Sme niekde uprostred 70. rokov druhého storočia nášho letopočtu a Rímska ríša - najmocnejší štátny útvar vtedajšieho sveta – dosahuje svoj historický vrchol. Nikdy predtým a už nikdy potom nebola rozsiahlejšia než práve v tomto období. Jej územie sa rozprestiera od Británie a Hispánie až po Čierne more a Arabský polostrov, od Porýnia po Severnú Afriku. Moc Ríma a jej vplyv zasahuje až do Zakaukazska a Perzie.
Takúto mohutnú ríšu zdedil v roku 161 po svojich cisárskych predchodcoch – Trajánovi, Hadriánovi a Antonínovi Piovi – štyridsaťročný Marcus Aurelius Antoninus. Hoci by bol oveľa radšej trávil čas v ústraní, oddaný svojej najväčšej láske – stoickej filozofii – prijal ako adoptívny syn Antonína Pia vladárske povinnosti s plnou zodpovednosťou a oddanosťou na celých devätnásť rokov. Napriek zložitým okolnostiam sa stal jedným z najlepších, najspravodlivejších a najschopnejších rímskych cisárov.
Vláda Marcusa Aureliusa však bola všetko, len nie pokojná. Nastúpil na trón v čase, keď sa severné hranice impéria ocitli pod tlakom germánskych kmeňov. Marcomanni a Kvádovia, prekonajúc Dunaj, niekoľkokrát prenikli až do talianskeho jadra impéria. Vnútorné nepokoje, vzbury provinciálnych veliteľov, epidémie, zemetrasenia a záplavy — to všetko oslabovalo impérium. Napriek tomu Marcus Aurelius nezostal v bezpečí Ríma. Roky trávil na vojenských výpravách, bok po boku so svojimi légiami, zdieľajúc ich nepohodlie, neistotu a často aj nebezpečenstvo.
A práve počas týchto ťažení, v jednom z vojenských táborov neďaleko dnešnej Viedne, Marcus Aurelius v roku 180 zomrel.
Už niekoľko rokov predtým si však vo svojom vojenskom provizórnom príbytku — keď sa jeho vojsko uložilo k spánku — začal zapisovať myšlienky, ktoré neskôr vytvorili dvanásť kníh jedinečného filozofického denníka Hovory k sebe samému (Meditationes). Tento text, nepochybne jeden z najintímnejších odkazov antickej filozofie, vznikal priamo v poli — a minimálne jeho prvá kniha bola podľa cisárových vlastných slov napísaná „v zemi Kvádov, nad Granou“ (στρατευόμενος ἐν τῇ χώρα τῶν Κουάδων πρὸς τῷ Γράνῳ), teda nad Hronom, na území dnešného Slovenska.
Kde na Slovensku napísal Marcus Aurelius prvú knihu Meditácií?
Lokalizácia miesta, kde Marcus Aurelius napísal prvú knihu Meditácií, je dodnes predmetom historických a archeologických diskusií, ale existuje niekoľko oporných bodov, ktoré umožňujú vytvoriť pomerne presný obraz. Kvádovia boli germánsky kmeň žijúci v oblasti dnešného západného a stredného Slovenska. Rieka Grános (Gran) sa tradične stotožňuje s dnešným Hronom, a teda fráza „nad Granou“ pravdepodobne označuje v rímskom geografickom vnímaní miesto niekde na pravom brehu Hrona.
Na základe dobových záznamov a geografických súvislostí sa donedávna predpokladalo, že miestom zrodu minimálne úvodnej časti Marcusových „Hovorov k sebe samému“ mohlo byť okolie dnešného Hronského Beňadika, Tlmáč, alebo Šároviec (neďaleko Levíc). Táto oblasť sa nachádza priamo nad riekou Hron a v tesnej blízkosti dôležitých historických ciest medzi Panóniou a hornou Nitrou. V čase markomanských vojen sa tu mohla nachádzať rímska vojenská základňa alebo tábor.
