Kafarnaum, sto zázrakov a jedno prekliatie

Z Biblie sa dozvedáme, že Boh zničil Sodomu a Gomoru „sírou a ohňom“, bol to trest za hriechy ich obyvateľov. Ak si myslíte že Sodoma a Gomora boli tými najhriešnejšími miestami, mýlite sa, Ježiš Nazaretský mal „v hriešnosti“ iné TOP poradie.  

Poznáte Kafarnaum, počuli ste niečo o tomto mieste? Mnohí iste, veď v Novom zákone, v tejto zbierke svätých kníh tvoriacich súčasť Biblie, každý z evanjelistov spomína Kafarnaum najmenej tri-štyrikrát. Vraj iba Jeruzalem sa v Biblii spomína častejšie. Národný park Kafarnaum, a ďalšie miesta spomínané v Biblii, počas trojtýždňovej cesty autom po Izraeli sme s manželkou navštívili. Napísal som o tom viacero blogov. Čo som sa o Kafarnaume dozvedel ja?

Predpokladá sa, že Kafarnum, ležiaci na severozápadnom brehu Galilejského jazera, bol založený v 2. storočí pred n.l.  Izraelčania túto bývalú rybársku osadu volajú Kfar Nahum. Doslovný preklad je „Dedina Nahuma“. Nikto nevie kto bol Nahum a čím sa zaoberal. Podľa iného vysvetlenia, Kfar Nahum znamená „Dedina útechy“. V dobe Ježiša Krista, rybárska osada bola obývaná rybármi, farmármi, remeselníkmi a obchodníkmi, pohanmi a Židmi. Nehľadiac na neveľkú zastavanú plochu, osada mala k dispozícii až 8 kilometrov dlhé pobrežie jazera. Nečudo, že tu rybolov prekvital. Aj dnes je táto časť jazera najbohatšia na ryby.

Možno práve preto Šimon, ako znelo rodné meno neskoršieho apoštola Petra, a jeho brat Ondrej, opustili svoju rodnú Betsaidu na druhej strane jazera a osídlili sa v Kafarnaume. Živili sa rybárstvom a tu sa rybolovu darilo lepšie. Rozvoj rybárstva a poľnohospodárstva dokazujú archeologické nálezy. V Kafarnaume sa našli lisy na olivy, kamenné mlynské kolesá na mletie obilia, ...

Všetky tieto predmety boli vyhotovené z miestneho čierneho sopečného bazaltu a to priamo v Kafarnaume. Dá sa to usúdiť podľa nálezov rozpracovaných, ešte nedokončených pracovných nástrojov. Také predmety sa považovali za cenný rodinný majetok. Boli tu nájdené aj sklenené nádoby, aj tie sa vyrábali priamo tu.

Napriek tomu všetkému, Kafarnaum mal menší význam ako ďalšie väčšie mestá pri jazere. Podľa slov židovského učenca a historika Josephusa Flaviusa, napríklad v neďalekom meste Magdala, v dobe Prvej židovskej vojny, žilo viac ako 40-tisíc ľudí. Koľko obyvateľov mal Kafarnaum v dobe Ježiša Krista, ťažko povedať. Vie sa iba, že v dobe najväčšieho rozkvetu, v byzantskej epoche na začiatku 4. storočia, počet obyvateľov mohol dosiahnuť okolo 1500 ľudí.

Ďalším zaujímavým a dôležitým faktom bolo, že Kafarnaum sa rozprestieral v bezprostrednej blízkosti hranice dvoch tetrarchií (kráľovstiev) riadených synmi Herodesa Veľkého, známeho tiež ako Herodes Ukrutný (pripisuje sa mu vyvraždenie betlehemských kojencov). Galileu riadil Herodes Antipas (prikázal odťať hlavu Jánovi Krstiteľovi), a Herodes Filip kraľoval nad severnými územiami Iturey. Tak sa stalo, že sa Kafarnaum, ležiaci na starodávnej obchodnej ceste Via Maris z Egypta do Sýrie, ocitol na hranici dvoch kráľovstiev.

