nádhernými keramickými obkladmi, geometrickými maľbami, drahými kobercami a honosnými lustrami. Pre veriaceho je základom správne nasmerovanie modlitby na Mekku „kibla“, zaručuje ho výklenok v stene, tzv. „mihráb“. V prednej časti mešity sa na vyvýšenom mieste nachádza „minbar“ (kazateľňa). Neoddeliteľnou časťou mešity je minaret, z ktorého sa ozýva volanie k modlitbám. V minulosti z neho zvolával „muezzín“, dnes ho často nahrádza magnetofónová páska. Pri každej mešite je dvor s umývadlami na rituálnu očistu. V stiesnených pomeroch postačí vodovodný kohútik, v púšti nahradzuje vodu piesok. Mešity sú určené predovšetkým pre moslimov a iba v niektorých krajinách vpustia do mešity aj iného pocestného (inoverca). Mešita je, teda má byť, svätostánok plný ticha, kľudu a meditácie.
Nie do všetkých mešít majú nemoslimovia povolený vstup. V Uzbekistane si s tým moslimovia ťažkú hlavu nerobia a tak pripájam zábery z niekoľkých mešít v Uzbekistane.
Novšie moslimské hroby sú ohradené nízkou kovovou ohrádkou. Na niektorých sa zachovali stojace, alebo ležiace "rebríky". Volajú ich"tabit". Ich funkcia je pri lúčení sa s mŕtvym dôležitá. Mŕtveho moslima najskôr dôkladne poumývajú a potom celé telo, vrátane hlavy, obmotajú do bieleho plátna. Biela farba je farbou smútku. Takto zabalené telo obmotajú do ďalšieho plátna, na ktorom sú vyšité citáty z Koránu. Nebožtíka odnesú k vykopanému hrobu na nosidlách - "tabite". Pochováva sa do hĺbky viac ako 2 metre, vždy s tvárou otočenou k Mekke. V hrobe zostáva mŕtvy zahalený iba do bieleho, spodného prádla. Plátno s citátmi sa po pohrebe prinesie domov. S východom prvej hviezdy sa plátno v dome rozprestiera a pri úsvite spaľuje. "Tabit" ,v tvare rebríka, sa necháva na hrobe. To čo sa na cintorín odnesie, má tam zostať. A navyše, rebrík má vraj pomôcť mŕtvemu dostať sa do neba.
Vráťme sa k Starému mestu v Jeruzaleme.
Chrámová hora - Na 18 hektároch posvätnej pôdy v Jeruzaleme stojí komplex budov, známy medzi Arabmi a moslimami ako Vznešená a ušľachtilá svätyňa a medzi Židmi a kresťanmi, ako Chrámová hora. Jej súčasťou je Skalný dom a mešita Al-Aksá, pre moslimov tretie najposvätnejšie miesto.
Dva židovské chrámy - Podľa židovskej tradície stáli na Chrámovej hore dve svätyne. Tú prvú vybudoval Šalamún v 9. storočí pred Kr. podľa pokynov, obsiahnutých v Tóre, na mieste, ktoré Hospodin vyvolil. Bola to hora Mória, na ktorej mal Abrahám obetovať syna Izáka. V prvom Chráme, vybudovanom Šalamúnom ako „dom Božieho prebývania“ bola umiestnená Archa zmluvy. Po štyroch storočiach, pri dobýjaní Jeruzalema babylončanmi, bol v roku 586 pred Kr. prvý Chrám zničený.
Na rovnakom mieste hory Mória, kde stál pred zbúraním prvý Chrám, bol vybudovaný navrátilcami z babylonského zajatia, 70 rokov po zbúraní prvého Chrámu, Chrám druhý. Bol oveľa skromnejší a chýbala v ňom Archa zmluvy. Tá sa po zbúraní prvého Chrámu stratila. Svätyňa však bola postupne dobudovávaná, hlavne počas panovania kráľa Herodesa Veľkého. Monumentálnu stavbu druhého Chrámu z bieleho mramoru zdevastovali v roku 70. nášho letopočtu vojská rímskeho cisára Tita. Tento dátum je najsmutnejším dňom v židovskom kalendári. Chrám bol nielen miestom pre modlitby, ale aj miestom zasadania najvyššieho zákonodárneho zboru Izraela - Sanhedrinu a symbolom židovskej nezávislosti.