Okolie Hronského Beňadika má aj strategickú polohu – leží medzi pohoriami Tribeč a Pohronský Inovec, čo z neho robilo vhodné miesto pre táborenie vojsk. Hovorí sa, že aj slávna udalosť tzv. „zázraku dažďa“, keď rímske vojsko obkľúčené na území Kvádov zachránil prudký lejak – sa mala udiať niekde v blízkosti Hronského Beňadiku. Písal som o tom v blogu https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/slovenska-brana-a-jej-historia-cez-kameru-dronu
Novoodhalené rímske polné táborisko pri Hrone, v katastri Želiezoviec
V septembri 2024 archeológovia oznámili senzačný objav, našiel sa zatiaľ jediný doložený rímsky pochodový tábor v oblasti Pohronia, datovaný do 2. storočia. To znamená, že rímsky tábor v Želiezovciach bol založený a existoval v období tzv. markomanských vojen. Počas nich na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve na okraji Želiezoviec bolo to hľadané miesto „nad Granou“, kde vznikli úvodné časti prvého knižného diela na území dnešného Slovenska.
Do mapy „Lokácia germánskych osád v predpolí Severopanónskeho limesu“ som orientačne dokreslil Želiezovce, ako polohu novoobjaveného rímskeho tábora. Keďže je zatiaľ jediným pochodovým rímskym táborom objaveným pri rieke Hron je dôvod predpokladať, že práve na tomto mieste vznikli prvé „Meditácie“ Marca Aurelia.
Cisár Marcus Aurelius v Carnuntume: Meditácie zo severu Rímskej ríše
Nie je veľa miest v strednej Európe, ktoré by sa mohli pochváliť tým, že boli svedkami zrodu jedného z najvýznamnejších filozofických diel antiky. Carnuntum a zrejme aj Želiezovce patria medzi ne.
Zatiaľ čo o mieste vzniku úvodnej časti Marcusových Meditácií sa na základe indícií iba oprávnene domnievame, minimálne ďalšie dve časti, ako uvádza sám autor, napísal v Carnuntume – strategickej pevnosti a hlavnom sídle rímskych légií na Dunaji. Práve tu, v tichu vojenského príbytku, keď jeho vojsko odpočívalo, vznikla druhá a tretia kniha jeho Hovorov k sebe samému (Meditácií) – úvah, ktoré si písal sám pre seba, bez úmyslu publikovať ich. Možno aj preto pôsobia tak autenticky, tak pravdivo.
Carnuntum, rozkladajúce sa pri dnešnom rakúskom mestečku Petronell, bolo v 2. storočí nielen strategickým vojenským bodom, ale aj významným obchodným a duchovným centrom. Marcus tu počas markomanských vojen strávil tri roky bez prerušenia (171–173), odtiaľto riadil obranu severnej hranice impéria a protiútoky proti germánskym kmeňom. Bolo to obdobie napätia, neistoty, ale aj školeného filozofovania.
Pred mojou nedávnou návštevou Carnuntuma som cítil potrebu aspoň okrajovo sa zoznámiť s Marcusovými myšlienkami – najmä s tými, ktoré vznikli priamo na tomto mieste. A veru, bolo nad čím rozmýšľať. Hneď prvý zápis z tretej knihy Meditácií (napísaných práve v Carnuntume) ma pri 78 rokoch "na mojom krku" hlboko zasiahol:
„Treba si uvedomiť nielen to, že náš život sa každým dňom skracuje a zostáva z neho čoraz menej, ale aj to, že aj keby sme žili dlhšie, nie je isté, či si zachováme schopnosť chápať veci a rozjímať o božských aj ľudských záležitostiach. Lebo ak začne prichádzať staroba, telesné funkcie ako potenie, trávenie, vnímanie či túžby ešte pretrvávajú, ale schopnosť rozumne sa riadiť, plniť svoju povinnosť, jasne rozlišovať dojmy a rozhodnúť, či už nastal čas odísť zo života – to všetko, čo si vyžaduje vycvičený rozum, odchádza ako prvé. Preto sa musíme ponáhľať – nielen preto, že sa denne blížime k smrti, ale aj preto, že schopnosť rozumieť a chápať zanikne skôr.“ (Meditácie III.1)
Tieto slová sú drsné, ale pravdivé. Marcus nás upozorňuje, že práve mentálne schopnosti určujú, kým naozaj sme. Keď ich strácame, prestávame byť sami sebou. A ak ich stratíme úplne, hoci naše telo ešte žije, náš duch je už preč a nie sme nikým.