V mestečku Kafarnaum bola zriadená colnica. Od obchodníkov a obchodných karaván sa tu vyberalo clo z prepravovaného tovaru a mýto z používania obchodnej cesty. Pre zabezpečenie bezpečnosti hranice s colnicou, vyzbieraných daní a mýta, v osade bola umiestnená rímska vojenská jednotka, velil jej centúrion (stotník).

Na colnici pracoval ako vyberač mýta aj Lévi, budúci apoštol Matúš. Keď sa s ním stretol Ježiš, povolal ho šíriť vieru ako jedného z dvanástich apoštolov. Stal sa Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií.

Prečo sa Kafarnaum nazýva Mesto Ježiša?

Teraz budeme hľadať odpoveď na otázku, prečo sa Kafarnaum nazýva „Mesto Ježiša“. Veď predsa v ušiach nám rezonuje Nazaret. „Ježiš Nazaretský“, nikto nikdy nehovoril o Ježišovi z Kafarnaumu. V tejto súvislosti treba vedieť, že po návrate z Egypta sa Ježišovi rodičia Jozef a Mária usadili nie v Betleheme, rodisku Jozefa, ale severnejšie, v galilejskom meste Nazaret. Ježiš mal vtedy asi dva roky.

Veľa informácií o mladosti Ježiša nemáme. Predpokladá sa, že v Nazarete prežil detstvo, tam bol vychovaný a vyučený tesárskemu remeslu. Hoci chodil do škôl, hlavným učiteľom mu bola matka.

Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo až po jeho pokrstení v rieke Jordán Jánom Krstiteľom. Pri krste sa Ježiš stal Mesiášom, čiže Kristom. Hovorí o tom Biblia (Kniha proroka Izaiáša 55:4). Slovo „Mesiáš“ pochádza z hebrejčiny a slovo „Kristus“ z gréčtiny. Oba tituly znamenajú „Pomazaný“. Označujú niekoho, koho Boh poveril výnimočnou úlohou.

Keď pokrstený Ježiš čítal v sobotu v nazaretskej synagóge z knihy proroka Izaiáša, nazval sa „pomazaným“. To rozčúlilo prítomných, zmocnil sa ich hnev až taký, že ho chceli roztrhať na kúsky.

O začiatku Ježišovej činnosti sa dozvedáme zo 4. kapitoly Evanjelia podľa Matúša:

12 Keď sa Ježiš dozvedel, že Ján je vo väzení, vrátil sa do Galiley. 13 Nezostal však v Nazarete, ale usadil sa v Kafarnaume. To mesto ležalo na brehu Genezaretského jazera, v oblasti, ktorú kedysi obývali izraelské kmene Zabulon a Neftalí. 14 Takto sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: „V Galilei, 15 v krajine Zabulonovej a Neftalího, medzi morom a Jordánom, sa usídlia pohania. 16 Tento ľud ponorený do temnoty zazrie veľké svetlo. Tým, nad ktorými sa rozprestiera noc smrti, zažiari jas.“ 17 V tom čase začal Ježiš kázať: „Zmeňte svoje zmýšľanie a obráťte sa k Bohu, lebo prichádza jeho kráľovstvo.“ 

V Evanjeliu podľa Lukáša 4:31 sa píše: „Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil“.

Kafarnaum ležal na frekventovanej obchodnej ceste a tak bol pre Ježiša a šírenie kresťanstva výborným strategickým miestom. Stal sa neoficiálnou základňou, Ježišovým domovom. Ježiš tu začal na „plný úväzok“, novým "mocným" spôsobom šíriť slovo Božie. Chýr o viere ktorú šíril sa rýchlo rozniesol do všetkých oblastí ktorými Via Maris prechádzala. Ešte počas pozemského života Ježiša sa Kafarnaum začal spájať s jeho menom.

Aj Biblia nazýva Kafarnaum Ježišovým „vlastným mestom“ (Viď Matúš 9:1-2;  Marek 2:1-5). Ježiš sa tu obklopil učeníkmi. Tu stretol rybárov Jakuba, Jána, Petra, Ondreja, a mýtnika Matúša, piatich svojich budúcich apoštolov. Urobil z nich "rybárov ľudí". Odovzdával im svoje učenie, aby ho následne oni mohli šíriť ďalej do celého sveta.

