Ideme do stredu Európy v Litve - Našu dnešnú cestu z Vilniusu do Kaunasu začnem netradične, spomienkou na velikána matematiky a fyziky staroveku - Archimedesa zo Syrakúz. Objavil zdanlivo jednoduchý mechanizmus, páku, tá umožňuje dvíhať veľké bremená malou silou. S týmto objavom je spojený aj jeho výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a ja pohnem Zemou“. Pevný bod Archimedesovi nikto nedal a Zemou nepohol. Po niečom podobnom volajú geodeti: „Dajte nám jednoznačne vymedzené hranice nášho svetadielu a my nájdeme geografický stred Európy“. Lenže tu vzniká hlavný problém, v názoroch na geografické hranice Európy nie je zhoda. Hranice ležia na moriach, prechádzajú riekami a tiahnu sa pohoriami, nejednotnosť vzniká okolo začlenenia či nezačlenenia do Európy malých ostrovov,... Nepresnosti do hraníc Európy vnášajú aj štáty, ktorých nie celá rozloha patrí do Európy. Napríklad z Turecka (usilujúceho sa o vstup do Európskej únie) leží v Európe iba 3,5 percenta, zvyšok je v Ázii. Nečudujme sa, že dlhé desaťročia sa významné univerzity a zemepisné ústavy sporia pri odpovedi na otázku: „kdeže je ten geografický stred Európy?“. Zjednotil sa aspoň názor, čo sa bude v prípade presného určenia hraníc Európy považovať za jej „stred“. Dohodnutá metodika hovorí, že stredom bude „ťažisko“ plochy Európy. Predstavme si to tak, že z kartónu sa vystrihne mapa Európy, a tú si položíme na zdvihnutý prst. Miesto na ktorom sa „Európa“ udrží na prste vo vodorovnej polohe je ťažiskom a teda aj stredom Európy. No a pretože dnes tú mapu Európy nie všetci „vystrihujú“ rovnako, v súčasnosti si až 12 miest v Európe robí na stred Európy nárok: od nemeckých Drážďan, cez český Ledeč nad Sázavou, poľskú Toruň, slovenské Kremnické Bane.... až po Litvu. Vietor na cestách nás zavial k litovskému stredu Európy v Purnuškés, ideme si ho pozrieť.
Máme za sebou už dvojtýždňovú cestu autom po Pobaltí. Viete si predstaviť cestu po Slovensku pri ktorej prejdete 1500 kilometrov po našich cestách a váš zrak sa neoprie ani o jednu skládku odpadu, ani o jeden poletujúci igelit či odhodenú plastovú fľašu? Fascinuje ma tá neuveriteľná čistota. Tu nežijú ľudia? Žijú, no na rozdiel od nás, k prírode vzhliadajú s posvätnou úctou, zostali jej súčasťou. My potrebujeme organizovať bombastické Dni zeme, Svetové dni vody, manifestovať, demonštrovať, búchať sa do pŕs a sami seba presviedčať, ako veľmi nám na prírode a existencii planéty záleží. Pritom sa často sami chováme k prírode necitlivo. Hlučnými jednorazovými akciami a gestami si úctu k prírode nevybudujeme.
Prvé čo vidíme prichádzajúc k stredu Európy v Purnuškés sú krásne upravené trávniky golfového klubu Europos centro golfo klubas. Názov je jasný, ak hráte golf, golfový klub v litovskom centre Európy na vás čaká. Vraj sem chodí spústa zahraničných vyznávačov tohoto „pánskeho“ športu. Nuž aj takýmto šikovným spôsobom ukazuje Litva svetu, že stred Európy nie je nikde inde, iba u nich.
Na informačnej tabuli sa návštevníci môžu zoznámiť s podrobnými vstupnými údajmi o hraniciach Európy, ktoré francúzski vedci použili v roku 1989 pri výpočte. V roku 1992 bol na ochranu prírodného prostredia v okolí stredu Európy zriadený Kartografický národný park - Stred Európy. Patrí do neho aj staroveké hradisko Bernotai a pohrebisko starých pohanov, ktoré je na priľahlom kopci.
