KAUNAS - Pri našom 18 dňovom putovaní Pobaltím som návšteve Kaunasu vyhradil iba jeden podvečer a jedno ráno. Že je to pramálo to som vedel, ale čo narobím, moji spolucestujúci nie sú dôchodcami tak ako ja a nežijeme v Rakúsku alebo v Portugalsku, kde majú pracujúci nárok až na 35 dní platenej dovolenky. Rozhodne by si toto druhé najväčšie mesto Litvy (400 tisíc. obyvateľov) zaslúžilo viac času na spoznávanie. Kaunas je iný ako Vilnius, už aj tým že viac ako 90 percent obyvateľstva sú etnickí Litovci. Preto sa o Kaunase hovorí, že je to najlitovskejšie mesto v Litve.
Kaunas sa vždy nachádzal v tieni hlavného mesta Vilniusu. Výnimkou bolo iba obdobie medzi vojnami (1920-1940), kedy bol Vilnius obsadený Poliakmi a litovská vláda zasadala v Kaunase. Dnes je Kaunas obchodným a ekonomickým centrom Litvy, centrom podnikateľského ducha. Miestni mu dávajú žartom prívlastok „tajné hlavné mesto“. Lepšie sa to počúva ako „liaheň mafie“, tak označovali Kaunas v minulosti a asi vedeli prečo, Kaunas bol centrom postsovietskej mafie. Dnes už nájdete na internete iba informácie o Mafia Kaunas Klubas ktorý môžete navštíviť, ale ten nemá s mafiou nič spoločné.
Na začiatku všetkého bol Kaunasský hrad, bol prvým kamenným hradom vybudovaným na území Litvy. Po prvýkrát sa spomína v historickom písomnom dokumente Viganda von Marburga „Kronika zemi Pruskej“ v 1361 roku. Mal ochraňovať mesto pred útokmi Rádu nemeckých rytierov. Predurčovala ho k tomu výborná strategická poloha, leží na sútoku riek Nemen a Neris. Napriek dobrej strategickej polohe bol hrad križiakmi v roku 1362 dobytý a rozbúraný. Po 6 rokoch na mieste starého hradu stál hrad nový. Bol prispôsobený na ochranu pred strelnými zbraňami. Jeho vnútorné nádvorie bolo obkolesené obrannými múrmi hrúbky až 3,5 metra s výškou 9,5 metra. Vo všetkých štyroch rohoch pevnosti stáli obranné veže a pred nimi, okolo celého hradu, bola vybudovaná vodná priekopa. Okolo hradu vznikla už v 14. storočí osada, ktorá sa neskôr zmenila na mesto. V polovici 15. storočia sa mesto okolo hradu rozvinulo do veľkého obchodného centra, bolo hanzovným mestom na križovatke baltických ciest, čulo obchodovalo s celým svetom. Sídlili tu obchodné misie Švédska, Anglicka, Benátok a Holandska.
V prvej polovici 17. storočia bola severná stena hradu niekoľkokrát podmytá riekou Neris čo spôsobilo, že sa v roku 1611 jedna z veží zrútila a v 30 rokoch 17. storočia bola riekou zničená celá severná časť hradu. Dnes iba malá časť rekonštruovaného objektu pripomína nádherný a mocný hrad, ktorý tu ležal v stredoveku.
Na priestranstve pred hradom sa v roku 1362 odohrala veľká bitka s križiackym Rádom nemeckých rytierov a na jej pamäť sa tu usporadúvajú divadelné predstavenia.
Staré mesto na výbežku pevniny medzi riekami si vďaka svojim uličkám a zákutiam zachováva stredoveký šarm. Pozrieme si Radničné námestie.
Ten pán vpredu je Jonas Vileišis. Ako je napísané na podstavci, v rokoch 1921-1931 bol "burmistrom". Úspešne šéfoval radnici v dobe, keď Kaunas fungoval ako hlavné mesto Litvy.
Katedrálna bazilika apoštolov svätého Petra a Pavla je najväčším gotickým kostolom v Litve. Bola postavená v roku 1624 na mieste predchádzajúceho kostola, ktorého zakladateľom bol v 14. storočí litovský veľkovojvoda Vytauskas. V roku 1671 bol kostol prestavovaný a získal renesančné črty. Súčasnú podobu nadobudol v roku 1800, kedy sa ku gotike a renesancii pribudlo aj baroko. Najväčšou cennosťou chránenou v katedrále je obraz Pieta (predstavuje zúfalú Matku Božiu) z konca 16. storočia. Zázračná moc je pripisovaná aj obrazu Panny Márie, ktorý zdobí jeden z oltárov. Bol sem prenesený z dominikánskeho Kostola sv. Juraja – mučeníka. V krypte katedrály a na cintoríne sa nachádzajú hroby významných duchovných predstaviteľov katolíckej cirkvi. Kostol bol povýšený do katedrálneho postavenia pápežom Levom XIII. v roku 1895 a titul baziliky mu bol pridelený v roku 1926
Že je kaunasská Katedrála bazilika sv. Petra a Pavla významným svätostánkom v rámci celého Pobaltia svedčia aj návštevy pápežov. Pápež Pavol II. navštívil katedrálu v roku 1993. Aj pápež František začal v roku 2018 cestu po Pobaltí práve na tomto mieste.