Ale samozrejme, nielen to robí mestečko Kafarnaum zvláštnym a slávnym. Dôležité a zaujímavé je to, že v Kafarnaume Ježiš Kristus vykonal viacej zázrakov ako hocikde inde v Izraeli. Navrhujem vám vypočuť si na YouTube čítanie z Veľkého Evanjelia podľa Jána, kapitoly o zázrakoch sú vyznačené pri obrázkoch.

Uzdravenie ochrnutého.

Vyliečenie chorého sluhu stotníka z Kafarnaumu.

Uzdravenie Petrovej švagrinej.

Veľký zázrak vyliečenia.

Pán utíši búrku.

Pán na ceste do Jairusovho domu vylieči krvácanie Grékyne

Prebudenie Jairovej dcéry.

Tých zázrakov vykonaných Ježišom v Kafarnaume a jeho blízkom okolí, ktoré sú opísané v Evanjeliách Nového zákona, bolo oveľa viac, napríklad:

-   v synagóge vyhnal zlého ducha (Marek 1:21–28);

-   uzdravil vo svojom dome ochrnutého, jeho telo bolo spustené do domu cez rozobraný otvor v streche (Marek 2:1-12);

-   prikázal Petrovi, aby v Galilejskom jazere ulovil rybu, otvoril jej ústa a našiel mincu na zaplatenie dane (Matúš 17:24-27).

Zázrakov vykonaných Ježišom v Kafarnaume bolo toľko, že podrobnosti o nich sa nevmestili do štyroch Evanjelií. V Evanjeliu podľa Marka 1:34 sa dočítame: „I uzdravil mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov a démonom nedovolil hovoriť, lebo Ho poznali“.

Obyvatelia Kafarnauma mali jedinečnú a bohatú príležitosť počuť slová Ježiša Krista z prvej ruky, boli svedkami množstva divov ktoré Ježiš v Kafernaume vykonal, no ani to ich nepriviedlo k masovému pokániu. Boli hluchí pri slovách Spasiteľa, neprijali Krista a neuverili v neho. Ježiš bol stále pre nich iba synom tesára. Napriek tomu že boli svedkami mnohých uzdravení a vzkriesení, napriek všetkým jeho napomenutiam a pokarhaniam, stále nevideli v Ježišovi „Pomazaného“, Krista, Mesiáša. Preto ich Kristus po návrate z Fenície, sklamaný z nedostatku ich viery, preklial. Preklial nielen Kafarnaum, ale aj vedľa stojace dediny Chorazin a Bethsaidu, v ktorých tiež učil a vykonal zázraky.

(Evanjelium podľa Lukáš 10:13-15)  

13 Beda ti, Chorazim, beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone stali prejavy moci, ktoré sa stali u vás, dávno by boli sedeli vo vrecovine a na popole a kajali sa. 14 Veru, ľahšie bude na súde Týru a Sidonu ako vám.

(Evanjelium podľa Matúša 11:23-24)

23 A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. 24 Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe.

Toto proroctvo sa splnilo, Kafarnaum, Chorazim a Betsaidu čakal ťažký osud. Po silnom zemetrasení sa v 4. storočí premenili na ruiny. Kafarnaum bol síce po zemetrasení obnovený, no nasledoval jeho postupný úpadok. Po ďalšom silnom zemetrasení v roku 749, k obnoveniu mesta už nedošlo. Kafarnaum pokryli vrstvy piesku a blata, zabudlo sa naň úplne. Podobný osud postihol aj Chorazim a Betsaidu, stratili sa, na celé tisícročie boli poslané do zabudnutia. 

Až v roku 1838 objavil otec biblickej archeológie Edward Robinson zvyšky synagógy, ďalší anglický archeológ Charles Wilson ich v roku 1866 identifikoval ako synagóga v Kafarnaume.

Naša cesta do biblickej Galiley, kolísky kresťanstva.

Putovanie po Izraeli som rozplánoval naozaj dôkladne. V dnešné sobotné ráno vyrážame z Hajfy do 90 kilometrov vzdialeného Kafarnaumu. Ideme do „horúcej“ oblasti ležiacej v južnej časti Golanských výšin. Ideme na územie o ktorom Wikipedia píše: „Izrael získal Golanské výšiny v roku 1967 v Šesťdňovej vojne (a opäť v roku 1973 v Jomkipurskej vojne). Medzinárodné spoločenstvo považuje Golanské výšiny za sýrske územie okupované Izraelom“.