Z litovského stredu Európy odchádzam presne s takými zmiešanými pocitmi, ako z prehliadky stredovekých pamiatok v Rige, Talline, Vilniuse,.... Vyrieši niekto rébus a nájde odpoveď na otázku, prečo je naše kultúrne dedičstvo v porovnaní s tým pobaltských krajinách v zúboženom stave?
Ostrovný hrad Trakai - Približne 30 kilometrov od Vilniusu, v lone prekrásnej prírody, na polostrove obkolesenom vzájomne pospájanými jazerami, leží mestečko Trakai. Je jedným z najpozoruhodnejších miest v Litve, veď práve Trakai s dvoma hradmi bol kedysi silným a veľkolepým sídlom Litovského veľkovojvodstva. Na prelome 14. a 15. storočia bolo najväčším štátnym útvarom v Európe a Trakai bol jeho základným vojenským a politicko-ekonomickým centrom.
Ochrancom Trakai sa stal sv. Jan Nepomuk, jeho pomník nájdete na námestí. Nenašiel som odpoveď na otázku, prečo si obyvatelia Trakaia vybrali za patróna práve českého sv. Jána Nepomuka. Možno preto, že v 14. storočí sa tu usadili obchodníci a kupci z Nemecka, alebo preto že sv. Nepomuk bol ako mučeník katolíckej viery utopený vo vodách Vltavy a vody, tej je tu dosť.
Mesto Trakai sa na konci polostrova na ktorom leží zužuje do jedinej ulice, bočných uličiek tu niet. Po výstupe z auta mám iba dve možnosti ako hľadať hrad. Otočím hlavu vľavo a tam sa na jazere hojdajú loďky rybárov. Otočím hlavu vpravo a vidím rozprávku, červené vežičky hradu a ich trblietajúci sa odraz vo vode jazera. Nádhera. Pred hodinou som videl stred Európy, teraz vidím stred Litovského veľkovojvodstva - hrad Trakai. V 14. storočí ho nevyberali tak ako stred Európy, nebol ťažiskom veľkovojvodstva. O tom že tento mocný hrad chránený jazerami bude vojenským a politicko-ekonomickým centrom veľkej ríše, rozhodol veľkoknieža Vytauskas.
Vidím, že aj moji spolucestujúci pri pohľade na hrad onemeli v úžase. Lovím v pamäti odpoveď na otázku, videl som už niekde vo svete malebnejší, romantickejší či rozprávkovejší hrad? Skôr nie, tento tu je rozhlasovo-rozprávkový, presne taký, aký som si predstavoval niekedy pred 65 rokmi pri rozprávkach čítaných tetou Vierou Bálintovou. Televízia k nám na dedinu dorazila až oveľa neskôr, aby zlikvidovala detskú predstavivosť. Musel som pochodiť celý svet aby som teraz zistil, že som si v detstve predstavoval pri počúvaní rozprávok o rytieroch, princeznách a šípkových Ruženkách hrad Trakai.
Najväčšia prosperita Trakaia je spojená s menom litovského veľkokniežaťa Vytautasa Veľkého (1392 – 1430). Veľkým bol preto, že za jeho vlády hranice Litvy lemovali brehy Baltského i Čierneho mora a tiež preto, že v roku 1410 pri Grúnwalde rozprášil nemeckých križiakov. Na strane poľsko-litovskej únie bojoval aj Ján Žižka, v tej dobe ešte mal obidve oči.
V Trakai bola uložená a strážená štátna pokladňa, matrika a archívne dokumenty kancelárie veľkokniežaťa. Mestu sa darilo, v roku 1409 obdržalo Magdeburské mestské právo, to poskytovalo mestu najväčší rozsah právomocí. Na svojich panstvách tu žili kniežatá, stavali sa zámky, katolícke a pravoslávne kostoly, bola tu mešita,... Od roku 1413 bol Trakai administratívnou jednotkou, centrom veľkovojvodstva.