Marcus Aurelius zomrel v roku 180, vo veku 58 rokov, pravdepodobne vo Vindobone – dnešnej Viedni. Nebol zabitý v boji, podľahol vírusovému ochoreniu. Ale jeho myšlienky prežili. A keď som stál medzi ruinami Carnuntuma, cítil som, že jeho duch tu akosi stále prebýva – v kameňoch, v tichu, v myšlienkach, ktoré sa v tomto mieste narodili.
Carnuntum – perla na hranici impéria
O Carnuntume sa po prvý raz hovorí už za vlády cisára Augusta, zakladateľa Rímskej ríše. Práve v roku 6 n. l. tu jeho nevlastný syn Tiberius zriadil opevnené zimovisko svojho vojska – strategicky umiestnené priamo na hranici s územiami obývanými tzv. „barbarskými“ kmeňmi. Z pôvodne menšieho vojenského tábora sa už v polovici 1. storočia stalo plnohodnotné stanovište légie – čo znamenalo prítomnosť až 6 000 legionárov, ktorí boli nielen vojenskou silou, ale aj dôležitým nástrojom romanizácie oblasti.
Carnuntum sa nachádzalo na významnej obranno-obchodnej línii známej ako Limes Romanus, ktorá po stáročia chránila severnú hranicu Rímskej ríše. Táto „železná hranica“ sa tiahla od Severného mora až po Čierne more a Dunaj tvoril jej prirodzený štít. Pod rímsku ochranu spadali rozsiahle územia – od prameňa Dunaja v Bavorsku až po jeho ústie v delte v Čiernom mori – zahŕňajúce dnešné Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a ďalšie oblasti.
Na území dnešného Rakúska chránili túto 360 km dlhú hranicu štyri tábory rímskych légii, pätnásť táborov pomocných jednotiek (auxilia) a približne 20 strážnych veží (tzv. burgi). Archeológovia sa však domnievajú, že ich skutočný počet bol pravdepodobne oveľa vyšší. Tieto veže boli prepojené efektívnou signálnou sieťou, ktorá umožňovala okamžité varovanie v prípade narušenia hranice – napríklad pri nájazdoch germánskych kmeňov. Posádky tak mohli rýchlo koordinovať obranu alebo vyslať posily z neďalekých táborov.
Medzi najvýznamnejšie rímske tábory na rakúskom úseku Limes patrili Lauriacum (dnešný Enns), Vindobona (Viedeň) a predovšetkým Carnuntum, ktoré zohrávalo na tejto línii kľúčovú úlohu. Pod ochranou légie aj tábora pomocných vojsk sa Carnuntum postupne premenilo na metropolu provincie Horná Panónia. V čase najväčšieho rozkvetu malo rozlohu 10 km² a až 50 000 obyvateľov – čo ho radilo medzi najväčšie mestá celej Rímskej ríše mimo samotného Talianska.
Carnuntum sa stal stanicou štyroch rímskych légií, ktoré sa tu postupne vystriedali, až po Legio XIV Gemina, ktorá sa do Carnuntuma presťahovala v rokoch 117 - 118 n. l. a zostala tam tri storočia, až kým sa severná hranica ríše, v roku 430 n. l., pod náporom Hunov, nezrútila.
Carnuntum sa stalo veľkým hospodárskym centrom. Ako jediné mesto svojej veľkosti a významu ležalo priamo na hranici ríše, no zároveň aj na križovatke dvoch hlavných obchodných ciest: tzv. jantárovej cesty, ktorá spájala sever Európy s Jadranom, a východo-západnej osi Rímskej ríše popri Dunaji. Tento strategický uzol zabezpečil mestu ekonomický rozkvet, bohatstvo a neobyčajnú kultúrnu rôznorodosť.