Prvou zastávkou je Hora Blahoslavenstiev.

Malý vrch nad Galilejským jazerom bol miestom slávneho Ježišovho kázania. Poznáme ho pod názvom - Kázanie na hore. Ide o jednu z najvýznamnejších pasáží Nového zákona. Obsahuje kľúčové posolstvá na ktorých je založená kresťanská etika. 

Oktogonálny tvar Kostola Blahoslavenia symbolizuje osem blahoslavení, o ktorých Ježiš hovorí. Na mozaikovej dlažbe vidíme znázornenie troch božských cností (viera, nádej a láska) a štyroch ľudských cností (rozvážnosť, spravodlivosť, sila a miernosť). Kupolu kostola zvnútra pokrýva zlatá mozaika, má znázorňovať nebo. Kostol je obklopený nádhernými záhradami, je z nich pekný výhľad na jazero.

Tabgha je ďalšou našou zastávkou. 

Hneď dva zázraky sa mali udiať na tomto mieste. „Potom vzal Ježiš tých päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, vzdal vďaku, lámal chleby a dával učeníkom aby ich ľudu predkladali. Tiež dve ryby rozdelil všetkým .... Tých ktorí jedli bolo päť tisíc mužov“. (Marek 6:41-44).

Nasýtenie päť tisíc mužov predstavuje prvý zázrak, druhý sa prihodil až po Ježišovom vzkriesení. „Potom sa Ježiš opäť objavil učeníkom pri jazere Tiberiadskom ... To sa už po tretíkrát zjavil učeníkom po svojom vzkriesení“. (Ján 21:1-14)

Kostol Rozmnožovania chlebov a rýb je postavený na mieste kostola ktorý tu stál už v 5. storočí a je vraj jeho dokonalou replikou.

Kostol Primátu sv. Petra stojí podľa tradície presne na mieste, na ktorom sa Ježiš tretíkrát zjavil apoštolom po zmŕtvychvstaní.  Peter tu dostal za úlohu viesť cirkev, stal sa prvým pápežom. Stalo sa tak potom ako Ježiš trikrát dal Petrovi príkaz: „Pas moje baránky! Pas moje ovečky! Pas moje ovečky!“ (Evanjelium podľa Jána 21:1-25)

Kostol na tomto mieste bol počas histórie viackrát zničený. Ten dnešný bol postavený františkánmi v roku 1934 ako šiesta stavba v poradí.

Súčasťou oltára, tak ako v Kostole Rozmnožovania chlebov a rýb, je veľký kameň uctievaný ako Mensa Christi. Po zmŕtvychvstaní tu Ježiš jedol s učeníkmi na raňajky rybu.

Národný park Kfar Nahum - Kafarnaum.

Počas našej cesty po Izraeli, križovatke židovského, moslimského a kresťanského sveta, prešli sme mnohými biblickými miestami. No žiadne miesto nepôsobí na mňa takým dojmom ako Ježišom prekliaty Kafarnaum. To prekliatie akoby stále viselo vo vzduchu. Asi je to spôsobené tým, že po prechode bránou s nápisom „Ježišovo mesto“ vhupol som priamo medzi magické, chmúrne ruiny zemetrasením zdemolovaného mesta. Teda tu Ježiš prežil tri roky svojho verejného života, hádam tie najdôležitejšie. Kázal, robil zázraky a vybral si tu piatich učeníkov, apoštolov, aj najvernejšieho Petra a Ondreja.  

Galilajské jazero, spolu s riekou Jordán a Mŕtvym morom, je súčasťou Východoafrického riftu (Východoafrickej priekopovej prepadliny). Kafarnaum sa teda nachádza v aktívnej seizmickej zóne a zemetrasenie, ktoré ho v roku 749 postihlo, muselo byť naozaj ničivé. Zatiaľ čo iné mestá postihnuté zemetrasením v okolí sa obnovovali, o navrátenie života do Kafarnaumu nikto nemal záujem.

