Estónsko/ Narva - Pühtitsa Convent - Čudské jazero - Tartu

Cesta po stopách mýtického hrdinu Kalevipoegu nás zavedie na miesto jeho smrti, pri Čudskom jazera si zaspomíname na utopenú armádu nemeckých rytierov a na juhovýchode Estónska navštívime univerzitné mesto Tartu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Je pondelok 8. júla a my máme za sebou tretinu z nášho 18-dňového program. Ráno vychádzam k rieke Narva rozlúčiť s obidvoma hradmi, estónskym s Hermanovou vežou a aj tým ruským - ivangorodským. Slnko aj dnes bude svietiť ako o život, hoci nie je ešte ani päť hodín, jeho teplé lúče mi šteklia tvár a nabádajú k veselosti.

Pri pohľade na Narvský hrad ma rozveselila spomienka na článok ruského historika o tom, ako to mohlo vyzerať na Narvskom a blízkom Ivangorodskom hrade v dobe, keď ich páni boli znepriatelení. Tak ako sa patrilo, každý hradný pán mal toaletu. Najvyspelejšou formou toalety bol „prevét“ – arkier s kamennou sedačkou a kruhovým otvorom vo výklenku vonkajšej steny hradu. A tak sa „kadilo“otvorom do hradnej priekopy. Takúto „vyspelú” formu toalety vraj mali obidva hrady. Áno, uhádli ste pokračovanie, zistilo sa že „prevéty“ na obidvoch hradoch boli v stenách umiestnené oproti sebe. A keďže ich vzájomná vzdialenosť bola „na dostrel“ pušky, tak sa vraj z používania toalety a ukazovania holého zadku nepriateľovi stala adrenalínová zábavka. Teoreticky to tak naozaj mohlo byť. Stenu Narvského hradu mám „na dostrel“ aj ja a tak rozmýšľam, kam by som strieľal. Nejaký podozrivý výklenok na čelnej hradnej stene vidím.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Narvská pevnosť sa prebúdza do letného dňa.
Narvská pevnosť sa prebúdza do letného dňa. (zdroj: Vlado B.)

Pozorujem rybárov na obidvoch stranách neveľkej rieky. V jej strede sa vinie štátna hranica, ako kedysi na Dunaji medzi Slovenskom a Rakúskom. Rybári lovia na plávanú. V brodiacich čižmách vchádza jeden z estónskych do rieky a tak je k ruskému brehu ešte bližšie. Plaváky na ich udiciach sa takmer križujú. Ten estónsky chytil neveľkú rybku a víťazoslávne ju ukazuje ruskému “rybaku”. Snažím sa vypátrať, kde je pohraničná stráž a kedy zakročí. Určite tu platia nejaké zákazy, ale ja žiadne nevidím. Žiadne napätie, naopak, ospalé letné ráno, harmónia, dokonalá selanka. Ani neviem prečo, ale od rieky odchádzam veselší.

SkryťVypnúť reklamu

Prvou našou dnešnou zastávkou bude kláštor v Kuremäe. Pre Estóncov je cesta do Narvy niečo ako slepá ulica, ďalej treba vízum, ďalej je už Rusko. A tak aj my sa otáčame autom o 180 stupňov a 40 kilometrov ideme späť odkiaľ sme prišli, na Tallin. Potom odbočujeme doľava na cestu vedúcu na hlboký estónsky vidiek, k Čudskému jazeru. Odohrala sa na ňom jedna z najlegendárnejších bitiek v ruskej histórii. Na konci zimy roku 1241 tu knieža Alexander Nevský utopil v ľadových vodách jazera celú armádu Rádu nemeckých rytierov. O tom niečo viac rozpoviem mojim spolucestujúcim pri ďalšej zastávke na brehu jazera, teraz vchádzame do mestečka Kuremäe. Známe sa stalo vďaka legendám a ženskému pravoslávnemu kláštoru Pühtitsa, čo v estónčine znamená Sväté miesto.

SkryťVypnúť reklamu

Pühtitsa Convent - Celú históriu ženského kláštora treba začať spoznávať od tisíc rokov starého duba, my však ideme v histórii o pár dní ešte ďalej. Začneme legendou o hrdinovi estónskej mytológie Kalevipoegovi, bohatierovi-velikánovi, ktorý v neľahkej estónskej histórii pomáhal zmierňovať útrapy národa. V eposoch o ňom sa verí, že niekedy pred tisíc rokmi bojoval s Nemcami práve na tomto mieste, v Kuremäe. Píše o tom aj kniha „Po stopách Kalevipoega“ a stalo sa to podľa legendy takto: „Za starých čias, keď Nemci prišli do našej krajiny, ich Kalevipoeg vyhnal. Keď porazený nepriateľ utiekol, unavený Kalevipoeg odišiel do Kuremäe odpočívať. Vypil niekoľko bočiek vína a na dlhú dobu zaspal. V tom čase sa Nemci vrátili a Kalevipoegovi odsekli od kolien obe nohy. Zobudený Kalevipoeg, kráčajúc bez chodidiel len na kolenách, Nemcov prenasledoval. Hádzal po nich obrovské kamene (preto je v Estónsku toľko bludných balvanov), no pomstiť sa už nestihol, vykrvácal. Zomrel skôr, ako stihol poraziť Nemcov. Bol pochovaný tam kde zomrel. Do hrobu vložili aj jeho majetok, tri sudy čistého zlata, doteraz sa ho nikomu nepodarilo nájsť“. 