Táto oblasť je veľmi úrodná a bohatá na suroviny. Všetky materiály pre stavebníctvo a infraštruktúru , ako napríklad voda, drevo, hlina, piesok a kameň, boli dostupné v rámci regiónu. Obrovské množstvo dreva a dreveného uhlia potrebného pre legionársky tábor, tábor pomocných vojsk, predmestie tábora a veľké civilné mesto sa získavalo z rýchlo obnoviteľných zdrojov dreva v dunajských záplavových oblastiach. Medzi Carnuntumom a Neziderským jazerom sa na dôvažok nachádzali rozsiahle pasienky pre dobytok a ovce. Ako v každom inom meste, aj v Carnuntume boli zastúpené rôzne profesie, od lekárov až po obuvníkov.
Carnuntum v čase svojho najväčšieho rozmachu predstavovalo komplexné mestské a vojenské centrum, ktoré sa skladalo z viacerých častí (sídlisk) s odlišnou funkciou a charakterom:
1. Legionársky tábor (Castra Legionis) - Bol základom rímskej prítomnosti v oblasti a slúžil ako hlavné sídlo rímskej légie (najmä Legio XIV Gemina od začiatku 2. storočia až do zániku hranice v 5. storočí). Tábor bol opevnený a určený výhradne pre vojenské jednotky, nachádzal sa na východ od civilného mesta.
2. Canabae legionis – Antické vojenské mesto - Ide o civilné predmestie, ktoré vyrástlo v bezprostrednom okolí legionárskeho tábora. Obyvateľstvo tvorili rodiny vojakov, remeselníci, obchodníci, poskytovatelia služieb a ďalší civilisti úzko spätí s vojskom. V tejto oblasti sa nachádzali aj amfiteáter, palác guvernéra a ďalšie zariadenia slúžiace armáde aj civilistom.
3. Municipia Aelium Carnuntum – Antické občianske mesto - Vzniklo západne od legionárskeho tábora, v oblasti dnešného Petronell-Carnuntum. Od druhej polovice 1. storočia n. l. sa rozvinulo na významné trvalé osídlenie s pravidelnou uličnou sieťou a blokmi domov (insulae). V roku 124 n. l. získalo štatút municipia (Aelium Carnuntum), neskôr za Septimia Severa štatút kolónie (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum). Civilné mesto malo všetky znaky rímskeho urbanizmu: fórum, kúpele, palác, amfiteáter (jeden z najväčších v ríši), chrámy a ďalšie verejné budovy.
4. Okrem hlavných sídlisk existovali aj menšie osady a vily v okolí, ktoré slúžili na poľnohospodársku výrobu a zásobovanie mesta.
Za vstupnou halou do archeologického parku Petronell-Carnuntum sa návštevník dostáva k pôsobivému modelu mesta Carnuntum z obdobia jeho najväčšieho rozkvetu na konci 2. storočia n. l. Model v mierke 1:300 názorne ukazuje, prečo bolo toto mesto vtedy považované za skutočnú perlu na hranici Rímskej ríše. Použijem niekoľko fotografických záberov modelu s mnou dokreslenými názvami niektorých objektov.
Len nedávno archeológovia objavili neďaleko amfiteátra pozostatky obrovského komplexu rímskej gladiátorskej školy, ktorá tu fungovala približne pred 1700 rokmi. Pomocou moderného georadaru sa podarilo odhaliť jej základy a ďalšie architektonické stopy niekoľko metrov pod zemou.
Na základe týchto poznatkov bola vytvorená digitálna animovaná simulácia, ktorá približuje podobu a fungovanie tohto zariadenia. Centrálne nádvorie malo rozlohu približne 2800 m², obytné priestory gladiátorov zaberali 170 m² a tréningové námestie malo priemer 19 metrov.