Archeológovia predpokladajú, že dnes je odkrytá iba asi šestina kedysi pomerne veľkého a bohatého mesta. Teda nešlo len o nejakú malú rybársku osadu, ako sa to často píše. Z ruín a mapy podľa ktorej sa orientujem vidím, že nešlo o chaotickú zástavbu priestoru, mesto malo logicky na seba nadväzujúcu sieť ulíc a teda existoval akýsi plán výstavby.

Národný park Kfar Nahum je rozdelený na dve časti, západnú katolícku a východnú pravoslávnu. Vošli sme najskôr do katolíckej časti Kafarnaumu. Pozemok o rozlohe 6 ha získali františkáni na konci 19. storočia. Majú veľký podiel na archeologickom výskume, ktorý prebiehal v rokoch 1968-1991.

Komplex tejto časti má tri dominanty: Františkánsky kláštor, Bielu synagógu a katolícky Kostol Svätého Petra, postavený na predpokladanom mieste Domu apoštola Petra.

Biela synagóga.

Na prvý pohľad vidíme, že sa synagóga svojou bielosťou vyníma medzi čiernymi ruinami navôkol. Je zhotovená z vápenca, ten sa v Kafarnaume nenachádza. Všetky ostatné stavby Kafarnaumu  boli postavené z miestneho čierneho bazaltu.

Naozaj táto budova slúžila ako synagóga, čo vieme o synagógach?

V hebrejčine je synagóga „bejt ha-knesset“- dom zhromaždenia. Židia prichádzajú do synagógy počúvať a študovať posvätné písmo, spoločne sa modliť a chváliť Boha. Na rozdiel od kresťanského kostola, nejde o vysvätený priestor, preto synagógou môže byť hociktorá budova, ak spĺňa isté požiadavky.

V rozvalinách stavby sa našli zaujímavé artefakty. Svedčia o tom, že stavba slúžila ako dom na zhromažďovanie Židov, teda ako synagóga. V cintoríne artefaktov môžete nájsť napríklad Archu zmluvy, Dávidove hviezdy a Menoru, 7-ramenný svietnik.

Na ďalších artefaktoch možno uvidieť tvary evidentne rímske.

V odborných kruhoch prevláda názor, že Biela synagóga bola pôvodne, v rímskej dobe, chrámom Afrodity, a do Kafarnaumu bola prenesená na konci 4. storočia n.l. ako hotová stavba. Bolo to byzantské obdobie v ktorom Židia už nemohli stavať nové synagógy, no mohli kúpiť hotovú stavbu a preniesť ju. Bohatá komunita v Kafarnaume si to mohla dovoliť. Biela synagóga bola pôvodne postavená ako „suchá“ stavba, jednotlivé bloky boli na seba poukladané. Nespájali sa betónom ale kovovými sponami. Preto bolo možné budovu rozobrať a postaviť ju na inom mieste. Tak to urobili aj obyvatelia Kafarnaumu, konkrétne „Zebedejovi synovia Jakub a Ján“. Svedčí o tom text vytesaný do stĺpu synagógy.

Archeológovia sa domnievajú, že čierne bazaltové základy Bielej synagógy sú pozostatkami práve tej synagógy, ktorú dal postaviť rímsky stotník Julián. „3 Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5 lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu.“ (Lukáš 7:3-5).

Ako hovorí Biblia, v synagóge kázal Ježiš. Toto bolo „jeho mesto“, Kafarnaum.

Dom apoštola Petra.

Prví návštevníci Kafarnaumu už dlhšiu dobu poznali krásne zachované pozostatky starovekej vápencovej synagógy. Mnohí verili, že to bola budova Ježišovho najstaršieho učenia. Až o čosi neskôr sa archeológovia zhodli na tom, že ostatkami „Ježišovej“ synagógy sú čierne bazaltové základy na ktorých Biela synagóga stojí. Ale stále zostala nezodpovedaná otázka: Ako sa začalo kresťanstvo? Kde v meste vlastne Ježiš žil? Kde bol Petrov dom o ktorom Biblia hovorí, že bol domovom Ježiša v Kafarnaume (Matúš 8:14–16)?