SkryťVypnúť reklamu

 A aby legenda bola dokonalá, šesť kilometrov od Kuremäe vás ukazovateľ na ceste dovedie v lese Kivinymme ku kopčeku, ktorý je vyhlásený za mohylu Kalevipoega. Určite je rozkopaný zlatokopmi. Nohy Kalevipoegu pochovali na inom mieste, tam kde o ne prišiel. "Na nohách" vyrástol dub, ktorý sa o pár storočí stal posvätným dubom. A legendy o Kalevipoegovi tvoria Estónci aj v súčasnosti. V roku 2005 sa objavila informácia, že v Kuremäe našli veľký kameň tvarom podobný na srdce. A akože inak, určite to bude skamenelé srdce estónskeho hrdinu.

Posvätný dub je podľa dendrológov starý viac ako 1000 rokov. Podľa legendy sa pod ním nachádzajú odseknuté nohy mytologického hrdinu Kalevipoegu. Traduje sa, že v jeho dutine našli pastieri v polovici 16. storočia ikonu Nanebovstúpenia Panny Márie.
Posvätný dub je podľa dendrológov starý viac ako 1000 rokov. Podľa legendy sa pod ním nachádzajú odseknuté nohy mytologického hrdinu Kalevipoegu. Traduje sa, že v jeho dutine našli pastieri v polovici 16. storočia ikonu Nanebovstúpenia Panny Márie. (zdroj: Vlado B.)

Odbočme však od starej legendy o Kalevipoegovi k legende o pár storočí mladšej, no rovnako hmlistej. Je polovica 16. storočia a estónski chlapci pasú na kopci ovce. Uvidia krásnu pani v modrom odeve so svätožiarou okolo hlavy. Akoby pri dube niečo hľadala. Keď sa pastieri priblížili bližšie, záhadná pani zmizla. Až na tretí deň sa rozhodli dub preskúmať, v jeho dutine našli podivný obraz. Nevedeli, ako majú s ním naložiť. Pochopili že sa netýka náboženstva ktoré vyznávajú oni a tak ho odovzdali Rusom žijúcim v okolí. Tým bolo hneď jasné, že ide o obraz Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie. Onedlho začal vytekať zo zeme na mieste na ktorom pastieri uvideli Pannu Máriu prameň so zázračnými liečivými účinkami. Kopec nazvali Pühtitsa (Svätá hora) a začali ho uctievať ako posvätné miesto, zasvätené Božej matke. Každoročne sa tu na výročia nájdenia ikony organizovali procesie pravoslávnych veriacich. 

Toľko legenda a teraz už historicky overené skutočnosti.

V roku 1885 sa stáva gubernátorom Černigovskej gubernie knieža Sergej Šakovský. Podporuje rusifikáciu pobaltských štátov a šírenie pravoslávnej viery. Z jeho iniciatívy sa v susednom meste Johvi organizuje pravoslávne bratstvo. Po náhlej smrti v roku 1894 Sergeja Šakovského pochovávajú na Svätej hore a pri jeho hrobe vyrastá prvý kostolík. 

O šírenie pravoslávnej viery v Rusku a neskôr aj na Pobaltí sa stará aj svätý muž - Ján Kronštadský. Stará sa o bezdomovcov a chorých, zakladá detské domovy, školy, ženské kláštory,... Na Svätú horu posiela zo ženského kláštora v Kostrome skupinu mníšok na čele s Varvarou Blochinou so slovami: „Choďte do Pühtitsy, odtiaľ sú tri kroky do Nebeského kráľovstva. Kláštor tento bude stáť do príchodu Pána a vy sestry tam budete mať všetko potrebné“. A tiež ich nabáda „Bozkávajte túto zem, ona je posvätená prítomnosťou Božej matky“. V roku 1891 sa sesterská komunita mení na ženský kláštor a Varvara je jeho abatišou. Prúd pútnikov do kláštora rastie a kláštor potrebuje veľký chrám. Zbierajú sa milodary. Jedným z dobrodincov je manželka zosnulého gubernátora, princezná Elizaveta Šakovskaja. Okrem peňazí na výstavbu nového chrámu darovala kláštoru aj 70 hektárový pozemok, na ktorom dnes ženský kláštor hospodári.

"Oheň kláštornej služby tu nikdy nezhasol", uviedol počas návštevy Estónska patriarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill o kláštore Pühtitsa. V sovietskych časoch to bol jeden z mála ženských kláštorov, ktorý sa od svojho vzniku v roku 1891 nikdy nezatvoril.