Gladiátori boli prakticky dnešnými hviezdami šoubiznisu, mali umelecké mená, veľa fanúšikov. Zaujímavosťou je, že títo „športovci“, ktorí pre ľudovú zábavu bojovali na život a na smrť medzi sebou aj proti divokým zvieratám, mali k dispozícii aj vyhrievaný tréningový pavilón.
Amfiteáter vojenského mesta pre 8-tisíc divákov bol postavený v susedstve tábora legionárov už v 1. storočí. Kapacitou je podstatne menší ako amfiteáter civilného mesta, ale rozloha arény tohto vojenského je pozoruhodná: 72 x 44 metrov, takmer toľko ako kolosea v Ríme. V aréne sa konali poradové a bojové cvičenia, ale i výcvik jazdcov, pohoničov, popravy a súboje gladiátorov. V strede arény bola vodná nádrž o rozmeroch 10x8 metrov a hĺbkou 4 metre.
Múzeum pod holým nebom Carnuntum
Rekonštruovaná časť civilného mesta Carnuntum je unikátnym archeologickým projektom, ktorý nemá v strednej Európe obdobu. Návštevník tu nevstupuje len do múzea pod holým nebom, ale doslova do oživeného antického mesta, kde sa rímska minulosť stáva prítomnosťou všetkými zmyslami.
Rekonštrukcia na pôvodnom mieste a podľa pôvodných techník - V Carnunte sa archeológovia rozhodli pre odvážny krok: niektoré rímske základy zostali odkryté v pôvodnom stave, no vybrané domy, kúpele a verejné priestory boli znovu postavené priamo na svojich pôvodných miestach. Pri rekonštrukciách sa dôsledne používali autentické materiály a stavebné techniky, často na základe experimentálnej archeológie. To znamená, že stavitelia používali repliky rímskych nástrojov a remeselníci vyrábali stavebné prvky, ako sú tehly, dlaždice či podlahové kúrenie, presne podľa antických nálezov
Pohlcujúci zážitok v rímskej štvrti - Rekonštruovaná štvrť v Petronell-Carnuntum zahŕňa niekoľko domov rôznych spoločenských vrstiev, verejné kúpele a ďalšie priestory. Návštevník sa môže prejsť po autenticky vyzerajúcich rímskych uliciach, vstúpiť do domov a zažiť atmosféru každodenného života v antickom meste. Vnútorné zariadenie domov je vybavené replikami nábytku, kuchynského riadu, textílií či predmetov dennej potreby, pričom mnohé z nich sú zhotovené podľa archeologických nálezov alebo dochovaných rímskych vzorov
Villa Urbana - Najimpozantnejšou stavbou je Villa Urbana – mestský palác patriaci zámožnej vrstve. Zrekonštruovaná verejná časť vily zaberá až 600 m² a návštevník tu nájde reprezentačné priestory s nádhernými freskami, veľkorysými miestnosťami a átriom. Zaujímavosťou je, že sa podarilo rekonštruovať aj pôvodné nástenné maľby na základe fragmentov objavených počas výskumov.
Severná ulica - Do Villy Urbana sa vstupovalo zo Severnej ulice. V dobe Rimanov bola Severná ulica významnou tepnou mesta, spojnicou medzi západnou a východnou časťou. Po oboch stranách ju lemovali pyšné stĺpové fasády. Pozdĺž ulice sa nachádzali významné budovy, za Villou Urbana je vstup do Verejných kúpeľov.
Pozoruhodnosťou Severnej ulice je, že sa na nej zachovala pôvodná kamenná cestná dlažba. Pod ňou je zachovaný antický kanál na splašky.
Verejné kúpele - Mimoriadne pôsobivou súčasťou je rekonštruovaný komplex verejných kúpeľov. Tie boli postavené na pôvodnom mieste a podľa antických stavebných postupov. Návštevník prechádza jednotlivými miestnosťami – frigidarium (studenej kúpele), tepidarium (vlažná miestnosť) a caldarium (horúca kúpeľ), pričom interiéry zdobia fresky a mozaiky vytvorené podľa fragmentov nájdených v Carnunte i iných rímskych lokalitách. Kúpele sú vybavené funkčným hypokaustom – podlahovým kúrením, ktoré si možno vyskúšať na vlastnej koži.