Z bazaltu postavené obydlia, základy ktorých odkryli v Kafarnaume archeológovia, podobali sa ako vajce vajcu. Do ohradeného priestoru domu sa vstupovalo z ulice jediným vchodom. Dom pozostával z niekoľkých zastrešených miestností postavených okolo centrálneho dvora a bol pravdepodobne obývaný niekoľkými príbuznými rodinami. Základy jedného komplexu, svojim architektonickým usporiadaním, boli však úplne iné. Veľká centrálna miestnosť mala osemboké steny. Archeológovia identifikovali, že ide o ruiny byzantského kostola.

Pri dôkladnom prieskume ruín byzantského oktagonálneho kostola archeológovia urobili v roku 1968 jeden z najvzrušujúcejších objavov biblickej archeológie, pod byzantským kostolom objavili jednoduchý dom z prvého storočia nášho letopočtu, ktorý mohol byť domom Petra, a domovom Ježiša v Kafarnaume.

Archeologickým prieskumom sa zistilo, že byzantský kostol stojí na mieste dvoch predchádzajúcich stavieb.

Na obrázku je znázornený objekt ktorý stál v 1. storočí n.l. na mieste neskôr postaveného byzantského kostola. Dom vyzeral celkom obyčajne, tak ako ostatné domy v Kafarnaume. Slúžil na bývanie a zároveň bol akýmsi domácim kostolom. Podľa tradície, v tomto priestore sa pohyboval Šimon Peter a jeho brat Ondrej. Ich dom sa stal základňou Ježišovho pôsobenia v Galileiji a vykonal tu viacero zázrakov.

Až to čo sa s domom udialo po polovici prvého storočia nášho letopočtu ho urobilo z pohľadu archeológov výnimočným. Funkcia domu sa dramaticky zmenila. Hlavná miestnosť domu bola úplne omietnutá od podlahy po strop – rarita pre domy tej doby. Nenašli sa zbytky keramiky z domácich hrncov a misiek, používali sa tu už iba veľké skladovacie nádoby a olejové lampy. Tieto radikálne zmeny naznačujú, že sa dom prestal využívať ako obydlie, stal sa miestom spoločných stretnutí kresťanov. V istom zmysle tu bol prvý Vatikán a prvá fara na svete.

Archeológovia zistili, že v priebehu nasledujúcich troch storočí došlo k ďalším stavebným úpravám. Bola zrekonštruovaná najväčšia miestnosť z pôvodného domu a premenená na centrálnu sieň základného kostola. Staré kamenné steny miestnosti boli podopreté novopostaveným dvojposchodovým oblúkom, ktorý zase podopieral novú kamennú strechu. Miestnosť bola nanovo omietnutá a vymaľovaná kvetinovými a geometrickými vzormi rôznych farieb. Našlo sa viac ako sto graffitov vyškriabaných do stien, tie najstaršie pochádzajú z konca 3. storočia. Väčšina nápisov v gréčtine, sýrčine alebo hebrejčine hovorila napríklad: „Pane Ježišu Kriste, pomôž svojmu služobníkovi“ alebo „Kriste zmiluj sa“.

V správe o púti do Svätej zeme španielska mníška Egeria v 384 roku n.l. napísala: „V Kafarnaume sa dom kniežaťa apoštolov stal kostolom. Steny domu však zostali nezmenené až do súčasnosti.“ Pod „domom kniežaťa apoštolov“ zrejme myslela na dom apoštola Petra.

Táto jednoduchá cirkevná budova, ktorá pomohla určiť ako začalo kresťanstvo, prežila viac ako 300 rokov, kým ju v polovici piateho storočia nakoniec nahradil byzantský kostol s oktagonálnym tvarom centrálnej miestnosti.

Bolo pravidlom staroveku stavať náboženské stavby na miestach biblických udalostí. Vnútorná svätyňa osembokej budovy byzantského kostola bola postavená priamo nad zvyškami miestnosti Domu apoštola Petra z prvého storočia, na ktorých potom stála centrálna sála skoršieho kostola.

Na mieste o ktorom sa predpokladá že na ňom stál Petrov dom, stojí od roku 1990 moderný františkánsky Kostol sv. Petra. Mne pripomína kamenné UFO, lietajúci tanier. Má osemhranný tvar, je v ňom sklená podlaha, a pod ňou ruiny byzantského kostola.