Druhý Chrám nebol nikdy obnovený. Z jeho vonkajšieho opevnenia zostal iba Západný múr, k nevôli Židov, nežidmi nazývaný ako Múr nárekov. Všetky teoretické úvahy o znovuvybudovaní tretieho Chrámu počítajú so zničením Skalného domu, ktorý teraz stojí na jeho pôvodnom mieste. Moslimovia preto historický vzťah Židov k tejto lokalite popierajú.
Pre moslimov Vznešená a ušľachtilá svätyňa
V sunnitskom islame má Chrámová hora (arabsky Al-Haram al- qudsí aš-šarif – Vznešená a ušľachtilá svätyňa) ohromnú dôležitosť vďaka mešite Al-Aksá a Skalnému domu.
Chrámová hora bola prvým miestom, na ktoré po dobytí Jeruzalema v roku 637. chalif Umar ibn al- Chattáb zamieril, aby sa pomodlil. Keď tu našiel iba hromadu odpadkov prisahal, že tu vybuduje Skalný chrám, na mieste, na ktorom stál Chrám židovský. Pri odpratávaní odpadkov bola odkrytá skala, považovaná za miesto udalostí z Biblie i Koránu. Nad ňou bol postavený v roku 691. Skalný dom, so zlatou kupolou. Neskôr pribudla na Chrámovej hore mešita al-Aksá.
Skalný dom alebo Omarova mešita - Kalif Abed el Malek z Osmanskej dynastie postavil v 7. storočí na chrámovom návrší mešitu. Križiaci v 11. storočí mešitu obsadili a zmenili na kresťanský chrám. Po porážke križiakov sa opäť vrátila do rúk moslimov a bola opakovane prestavovaná a skrášľovaná. V súčasnosti patrí nielen medzi najhlavnejšie, ale aj najstaršie a architektonicky najbohatšie mešity na svete. Má osemboký tvar s priemerom 60 m. Kupola je vysoká 35,5 m s priemerom 25 m a je postavená na podstavci zo 16. storočia, z mnohofarebného mramoru. Každá stena je pokrytá prevažne modrou majolikou s geometrickým vzorom a kaligrafickými nápismi z koránu. Okolo kupoly sa tiahne pás s chválospevom na Alaha. Vnútro mešity osvetľuje 36 alabastrových okien a panuje tu posvätný pokoj. Stred mešity zaberá mohutná skala, od ktorej je odvodený názov mešity – „Skalný dom“. Podľa židovskej tradície ide o skalu, na ktorej Abrahám obetoval Jahvemu svojho syna Izáka. Podľa rabínskej legendy ide o základný kameň celého sveta, teda o jeho stredobod. Je to vraj poklop nad priepasťou, v ktorej zúria vody potopy.
Podľa moslimskej verzie, pod skalou sa nachádza jaskyňa, ktorá je studňou duší. Duše mŕtvych, ktoré občas z jaskyne počuť, tam očakávajú súdny deň.
Mešita al-Aksá - bola postavená približne v 7. storočí, ako druhá na chrámovom pahorku. Bola síce jednoduchšia, ale pre moslimov najsvätejšia. Stala sa ideologickým centrom moslimov v Izraeli a po Káabe v Mekke a Mohamedovej mešite v Medine, je pre sunnitov tretím najsvätejším miestom islamu.
Pre šiitov je tretím najsvätejším miestom islamu juhoirácky Nadžaf, kde sa nachádza hrob Aliho ibn Abi-Taliba, štvrtého voleného chalifa, zakladateľa šiitskeho smeru v islame.
Arabský názov Masdžíd al-Aksá znamená „najvzdialenejšia mešita“. V Koráne je to miesto, z ktorého Mohamed vystúpil do neba, aby od Alaha priniesol modlitby. Až do roku 624., kedy bol zmenený smer modlitieb k Mekke, moslimovia sa modlili smerom k Jeruzalemu, k mešite al-Aksá.
Mešitu podstatne rozšírili križiaci, ktorí ju prebudovali na baziliku a nazvali ju Šalamúnov chrám.
Na rozdiel od Omarovej mešity, mešita al-Aksá je využívaná moslimami k hromadným bohoslužbám, slúži ako piatková mešita.