K orientácii pri prechádzke komplexom kláštora Pühtitsa slúži tabuľa pri vchode. Ako vidíte, komplex je rozsiahly. V tejto dobe žije v kláštore okolo 120 mníšok.
K orientácii pri prechádzke komplexom kláštora Pühtitsa slúži tabuľa pri vchode. Ako vidíte, komplex je rozsiahly. V tejto dobe žije v kláštore okolo 120 mníšok. (zdroj: Vlado B.)
Chrám  Nanebovzatia Panny Márie je hlavným chrámom kláštora. Bol postavený v rokoch 1908–1910 v ruskom štýle podľa architekta Alexandra Poleschuka . Vzorom bola katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Moskve.
Chrám Nanebovzatia Panny Márie je hlavným chrámom kláštora. Bol postavený v rokoch 1908–1910 v ruskom štýle podľa architekta Alexandra Poleschuka . Vzorom bola katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Moskve. (zdroj: Vlado B.)
Interiér pravoslávneho kostola Nanebovstúpenia Panny Márii v kláštore v Kuremäe. Tu na piliery vpravo je zavesená hlavná relikvia chrámu, ikona Nanebovstúpenia Panny Márie, nájdená pred viac ako 400 rokmi.
Interiér pravoslávneho kostola Nanebovstúpenia Panny Márii v kláštore v Kuremäe. Tu na piliery vpravo je zavesená hlavná relikvia chrámu, ikona Nanebovstúpenia Panny Márie, nájdená pred viac ako 400 rokmi.  (zdroj: Vlado B. )
Chrám Nanebovstúpenia Panny Márie v Pühtitsa Convent. Areál komplexu je plný krásne upravených kvetinových záhonov.
Chrám Nanebovstúpenia Panny Márie v Pühtitsa Convent. Areál komplexu je plný krásne upravených kvetinových záhonov. (zdroj: Vlado B.)
Pühtitsa Convent v Kuremäe.
Pühtitsa Convent v Kuremäe. (zdroj: Vlado B.)
Pühtitsa Convent v Kuremäe.
Pühtitsa Convent v Kuremäe. (zdroj: Vlado B.)
Pühtitsa Convent v Kuremäe.
Pühtitsa Convent v Kuremäe. (zdroj: Vlado B.)
Prameň svätenej vody v Kuremäe nezamŕza po celý rok. Veriaci prichádzajú k nemu po liečivú vodu a v neveľkej vani sa môžu vo vode aj okúpať.
Prameň svätenej vody v Kuremäe nezamŕza po celý rok. Veriaci prichádzajú k nemu po liečivú vodu a v neveľkej vani sa môžu vo vode aj okúpať. (zdroj: Vlado B.)
Tu je jeden z dôkazov o pravdivosti legendy o mýtickom hrdinovi - velikánovi Kalevipoegovi. Napriek tomu že bol bez nôh, tento kamienok hodil pri prenasledovaní po Nemcoch. Určite trafil.
Tu je jeden z dôkazov o pravdivosti legendy o mýtickom hrdinovi - velikánovi Kalevipoegovi. Napriek tomu že bol bez nôh, tento kamienok hodil pri prenasledovaní po Nemcoch. Určite trafil. (zdroj: Vlado B.)
Na vzorne upravenom a kvetmi vyzdobenom cintoríne stoja v radoch rovnaké kovové kríže s tabuľkami a lakonickými údajmi na nich. Nič iné, iba meno, dátum narodenia a smrti sestry mníšky. Pred Bohom sme si všetci rovní.
Na vzorne upravenom a kvetmi vyzdobenom cintoríne stoja v radoch rovnaké kovové kríže s tabuľkami a lakonickými údajmi na nich. Nič iné, iba meno, dátum narodenia a smrti sestry mníšky. Pred Bohom sme si všetci rovní. (zdroj: Vlado B.)

 Čudské jazero je tak trochu spojené s mojim detstvom. Narodil som sa po vojne do učiteľskej rodiny na dedine a jednou z aktivít môjho otca pri šírení kultúry bolo aj premietanie filmov. Starú americkú premietačku (chodím si ju pozerať do múzea) som mal zvládnutú už v dobe, keď sa moje nohy dotkli pri sedení zeme. No a pri výbere filmov som sa ako správny povojnový chalan snažil ovplyvniť otca a vyberať také „hurááá“ filmy, v ktorých „naši“ vyhrali. Jedným z filmov, ktoré som zhltol a premietol druhýkrát len tak pre seba súkromne, bol aj film Aleksandr Nevskij s titulkami. Režisér Sergej Ejzenštejn (syn architekta Ejzenštejna, s ktorým sme sa stretli v mojom blogu pri secesných domoch v Rige) sfilmoval príbeh Alexandra Nevského, kniežaťa z polovice trinásteho storočia. Alexander v dvoch bravúrnych bitkách porazil najprv švédske, neskôr aj vojská Rádu nemeckých rytierov. Veľký geroj v ruskom dejepise.

V Rige sme sa stretli pri návrate k počiatkom kresťanizácie Pobaltia s biskupom Albertom. Ten v roku 1202 založil v Rige križiacky rád Fratres militiae Christi Livoniae, známy ako Rád mečových rytierov. Pápež Gregor IX. poslal v roku 1226 na pomoc v šírení kresťanstva na Pobaltie ďalších ozbrojencov - Rád nemeckých rytierov. Boh mal odpustiť všetky hriechy tým, ktorí sa s mečom v ruke zaslúžia o šírenie “správnej” viery.