Dom kupca Lucia - Ďalším príkladom je dom obchodníka Lucia, ktorý predstavuje štandard strednej vrstvy obyvateľov mesta. Meno majiteľa Lucius Maticeius Clemens sa našlo v nálezisku. Dom je kompletne zariadený, kuchyňa je vybavená dobovými nádobami a zeleninou, v jedálni stojí veľký stôl, spálne sú vybavené lôžkami a textíliami. Zaujímavosťou je funkčné podlahové kúrenie, ktoré bolo zrekonštruované podľa pôvodných technológií.
Živý archeopark a experimentálna archeológia - V Carnuntume nejde len o statické prezentovanie minulosti. Rekonštrukcie sú výsledkom experimentálnej archeológie – odborníci testovali, ako fungovali rímske technológie v praxi, od vypaľovania tehál cez stavbu pecí až po výrobu mozaík a fresiek. Vďaka tomu sú mnohé technické prvky, ako podlahové kúrenie, vodovod či kanalizácia, plne funkčné.
Keď sa v Carnuntume stretli cisári
Hoci môj záujem o Carnuntum súvisel najmä s pobytom Marca Aurélia, toto miesto je rovnako, ak nie viac, známe aj vďaka významnej udalosti z roku 308 n. l.
V roku 308 sa Carnuntum na chvíľu stalo centrom celej Rímskej ríše. Zišli sa tu traja mocní muži – starý cisár Dioklecián (ktorý sa predtým už stihol „odobrať na dôchodok“ do svojej vily v Dalmácii), jeho nástupca Galerius a bývalý západný vládca Maximian. Dôvod? Ríša bola rozdelená medzi viacerých vládcov a po smrti jedného z nich nastal zmätok – každý sa chcel stať cisárom. V Carnuntume sa pokúsili nastoliť poriadok, no rozhodnutia sa ukázali ako slabé, nikto ich nerešpektoval. Cisári sa medzi sebou naďalej hádali, nik nikoho nechcel poslúchať, a všetko sa skončilo sériou občianskych vojen. O pár rokov neskôr sa z chaosu vynoril nový víťaz – Konštantín Veľký. Jeho víťazstvo a podpora kresťanstva napokon navždy zmenili podobu Rímskej ríše aj celého sveta.
Brána vandalov - Heidentor
K Bráne vandalov sa dostanete po približne 1-kilometrovej prechádzke z parkoviska múzea Carnuntum-Petronell. Tento monument, známy aj ako Heidentor, bol postavený pravdepodobne na objednávku cisára Konštantína II. počas jeho panovania (351 - 361- n. l.). Názov „Brána vandalov“ je trochu zavádzajúci – nejde totiž o bránu v pravom slova zmysle, ale o zvyšok niekdajšieho víťazného oblúka, ktorý mal pôvodne štyri piliere a tvoril tzv. quadrifon. Svojimi rozmermi vytváral kocku s hranou dlhou 14,5 metra.
V strede medzi piliermi sa dodnes zachoval podstavec, na ktorom pravdepodobne stála nadživotná socha cisára Konštantína II. Heidentor bol monumentálnou stavbou, ktorá mala oslavovať cisárovo víťazstvo – podľa niektorých výkladov práve v slávnej bitke pri Milvijskom moste v roku 312, kde Konštantínovo vojsko bojovalo pod kresťanskými insígniami. Táto udalosť je často vnímaná ako začiatok konca pohanskej Rímskej ríše a nástup kresťanstva ako dominantnej sily v impériu.