U mňa takýto priamy pohľad na ruiny byzantského kostol vyvoláva väčšie emócie, ako pohľad cez sklo v podlahe kostola. Lepšie sa vžívam do predstavy, že práve na tomto mieste mohol stáť kedysi Petrov dom v ktorom sa Ježiš Kristus pohyboval.

Na ceste do pravoslávnej časti Kafarnaumu sa zastavujeme pri soche Petra. Je zobrazený ako pastier, má palicu ktorou zaháňa stádo. Veď Ježiš mu v Tabghe prikázal aby „pásol ovečky“. Palica môže byť rovnako dobre pápežským žezlom, Peter bol prvým pápežom. Pri nohách má ryby, ako Šimon, pôvodne bol rybárom. V ruke symbolicky drží kľúče, aj o nich hovorí Biblia. „Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. (Matúš 16:17-19)

Kostol Dvanástich apoštolov.

Východná časť parku prislúcha Pravoslávnemu patriarchátu jeruzalemskému. Spravuje ju Grécka pravoslávna cirkev. Tu sa nachádza kláštor a Kostol Dvanástich apoštolov. Kostol bol postavený v 1925 roku, no pre napätú situáciu medzi Sýriou a Izraelom, dostal sa do demilitarizovaného pásma a dlho bol opustený. Až po Šesťdňovej a Jomkipurskej vojne bol kostol kompletne prestavaný a od 1980 roku sa začal používať.

Pravoslávni veriaci dostávajú informáciu, že kostol stojí na mieste domu v ktorom Ježiš vyliečil paralyzovaného, spusteného do domu po rozobraní strechy (Marek 2:1-12). Podľa Biblie by to znamenalo, že v dome na tomto mieste býval Ježiš.

Pokiaľ viem, v pravoslávnej oblasti Kafarnaumu sa dôkladný archeologický výskum nekonal a tak "katolícky" výklad histórie, spájajúci bydlisko Ježiša s Domom apoštola Petra, pre mňa je hodnovernejší.

Kostol má 13 ružových kupol. Ružová farba má symbolizovať veľkonočné svetlo, zmŕtvychvstanie Krista

Ak by ste chceli kostol navštíviť treba vedieť, že je prístupný iba jediný deň v týždni, v sobotu, kedy sa slávia liturgie.

 Na stenách kostola sú zobrazení apoštoli a príbehy z Biblie, ktoré sa odohrali v Kafarnaume a jeho okolí.

V Evanjeliu podľa Marka 2:1-12 sa opisuje priebeh zázraku, keď Ježiš uzdravil vo svojom dome ochrnutého. „Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.“ Podľa výkladu Gréckej pravoslávnej cirkvi, práve tento zázrak sa mal stať na mieste, na ktorom stojí Kostol Dvanástich apoštolov.

Evanjelium prináša aj príbeh o prosbe apoštolov, prosili Ježiša aby im ukázal svojho otca. On im odpovedal: „Kto videl mňa, videl otca“. Preto na kupolách chrámu sú dva obrazy. Jeden zobrazuje Ježiša a druhý jeho otca Jozefa, v kruhu dvanástich apoštolov.

Takto vyzerá malý ale na zázraky bohatý Kafarnaum, Ježišom prekliate mesto.

Vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu bezpečnostnú situáciu ktorá sa môže kedykoľvek ešte prudko zhoršiť, Ministerstvo zahraničných vecí neodporúča po útoku Hamasu na Izrael cestovať do Izraela a na palestínske územie. Treba veriť, že sa situácia v tejto "horúcej" oblasti znova, aspoň na čas, upokojí.

Každému kto sa v budúcnosti vyberie na návštevu Svätej zeme odporúčam, aby okrem Jeruzalema a Betlehema navštívil aj oblasť Galiley a Kafarnaum. Veriaci sa pri pohľade na ruiny Ježišom prekliateho mesta určite zamyslia nad tým, aké nebezpečné je ignorovať výzvu k spáse a pokániu, aké nerozumné je odmietnuť Krista a jeho uzdravujúce slovo. Ruiny Kafarnaumu sú toho živým, či skôr mŕtvym príkladom.

Zdroj informácií:

Najviac informácií som prevzal z Biblical Archaeology Society Staff