Za 40 rokov kresťanizácie sa za pomoci križiakov a hrubej vojenskej sily darilo meniť pohanov na kresťanov na Pobaltí. Malo nasledovať Rusko, tam vyznávali nesprávne pravoslávie. Pápež Gregor IX. nahovoril na vojenskú výpravu do Ruska švédskeho kráľa a tak sa švédske vojsko v lete 1240 vylodilo v ústí rieky Nevy. Boli si istí víťazstvom, no novgorodské knieža Alexander sfanatizoval svoje menej početné a zle vyzbrojené vojsko a Švédov prinútil na ústup. Knieža Alexander si po tejto víťaznej bitke písal k menu prívlastok “Nevský”. Ale rozhodujúca bitka ho ešte len čakala.

V zime 1241 sa pri Čudskom jazere postavili proti sebe dve vojská, nemeckí rytieri a armáda z ruského Novgorodu pod vedením Alexandra Nevského. Novgorodci boli pripravení brániť Rusko a pravoslávnu vieru. Alexander zaútočil 5. apríla 1242 ako prvý a nemeckí rytieri utrpeli v boji porážku. To najhoršie ich však len čakalo. Z bojiska sa pokúsili ustúpiť cez zamrznutú úžinu jazera. Inú možnosť ani nemali, vojsko Alexandra im ľad ponúklo ako jedinú ústupovú cestu. Ľad sa však pod váhou mužov a ich ťažkej zbroje prelomil a všetci nemeckí rytieri ktorí prežili boj našli smrť v ľadovej vode Čudského jazera. Táto “Ľadová” bitka definitívne odradila pápeža od šírenia kresťanstva na východ a zastavila v stredoveku expanziu na východ vôbec.

Odporúčam pozrieť si 6-minútovú ukážku o bitke na Čudskom jazere z filmu Aleksandr Nevskij. Nájdete ho na https://www.cinemaview.sk/recenzie/alexander-nevsky/ 

Malá rozhľadňa na brehu Čudského jazera. Pozorujeme z nej jazero, na ktorom sa v roku 1242 odohrala rozhodujúca bitka medzi nemeckými rytiermi a novgorodským vojskom, vedeným Alexandrom Nevským.
Malá rozhľadňa na brehu Čudského jazera. Pozorujeme z nej jazero, na ktorom sa v roku 1242 odohrala rozhodujúca bitka medzi nemeckými rytiermi a novgorodským vojskom, vedeným Alexandrom Nevským. (zdroj: Vlado B. )
Čudské jazero. Tu našla 5. apríla 1242 v ľadových vodách smrť armáda Rádu nemeckých rytierov. Navždy sa tým zastavila snaha o kresťanizácii Ruska
Čudské jazero. Tu našla 5. apríla 1242 v ľadových vodách smrť armáda Rádu nemeckých rytierov. Navždy sa tým zastavila snaha o kresťanizácii Ruska (zdroj: Vlado B.)

Alexander Nevský sa čoskoro stal symbolom obrancu pravoslávnej ruskej viery a kultúry. Ku koncu života sa vzdal vojenských pôct a vstúpil do kláštora. Pravoslávnou cirkvou bol svätorečený za vlády cára Ivana IV. Hrozného v roku 1547.

Lavra Alexandra Nevského v Petrohrade. Na začiatku rušného Nevského prospektu sa rozprestiera posvätne pokojné miesto. Lavra Alexandra Nevského, ako sa nazýva tento cirkevný architektonický súbor budov s cintorínom, ukrýva nevšednú nádheru.
Lavra Alexandra Nevského v Petrohrade. Na začiatku rušného Nevského prospektu sa rozprestiera posvätne pokojné miesto. Lavra Alexandra Nevského, ako sa nazýva tento cirkevný architektonický súbor budov s cintorínom, ukrýva nevšednú nádheru. (zdroj: Vlado B.)
Lavra Alexandra Nevského. V Lavre Alexandra Nevského sú uložené relikvie tohoto vojvodcu a svätca. Lokalitu kde bol kláštor vybudovaný vybral sám Peter I. Veľký, ktorý výstavbu inicioval. Podľa legendy porazil Alexander Švédov presne na týchto miestach.
Lavra Alexandra Nevského. V Lavre Alexandra Nevského sú uložené relikvie tohoto vojvodcu a svätca. Lokalitu kde bol kláštor vybudovaný vybral sám Peter I. Veľký, ktorý výstavbu inicioval. Podľa legendy porazil Alexander Švédov presne na týchto miestach. (zdroj: Vlado B.)

Tartu, centrum vzdelanosti a kultúry - Do Tartu prichádzame podvečer a máme dosť času na to, aby sme sa venovali prehliadke druhého najväčšieho mesta Estónska. V roku 2004 v Tartu žilo 101.297 obyvateľov. Tak ako to platí pre celé Estónsko a dokonca pre všetky tri pobaltské krajiny, počet obyvateľov sa po vstupe do Európskej únie z dôvodu vysťahovalectva za prácou dramaticky znižuje. Estónsky štatistický úrad uvádza, že v roku 2017 v Tartu žilo už len 93.124 obyvateľov.