Neviem či je v našich učebniciach dejepisu aspoň maličká zmienka o bitke pri Grunwalde, v ktorej spojené slovanské vojská zlomili väz germánskym rytierom a zastavili tak expanziu germánstva na východ. Nielen pre litovských politikov a publicistov, ale aj pre bežných Litovcov je víťazná bitka pri Grunwalde najsvetlejším bodom v dejinách. Nezabúdajú na okrídlenú poučku: „Historia magistra vitae – História je učiteľkou života“. Veľkoknieža Vytautas viedol spolu s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským vojsko do boja pod vlajkou Litovského veľkokniežatstva, ktorá sa používala už za vlády kniežaťa Vytanisa (1295-1316). V referende 25. októbra 1992 Litovci rozhodli, že „Štátnym znakom bude biely Vytanis v červenom poli“, presne taký, aký bol na zástave Litovského veľkovojvodstva už v roku 1295. Štátny znak Litovskej republiky patrí medzi najstaršie erby v Európe.
"Belie sa plachta osamelá", knihu pod týmto názvom napísal Valentin Katajev v roku 1946. Opisuje v nej život chlapcov v Odese na brehu Čierneho mora v dobe revolučného vrenia, pred VOSR. V 50-tich rokoch čítal "osamelú bielu plachtu" každý chalan. Na názov knihy si spomeniem vždy keď vidím na vlnách plachetnicu. Tentokrát sa belie plachta na plachetnici v ktorej sedím, plávame okolo hradu Trakai.
Bonbónik na záver - život nám pripravil najkrajšiu rozlúčku s rozprávkovým hradom, akú si viem predstaviť. Je piatok 12.07.2019., nový litovský prezident Gitanas Nauséda bude dnes popoludní skladať slávnostný sľub. Ako informuje agentúra AFP, je pripravený sľúbiť národu, že bude bojovať proti nerovnosti. V rámci programu skladania sľubu prezidenta, čo bude niekedy o 3-4 hodiny, vystúpi aj orchester, ktorý si odbehol k hradu Trakai "naladiť si sláčiky" a precvičiť zopár skladieb. Viete si predstaviť pohľad na gýčovo pekný hrad podfarbený uchu lahodiacimi melódiami veľkého orchestra?
Etnografické múzeum Litvy – Rumšiškés
Dvadsať kilometrov pred Kaunasom sa zastavujeme v Etnografickom múzeu Rumšiškés. Leží na brehu Kaunaskej priehrady, pri vzniku ktorej v 50 rokoch minulého storočia bolo staré mesto Rumšiškés zaplavené.
Keď som tvoril program našej cesty, pod etnografickým múzeom v Rumšiškés som si predstavoval niečo ako náš Vlkolinec, teda ako pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s 50 – 60 domami. Mýlil som sa hlavne v rozsahu. V Litve nemajú problém s plochou a tak hektár hore-dole. Z celej krajiny sa sem zviezli roľnícke domy, kostoly, dedinské školy, veterné a vodné mlyny, fontány, pece, ... a potom sa z pôvodných stavieb na ploche 200 ha vybudoval skanzen. Každý etnografický región tu má svoju dedinu - je tu dedina regiónu Aukštaitska, Žemaitska, Dzūkijska a Suvalek. S celkovým počtom vyše 800 budov a 88 tisíc exponátov sa skanzen Rumšiškés radí k najväčším v Európe. Cez víkendy sa tu často konajú trhy a folklórne festivaly. Etnografické múzeum nájdete veľmi jednoducho, vstup do skanzenu je priamo z diaľnice spájajúcej Kaunas s Vilniusom.
Máme za sebou ďalší zaujímavý deň. Autom sme dnes prešli iba necelých 150 kilometrov ale nohy dostali najmä prechádzkou po skanzene zabrať, dnes je to "na pešo" niečo okolo 21 kilometrov.
Na Kaunas do ktorého sme sa dnes presunuli z Vilniusu máme iba dnešný večer a zajtrajšie ráno. Potom nás čaká 320 kilometrov dlhá cesta cez svetoznáme pútnické miesto Horu krížov do Klajpedy.