Z prechádzky po okolí Radničného námestia sa vraciame na parkovisko pri hrade, kde máme zaparkované auto. Pred odchodom z Kaunasu navštívime ešte dominikánsky Kostol sv. Juraja - mučeníka s kláštorom.
Gotický dominikánsky Kostol sv. Juraja – mučeníka z červených tehál a priľahlý dvojpodlažný kláštor boli postavené na prelome 16. a 17. storočia. Priľahlé budovy kostola a kláštora vytvárajú opevnený dvor a uzatvorenú záhradu. V roku 1731 tu založili dominikánsku školu. Kaunas sa stal jedným z hlavných stredísk dominikánskej filozofie. Štúdium trvalo štyri roky. Kostol a kláštor boli vyplienené v roku 1812 počas francúzskeho ťaženia do Ruska vojskom Napoleona. V období Sovietskeho zväzu sa kostol využíval ako sklad. V roku 1993 bol celý komplex vrátený dominikánskemu rádu, znova vysvätený a opravený.
Určite je v Kaunase veľa zaujímavých pamiatok, ktoré sme nestihli pozrieť. No náš nahustený program nás ženie dopredu. Presúvame sa z Kaunasu do Klaipedy. Nepôjdeme po dobre udržiavanej diaľnici A1, ktoré obe mestá spája, po nej sa 213 kilometrová vzdialenosť dá prejsť za 2 hodiny. Ideme sa pozrieť na Horu krížov pri meste Šiauliai a tým sa naša cesta do Klaipedy predĺži o rovných 100 kilometrov.
Hora krížov - Moskovská moc sa neštítila siahnuť ani na tie najsvätejšie litovské miesta. Jedným z nich je Hora krížov. Toto pútnické miesto nevzniklo z popudu cirkvi, vytvorili si ho spontánne bežní veriaci ľudia. Vraj tu stojí asi 55-tisíc väčších krížov, tie malé nikto nespočíta, tých sú stotisíce. Doteraz sa nenašiel žiadny záznam, ktorý by presne potvrdil, kedy a prečo tradícia navštíviť toto miesto a zanechať tu kríž, začala. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1831, vtedy tu umiestnili kríže na pamiatku obetí poľského povstania, ktoré sa odohralo v mesiaci november 1831. No v tej dobe bol už pahorok posiaty krížmi. Dnes je hora svetoznámym pútnickým miestom a je názornou ukážkou toho, že kríže je možno vyrobiť z hocičoho, najčastejšie z dreva, ale aj z betónu, napríklad aj z poznávacej značky auta, z plastových alebo lešenárskych trubiek,.. Veľa krížov je obmotaných ružencami, alebo visia na nich menšie krížiky. Niektoré sú popísané prosbami, želaniami, ale aj poďakovaniami v rôznych svetových jazykoch. Napriek pitoresknosti niektorých detailov, hora krížov dýchne na vás magickou atmosférou. Na tomto mieste kríž očarí aj neveriaceho.
Hora krížov odolala mnohým pokusom o demoláciu. Je neuveriteľné, že sovietska moc nechala kopec trikrát rozbúrať buldozérmi, a napriek tomu už na druhý deň tam stáli kríže nové.
V roku 1993 navštívil Horu krížov pápež Ján Pavol II. Z tohto miesta celebroval omšu, na ktorej sa zúčastnilo asi 100-tisíc veriacich a zanechal tu vysoký kríž, ktorý je postavený pri vstupe do areálu. Pápež vyhlásil Horu krížov za miesto pokoja, lásky a nádeje. Na tomto duchovnou silou popretkávanom mieste sa môžeme v pokoji poprechádzať a uvedomiť si pominuteľnosť ľudského bytia.
Drevené vyrezávané farebné kríže vytvorené rukami detvianskych majstrov tvoria základ symbolického cintorína obetí hôr vo Vysokých Tatrách. Jeden z takýchto farebných detvianskych krížov sme našli aj na Hore krížov. Možno kríž nie je priamo z Detvy, ale z Podpoľania je určite. Určite ho tu zanechal niekto z detvianskeho regiónu. Potešilo nás pri pohľade naň zacítiť vôňu domoviny, Nie je to kríž ktorý dostanete kúpiť v stánku na parkovisku, tento má slovenskú dušu. Je dobre že sa Detvianske farebné kríže stali súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Posledný pohľad na Horu krížov so svojou mystickou atmosférou.
Na priľahlom veľkom parkovisku je viacero stánkov, v ktorých si môžete kúpiť spomienkové predmety a tiež rôzne druhy a veľkosti krížov, ktoré potom môžete na Hore krížov zanechať. Pri kúpe kríža sme stretli šťastnú mladomanželskú dvojicu, ktorá mi ochotne zapózovala. V nenávratne preč sú časy, keď sa aj Litovci chodili v deň svadby s kyticou pokloniť soche Lenina na námestí.
Ak sa vám podarí Horu krížov niekedy navštíviť garantujem, že vám to prinesie silný duchovný zážitok. Pahorok s tisíckami krížov vás nenechá chladným v žiadnom prípade, jeho návštevu vrelo odporúčam každému, kto sa Litvou chystá hoci len prejsť.
Po Hore krížov nás čaká prístavné mesto Klaipeda a návšteva unikátneho piesočnatého poloostrova - Kuršská kosa.