Dnes z pôvodného oblúka stoja už len dva piliere, ktoré však stále pôsobivo pripomínajú dávnu slávu Carnunta – niekdajšieho hlavného mesta provincie Horná Panónia. Prechádzka k Bráne vandalov je príjemným spestrením návštevy archeologického parku a vďaka voľnej prírode v okolí si tu môžete vychutnať nielen kus histórie, ale aj pokojné prostredie rakúskeho vidieka.
Návšteva Múzea Carnuntinum
by mala byť povinnou súčasťou každej návštevy Carnuntuma. Múzeum sa nachádza v kúpeľnom meste Bad Deutsch-Altenburg, približne 5 kilometrov od parku Carnuntum-Petronell. Budovu navrhli Friedrich Ohmann a August Kirstein, dvaja najuznávanejší architekti neskorého Rakúsko-Uhorska, a v roku 1904 ju slávnostne otvoril cisár František Jozef I. Architektúra múzea je inšpirovaná historizmom a štýlom rímskej vidieckej vily, pričom dizajn preberá typické architektonické prvky z rímskych provincií. Múzeum Carnuntinum tak harmonicky zapadá medzi veľké múzejné budovy na viedenskej Ringstrasse.
Výstavbu múzea financovala Spoločnosť priateľov mesta Carnuntum zo súkromných zdrojov, pričom medzi sponzormi boli významní členovia cisárskej rodiny, šľachty, vyšších stredných vrstiev, vedy a obchodu. Cieľom bolo zhromaždiť rozsiahlu zbierku z prvých vykopávok v Carnunte na jednom mieste. Múzeum Carnuntinum je tak prvým múzeom vykopávok v Rakúsku a dnes vystavuje veľkú časť dolnorakúskych krajinských zbierok o starovekom Carnuntume. Celkovo tu možno obdivovať viac ako 1 100 vzácnych exponátov, ktoré dokumentujú život, kultúru a náboženstvo v rímskej provincii Pannonia.
Mithraický reliéf a kultová jaskyňa.
Na prízemí múzea sa nachádza modelovaná Mithrasova jaskyňa, kde je vystavený veľký, čiastočne zrekonštruovaný kultový reliéf boha Mithra, objavený v Petronell-Carnuntum v roku 1894. Tento exponát približuje tajomné náboženské rituály a mystériá, ktoré boli v Carnunte rozšírené a sú dodnes predmetom vedeckého skúmania.
Bohyňa víťazstva Viktória symbolizuje nielen dosiahnutie konkrétneho víťazstva, ale aj trvalý stav, neporaziteľnosť Ríma. Stojí po boku cisára a je zárukou víťazného výsledku vojen a konfliktov.
Bohyňa víťazstva nájdená v Carnuntume sa vznáša na zemeguli. Má na sebe priliehavý chitón bez rukávov a vo zdvihnutých rukách držala štít na znak víťazstva.
Múzeum Carnuntinum ponúka okrem sôch a reliéfov aj množstvo ďalších originálnych artefaktov, ako sú mozaiky, náhrobné kamene, mince, šperky či predmety dennej potreby, ktoré ilustrujú každodenný život v rímskej metropole na Dunaji. Súčasťou expozície sú aj virtuálne rekonštrukcie, audiovizuálne ukážky a interaktívne prvky, ktoré zaujmú nielen dospelých, ale aj deti.
Záver
Svojím blogom som sa pokúsil presvedčiť vás, že zrekonštruovaná časť civilného mesta Carnuntum, pamätníky v okolí rímskej mestskej štvrte a Múzeum Carnuntinum predstavujú jedinečnú bránu do rímskej, a čiastočne aj našej vlastnej minulosti. Kde inde si môžete na vlastnej koži vyskúšať, ako sa žilo v autentických rímskych domoch, prejsť sa ulicou, po ktorej kedysi kráčal aj filozofujúci Marcus Aurelius, či zájsť do amfiteátra, kde kedysi burácali davy? Naozaj už chýbajú iba rímske sandále a tóga.
Carnuntum nie je len obyčajné múzeum – je to časostroj, ktorý vás vtiahne priamo do srdca antického sveta.
Skrátka, bežte do Carnuntuma !