Keď v roku 70. zrovnali Rimania druhý Chrám so zemou, stala sa Chrámová hora na dlhých 600 rokov miestom zabudnutia a mestskou skládkou. Až keď v 7. storočí dobyli Jeruzalem Arabi, obrátila sa opäť pozornosť k tomuto svätému miestu. Moslimovia majú pre Chrámovú horu svoj názov, pre nich je to Haram aš-Šarif (Vznešená svätyňa). Považujú ju za tretie najposvätnejšie miesto islamu, po Mekke a Medine. Korán jednak uznáva židovských patriarchov ako prorokov (napríklad Abraháma), ale ich Vznešená svätyňa je spojená predovšetkým s Mohamedom. Príbeh v Koráne začína v roku 621., v noci, kedy proroka Mohameda navštívili v Mekke dvaja archanjeli. Najskôr ho umyli a potom na svetelnom žrebcovi Burákovi doviedli až do mešity, na Chrámovú horu v Jeruzaleme. Mohamed priviazal Buráka o Západný múr (preto moslimovia dodnes dokazujú, že Západný múr je súčasťou mešity al-Aksá na Chrámovej hore a patrí im). V mešite sa práve konala bohoslužba, ktorej sa zúčastnili všetci predchádzajúci proroci. Ukázalo sa, že ľudstvo vraj bolo vedené k islamu už skôr. Potom nasledoval výstup do neba. Mohamed v nebi navštívil všetkých sedem úrovní neba a stretol sa so všetkými náboženskými postavami. Na prvej úrovni sa stretol s Adamom, na siedmej, s Abrahámom. Nakoniec sa stretol s Alahom. Ten mu oznámil, že keď stvoril svet, nariadil moslimom denne vykonávať 50 modlitieb. Nakoniec, aj pod vplyvom Mojžiša, Alah zredukoval počet denných modlitieb na päť, ale s tým, že každá z piatich modlitieb predstavuje akoby modlitieb desať. Mohamed teda dostal počas nočnej cesty vykonanej z Chrámovej hory do neba od Alaha povinných päť modlitieb, ktoré by mali moslimovia odriekať denne.
Už v roku 1948 počas izraelskej vojny za nezávislosť chceli radikálne židovské skupiny vyhodiť obidve mešity na Chrámovej hore do vzduchu. Ani po vzniku štátu Izrael sa situácia okolo Chrámovej hory nezmenila, pretože jordánska Arabská légia obsadila Staré mesto a dokázala ho udržať.
Dobyť najposvätnejšie miesto judaizmu - Chrámovú horu, sa Židom podarilo až počas Šesťdňovej vojny v roku 1967. Znova zazneli výzvy na likvidáciu mešít na Chrámovej hore, no našťastie, k ničeniu pamiatok nedošlo.
Zatiaľ čo jeruzalemské Staré mesto je dnes pod izraelskou kontrolou, Chrámová hora predstavuje výnimku. Správa nad Chrámovou horou bola zverená jordánskej moslimskej rade Vakf. Zmluva medzi Vakf a Izraelom mala zaručiť všetkým voľný prístup na Chrámovú horu. To čo sa kedysi dohodlo, dnes už neplatí. Navštíviť dnes Chrámovú horu, nie je pre nemoslimov vôbec jednoduché. Jediný vstup na Chrámovú horu vedie iba cez bránu Mugrabi, nad ženskou časťou Západného múru. Vstup je otvorený iba na pár hodín denne a nie každý deň. Návštevník musí prejsť dôkladnou kontrolou izraelskej polície. Na Chrámovej hore sa nemôžu používať žiadne náboženské predmety a ani nepodnikať žiadne kroky, ktoré by mohli byť považované za modlitby. Nesmie sa tam vziať Biblia, modliť sa, ukláňať k Skalnému domu či mešite al-Aksa, alebo prejavovať akékoľvek rituálne prejavy smútku. V opačnom prípade sú návštevníci Chrámovej hory vyvedení izraelskou políciou.
Naproti tomu je Chrámová hora prístupná moslimom kedykoľvek cez bránu, ktorá na ňu vedie z moslimskej štvrte.
Čím zakončiť? Neviem, konca to nemá. Izraelci i Palestínci chcú Chrámovú horu bezpodmienečne ovládnuť a nehodlajú pristúpiť na žiadne z mierových riešení, ktoré im nezaručuje suverenitu. A tak aj na prvý pohľad bezvýznamné zmeny, ku ktorým tu čas od času dochádza, sú druhou stranou prijímané s najvyššou citlivosťou a v drvivej väčšine vedú ku konfliktom a násilnostiam. Nedozierny náboženský význam Chrámovej hory je tak neriešiteľným diplomatickým problémom.