Na rozdiel od estónskeho politického a ekonomického centra Tallinu, Tartu je považované za centrum vzdelanosti a kultúry. Je faktom, že aj my pri prechádzke jeho ulicami pociťujeme útulnosť a príjemný kľud zároveň. Sú školské prázdniny a mladých ľudí v uliciach je určite menej.

Tartu je starým a zároveň mladým mestom. Prvá písomná zmienka o meste sa objavila v kronikách Kyjevskej Rusi v roku 1030. Kyjevské knieža Jaroslav Múdry na tomto mieste vypálil obydlia Estov, na ich mieste postavil pevnosť a nazval ju Jurjev. Tento písomný údaj robí Tartu najstarším mestom na Pobaltí. Ak by sme tu hľadali pamiatky zo staroveku alebo stredoveku, nenájdeme ich. V roku 1755 ničivý požiar zničil prakticky celé mesto. Zhorené budovy sa neopravovali, na ich mieste boli postavené budovy nové.

Prechádzka po starom meste

Staré Tartu, alebo Dorpat ako sa  mesto po jeho obsadení Rádom mečových rytierov v roku 1224 volalo, bolo opevnené mestskými hradbami. Na mape sú vyznačené červenou čiarou.
Staré Tartu, alebo Dorpat ako sa mesto po jeho obsadení Rádom mečových rytierov v roku 1224 volalo, bolo opevnené mestskými hradbami. Na mape sú vyznačené červenou čiarou. (zdroj: Vlado B.)

V Tartu sme sa ubytovali vo Villa Margaretha KaunasBoutique (Tähe 11/13) a na zoznámenie sa zo starým mestom sme vyrazili z tohoto miesta. Jednotlivé pamiatky ktoré sme pozreli uvádzam v logickom slede tak, ako pri našej prechádzke nasledovali za sebou. 

Skulptúra Otec a syn (ul. Küüni)  má symbolizovať rodinnú väzbu pokolení, v ktorej deti prerastajú svojich rodičov. Autor tu zobrazil seba a svojho syna. Skulptúra bola odhalená na Deň detí - 1. júna 2004.
Skulptúra Otec a syn (ul. Küüni) má symbolizovať rodinnú väzbu pokolení, v ktorej deti prerastajú svojich rodičov. Autor tu zobrazil seba a svojho syna. Skulptúra bola odhalená na Deň detí - 1. júna 2004. (zdroj: Vlado B.)
Súčasná radnica bola postavená  v roku 1780, ako tretia radnica v poradí na tomto mieste. V minulosti slúžilo prízemie budovy ako väznica.  Dnes v radnici pracuje primátor a mestské zastupiteľstvo. Nájdeme tu aj infocentrum.
Súčasná radnica bola postavená v roku 1780, ako tretia radnica v poradí na tomto mieste. V minulosti slúžilo prízemie budovy ako väznica. Dnes v radnici pracuje primátor a mestské zastupiteľstvo. Nájdeme tu aj infocentrum. (zdroj: Vlado B.)

Každý deň o 9, 12, 15, 18 a 21 hodine sa ozve z veži radnice zvonkohra 34 zvončekov, vyhotovených v Nemecku a Holandsku.

Radnica vstúpila do histórie aj tým, že práve tu sa 2. februára 1920 podpísala medzi Estónskom a Ruskom mierová zmluva, v ktorej sa Rusko zaviazalo „navždy“ vzdať územných nárokov voči Estónsku. S "dočasnosťou prítomnosťou" máme skúsenosti aj my, Estónci vedia svoje o "večnosti". Večnosť môže trvať iba 20 rokov. Na základe podpisu paktu Ribbentrop-Molotov bolo Estónsko v roku 1940 obsadené armádou Sovietskeho zväzu.

Radničné námestie bolo centrom mesta už v 13. storočí. Konali sa tu pravidelne mestské trhy.
Radničné námestie bolo centrom mesta už v 13. storočí. Konali sa tu pravidelne mestské trhy. (zdroj: Vlado B. )
V 1951 roku bola pred radnicou vybudovaná fontána. Stala sa ihneď populárnou ako miesto stretnutí. Od roku 1998 fontánu krášli skulptúra Bozkávajúci sa študenti.
V 1951 roku bola pred radnicou vybudovaná fontána. Stala sa ihneď populárnou ako miesto stretnutí. Od roku 1998 fontánu krášli skulptúra Bozkávajúci sa študenti. (zdroj: Vlado B.)
Každý rok 30 apríla o pol šiestej večer, v podvečer Valburgdinej noci, študenti kladú na hlavu dievčiny vo fontáne bielo-červeno-zelený venček. Tartu je mesto, v ktorom jednu pätinu obyvateľstva tvoria študenti, mestu to pridáva osobitný šarm a mágiu.
Každý rok 30 apríla o pol šiestej večer, v podvečer Valburgdinej noci, študenti kladú na hlavu dievčiny vo fontáne bielo-červeno-zelený venček. Tartu je mesto, v ktorom jednu pätinu obyvateľstva tvoria študenti, mestu to pridáva osobitný šarm a mágiu. (zdroj: Vlado B.)

Že neviete čo je Valburgdina noc? Vysvetlím. Noc pred prvým májom patrí čarodejniciam. V minulosti mávala prvého mája meniny Valburga Svätica, abatiša kláštora v Heidenheime. Práve počas Valburgdinej noci organizuje kolektív čarodejníkov svoje valné zhromaždenia a zabáva sa nepríjemným vtipkovaním na účet ľudí, škodí domácim zvieratám. Ľudia sa preto snažili pred čarodejnicami chrániť – gazdinky kreslili na dvere kríže, vykropili obydlia svätenou vodou a muži preventívne zapaľovali vatry, smolné fakle, niekde pre istotu i celú noc strieľali. Na krížnych cestách je vraj iba o polnoci z posledného apríla na prvý máj možné vidieť aj tanec čarodejníc a beda neopatrným mladíkom, ktorých mohli temné sily utancovať až na smrť.

U nás na Slovensku sa ešte stále na vidieku patrí počas Valburgdinej noci postaviť ozdobený máj pred domom každej poctivej dievčiny. Študenti v Tartu ozdobia spolužiačku vo fontáne venčekom a potom okolo fontány tancujú až do rána. 

Krivý dom (Raekoja plats 18) volajú domáci aj  Šikmou vežou. Jedna z jeho stien, tá bližšia k rieke, bola postavená na základoch bývalého mestského opevnenia. Druhá stena je postavená na menej pevnom podloží a tak sa dom po čase naklonil ako veža v Pisse
Krivý dom (Raekoja plats 18) volajú domáci aj Šikmou vežou. Jedna z jeho stien, tá bližšia k rieke, bola postavená na základoch bývalého mestského opevnenia. Druhá stena je postavená na menej pevnom podloží a tak sa dom po čase naklonil ako veža v Pisse  (zdroj: Vlado B. )

Dom tiež volajú domom Barclaya, pretože v ňom žila kňažna Barclay, vdova po hlavnom veliteľovi ruskej armády v bojoch s Napoleonom (1812-1814), cárskeho poľného maršala Michaila Bogdanoviča Barclay de Tolly. Neskôr tu bola lekáreň v ktorej pracoval klasik estónskej literatúry Oskar Lutz. Dnes je v dome Umelecké múzeum.

Estónske múzeum športu a Olympiád (Rüütli 15) je najväčším športovým múzeom na Pobaltí. Sú v ňom uložené exponáty spojené so športom a fyzickou kultúrou celého Estónska.
Estónske múzeum športu a Olympiád (Rüütli 15) je najväčším športovým múzeom na Pobaltí. Sú v ňom uložené exponáty spojené so športom a fyzickou kultúrou celého Estónska. (zdroj: Vlado B.)
Kostol sv. Jána (Jaani 5). Už na začiatku 13. storočia stál na tomto mieste drevený kostol. Najstaršie zachované časti Kostola sv. Jána sú datované do 14. storočia. Počas 2. sv. vojny bol kostol veľmi zničený, jeho rekonštrukcia sa ukončila v roku 2005.
Kostol sv. Jána (Jaani 5). Už na začiatku 13. storočia stál na tomto mieste drevený kostol. Najstaršie zachované časti Kostola sv. Jána sú datované do 14. storočia. Počas 2. sv. vojny bol kostol veľmi zničený, jeho rekonštrukcia sa ukončila v roku 2005. (zdroj: Vlado B.)
Kostol sv. Jána je bohato vyzdobený terakotovým dekorom.
Kostol sv. Jána je bohato vyzdobený terakotovým dekorom. (zdroj: Vlado B.)
Pamätník Jána Tynissona bol odhalený v roku 2001 na počesť Jána Tynissona (1868-1941), nezabudnuteľného predsedu vlády Estónska a hlavného redaktora novín Postimes. Pomník stojí pred budovou, v ktorej bola redakcia týchto novín.
Pamätník Jána Tynissona bol odhalený v roku 2001 na počesť Jána Tynissona (1868-1941), nezabudnuteľného predsedu vlády Estónska a hlavného redaktora novín Postimes. Pomník stojí pred budovou, v ktorej bola redakcia týchto novín. (zdroj: Vlado B.)
Hlavná budova Univerzity v Tartu (Ṻlikooli 18) bola postavená v roku 1809. Počnúc týmto rokom sa v aule univerzity odohrávajú všetky slávnostné udalosti v živote univerzity. Vďaka dobrej akustike a veľkosti, aula sa využíva aj na koncerty a konferencie.
Hlavná budova Univerzity v Tartu (Ṻlikooli 18) bola postavená v roku 1809. Počnúc týmto rokom sa v aule univerzity odohrávajú všetky slávnostné udalosti v živote univerzity. Vďaka dobrej akustike a veľkosti, aula sa využíva aj na koncerty a konferencie. (zdroj: Vlado B.)

Najstaršia univerzita v severnej Európe bola otvorená v roku 1632. Hlavná budova univerzity bola postavená v rokoch 1804-1809. Univerzita má umelecké múzeum, najcennejším exponátom je egyptská múmia. Malá izba v podkroví univerzity slúžila v 19, storočí ako študentská cela. Zatvárali tu problémových študentov, ktorí porušili školský poriadok. Za rušenie nočného kľudu a neskoré vrátenie zapožičanej knihy nasledoval dvojdňový trest, za urážku dámy sa zatváralo na štyri dni a za súboj sa sedelo až tri týždne.

Vedľa budovy univerzity stojí dom von Bocka a za budovou je univerzitný kostol, využívaný teraz ako archív.

​ Dom von Bocka (Ṻlikooli 16). V roku 1802, keď ešte nebola vybudovaná hlavná budova univerzity, plukovník von Bock ponúkol univerzite prízemie svojho domu na päťročné bezplatné využívanie. Neskôr univerzita dom odkúpila. (Vlado B.)  ​
​ Dom von Bocka (Ṻlikooli 16). V roku 1802, keď ešte nebola vybudovaná hlavná budova univerzity, plukovník von Bock ponúkol univerzite prízemie svojho domu na päťročné bezplatné využívanie. Neskôr univerzita dom odkúpila. (Vlado B.) ​ (zdroj: Vlado B.)

V sovietskej dobe bola v budove umiestnená "červená katedra" a preto sa dodnes hovorí budove aj "Dom Marxa". Na stene obrátenej k univerzite možno vidieť fotoportréty vyhotovené fotografom Madissonom. Sú na nich zobrazení univerzitní profesori. Čím sa profesor díva na študentov z vyššieho okna, tým má väčšiu školskú hodnosť.

Za hlavnou budovou univerzity vystupujeme na kopec Toomemägi, ktorý dominuje mestu. Okrem niekoľkých skulptúr rozmiestnených v parku na kopci a budov patriacich univerzite, kopcu dominuje polorozpadnutý gotický Dóm Toomkirik. K nemu sa však dostaneme okľukou, po prechádzke v parku.

Pamätník Gustava II. Adolfa - švédskeho kráľa a vojvodcu.
Pamätník Gustava II. Adolfa - švédskeho kráľa a vojvodcu. (zdroj: Vlado B.)

Gustav II. Adolf bol švédsky kráľ a reformátor. Pár dní predtým, ako v 1632 roku padol počas Tridsaťročnej vojny v bitke pri Lipsku, stihol podpísať výnos o zriadení univerzity v Tartu. Prvý pamätník venovaný Gustavovi II. bol odhalený v 1928 roku pri príležitosti 10 výročia vyhlásenia Estónskej republiky. V 1950 roku bol pamätník sovietmi odstránený. Študenti nechceli akceptovať odstránenie pamätníka a v zime Gustava II. vyrábali z ľadu. Súčasný pamätník bol odhalený v roku 1992 pri účasti švédskeho kráľa Karola VI. Gustava a jeho rodiny.

Z mnohých skulptúr učencov rozmiestnených na kopci za univerzitou vyberám pamätník Karla Ernesta von Baera. Zo študenta univerzity v Tartu sa stal svetovo uznávaný zoológ, entomológ a jeden zo zakladateľov modernej embryológie.
Z mnohých skulptúr učencov rozmiestnených na kopci za univerzitou vyberám pamätník Karla Ernesta von Baera. Zo študenta univerzity v Tartu sa stal svetovo uznávaný zoológ, entomológ a jeden zo zakladateľov modernej embryológie. (zdroj: Vlado B.)
Na kopci za polorozpadnutou katedrálou Toomkirik nájdeme tento zaujímavý balvan. Kedysi to bol obetný kameň starých Estóncov, dnes je to pohrebisko skrípt. Študenti sem prichádzajú slávnostne spáliť skriptá hneď potom, ako urobili skúšku.
Na kopci za polorozpadnutou katedrálou Toomkirik nájdeme tento zaujímavý balvan. Kedysi to bol obetný kameň starých Estóncov, dnes je to pohrebisko skrípt. Študenti sem prichádzajú slávnostne spáliť skriptá hneď potom, ako urobili skúšku. (zdroj: Vlado B.)

U starých Estov bol zvyk pomocou obetí zanechaných na takýchto kameňoch prosiť o pomoc alebo zľutovanie pohanských bohov. Esti tiež verili, že v kameňoch sa skrýva liečebná sila. 

Za obradným kameňom na ktorom sa pália skriptá sa dvíha kamenný násyp. Možno je to pozostatok obrannej bašty niekdajšiemu hradu. Dnes mu nikto inak nepovie ako Musumägi - Kopec bozkov. A je to pravda, na Musumägi sme vyrušili bozkávajúcu sa dvojicu.
Za obradným kameňom na ktorom sa pália skriptá sa dvíha kamenný násyp. Možno je to pozostatok obrannej bašty niekdajšiemu hradu. Dnes mu nikto inak nepovie ako Musumägi - Kopec bozkov. A je to pravda, na Musumägi sme vyrušili bozkávajúcu sa dvojicu.  (zdroj: Vlado B.)

Na kopci Toomemägi sa kedysi nachádzalo staré hradisko a neskôr, spolu s ním, aj Dómska katedrála – centrum Tartuského episkopátstva. Pevnosť bola poškodená počas Livónskej vojny (1558-1583) , v ktorej bojovalo Rusko za vlády Ivana IV. Hrozného o prístup k Baltickému moru. K úplnému zničeniu hradiska došlo počas Severnej vojny (1700-1721). Švédmi vybudované bašty boli zrovnané so zemou. Na začiatku 19. storočia prešilo územie kopca Toomemägi do majetku univerzity. Postupne tu boli budované univerzitné budovy a zriadil sa krásny park so skulptúrami učencov, spisovateľov a národných buditeľov.

Výstavba Dómskej katedrály sa začala v 13. storočí. Na konci stredoveku bola katedrála jednou z najväčších sakrálnych stavieb v Livónii. Počas Livónskej vojny (1558-1583) sa začala katedrála ničiť a rozpadať. Jej skazu dovŕšil požiar v 1624 roku.
Výstavba Dómskej katedrály sa začala v 13. storočí. Na konci stredoveku bola katedrála jednou z najväčších sakrálnych stavieb v Livónii. Počas Livónskej vojny (1558-1583) sa začala katedrála ničiť a rozpadať. Jej skazu dovŕšil požiar v 1624 roku. (zdroj: Vlado B.)
V 1802 roku sa začali rekonštrukčné práce na časti katedrály, vybudovala sa tu univerzitná knižnica, ktorá tu bola umiestnená do roku 1982. Dnes je tu múzeum univerzity s historickou pitevňou a pre výbornú akustiku, konajú sa tu koncerty (na fotke vzadu).
V 1802 roku sa začali rekonštrukčné práce na časti katedrály, vybudovala sa tu univerzitná knižnica, ktorá tu bola umiestnená do roku 1982. Dnes je tu múzeum univerzity s historickou pitevňou a pre výbornú akustiku, konajú sa tu koncerty (na fotke vzadu). (zdroj: Vlado B.)
Pri prechádzke ruinami dómu Toomkirik sme začuli slovenčinu. Stretli sme tu asi 20-člennú skupinu turistov spoznávajúcich Pobaltie cez cestovnú kanceláriu. Slovenských turistov na Pobaltí je neveľa, boli prvými, ktorých sme stretli po desiatich dňoch.
Pri prechádzke ruinami dómu Toomkirik sme začuli slovenčinu. Stretli sme tu asi 20-člennú skupinu turistov spoznávajúcich Pobaltie cez cestovnú kanceláriu. Slovenských turistov na Pobaltí je neveľa, boli prvými, ktorých sme stretli po desiatich dňoch. (zdroj: Vlado B.)
Z kopca Toomemägi sa vraciame znova na Radničné námestie k radnici. Hodiny na vežu boli pridané vraj až po žiadostiach profesorov univerzity, ktorí už mali dosť neskorých príchodov študentov na prednášky, vraj netušili, koľko je hodín.
Z kopca Toomemägi sa vraciame znova na Radničné námestie k radnici. Hodiny na vežu boli pridané vraj až po žiadostiach profesorov univerzity, ktorí už mali dosť neskorých príchodov študentov na prednášky, vraj netušili, koľko je hodín. (zdroj: Vlado B.)

Radničné námestie sa dolnou časťou dotýka rieky Emajõgi. Po nábreží sa vraciame k nášmu hotelu. Na ulici Vabaduse prechádzame okolo budovy Tartuskej tržnice. Bola postavená v roku 1937 ako kópia tržnice v lotyšskom meste Liepaja. Je 21 hodín a tržnica je zatvorená. Zážitok si aj tak odnášame zo skulptúry “Bronzové prasa”. Pred tržnicou stojí od roku 2008, kedy sa oslavovalo 80 výročie otvorenia tržnice.

Bronzové prasa stojace pred tržnicou symbolizuje bohatstvo a úspech v obchodovaní.
Bronzové prasa stojace pred tržnicou symbolizuje bohatstvo a úspech v obchodovaní. (zdroj: Vlado B.)

Pred príchodom do Tartu som veľké očakávania nemal, mesto ma príjemne prekvapilo. Keď sa prejdete uličkami Tartu, narazíte na veľa ďalších zaujímavostí. Za návštevu stoja početné múzeá a tiež botanická záhrada. Bola založená v roku 1803, predstavuje 6500 druhov rastlín a veľkú zbierku paliem v skleníku. V menze zase objavíte hádam najkrajšiu študentskú kaviareň na svete. A čo je evidentné na každom kroku, to je snaha mesta ukázať sa v dobrom svetle a prilákať turistov.

Zajtra nás čaká najdlhší presun na našom putovaní, trasa z estónskeho Tartu do lotyšského Daugavpils je dlhá vyše 400 kilometrov. Spestríme si ju zastávkou pri nádhernej Aglonskej bazilike. Rád vám aj naďalej budem poskytovať informácie, ktoré vám možno pomôžu pri rozhodovaní sa vycestovať za krásami prírody a výborne udržiavanými pamiatkami na blízke a neobjavené Pobaltie. 

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  355x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu