Keď hovoríme o Starom svete, predstavujeme si pod tým tú časť zeme, ktorá bola odjakživa všeobecne známa nám Európanom, Aziatom a Afričanom. Pred nami tu v Starom svete žili civilizácie, akými bola napríklad civilizácia Sumerov, Akkadska ríša, Babylonia, Asýria,... Vývoj bol kontinuálny a my sa s civilizáciami ktoré boli pred nami zoznamujeme vďaka archeológom. Archeológovia odkrývajú staré mestá, vykopávkami prinášajú čoraz podrobnejšie informácie o civilizáciách na Starom svete, čoraz hlbšie a podrobnejšie sa vedomosťami vnárame do histórie.
O Novom svete hovoríme od 16. storočia v súvislosti so zámorskými objavmi Ameriky. Po tom, ako janovský moreplavec v službách španielskych kráľov Krištof Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku, po tom ako objavil nový kontinent bohatý na zlato, pôdu, ľudí a rôzne divotvorné stavby, nastali pre pôvodných obyvateľov ťažké časy. Odštartovala sa rozsiahla európska kolonizácia kontinentu. V Novom svete žili Indiáni. Indiánmi boli domorodí obyvatelia nazvaní chybne preto, lebo Kolumbus sa mylne domnieval, že na svojej Santa Marii priplával do Indie.
Španielskych conquistadorov lákalo rozprávkové bohatstvo, najmä zlato Aztékov, ktorí do stredu dnešného Mexika prišli v 12. storočí. Španielski dobyvatelia vtrhli 4. marca 1519 na 11 lodiach pod velením Hernána Cortésa na územie dnešného Mexica. Zbrane Španielov ktoré vydávali zvuk ako hromy a zabíjali na diaľku, pre Indiánom hrmeli ako nástroj bohov. Bojovníci v kovovom brnení sediaci na úžasných zvieratách s ktorými sa nikdy nestretli (koňoch) im pripadali ako mimozemšťania. Cortésovi stačilo 500 vojakov, 15 koní a bojové psy k tomu, aby v priebehu dvoch rokov zničili veľké civilizácie. Spolu s dobyvateľmi prišli do Ameriky katolícki mnísi, aby obrátili pohanské národy na kresťanskú vieru. Títo kňazi sa stali de facto vládcami novej krajiny.
Tragédia s civilizáciami predkolumbovskej Ameriky vyvrcholila. Nielenže boli zničené, úplne sa na ne zabudlo, ako keby ani nikdy neexistovali. Nič sme o nich dlhú dobu nevedeli. Samozrejme že sa kolonizátori s civilizáciami stretli, boli ohúrení mestami, pyramídami, bohatstvom zlatých ozdôb,.. Oni o tom aj podávali do Starého sveta správy.
Čo sa Mayov týka, existuje kniha napísaná človekom, ktorého možno preklínať a zároveň ďakovať mu. V roku 1549 pricestoval na Yucatán františkánsky mních Diego de Landa. Stal sa arcibiskupom a horlivo sa snažil vykoreniť pohanstvo a kacírstvo medzi mayskými indiánmi. Prenasledoval Mayov ktorí chceli veriť v svojich bohov, mučil ich, väznil, upaľoval na hranici, ničil svätyne Mayov, pálil knihy Mayov,...
Na rozdiel od Aztékov a Inkov, Mayovia oveľa tvrdohlavejšie odolávali kolonizácii. Mayská civilizácia bola stará štyritisíc rokov, ich slávna civilizácia prekvitala najmä v rokoch 250 až 800 po Kr.. Mayovia mali vlastné písomníctvo a dokonca aj celé knižnice ručne písaných kníh na papieri z kôry stromov. Knihy boli prekrásne zdobené, nazývali ich kódexami. Kódexy nemali väzbu, strany kníh boli zložené ako harmonika. Dodnes sa zachovali iba tri kódexy Mayov. – jeden je uložený v Drážďanoch, druhý v Paríži a posledný je v Madride. Všetky ostatné, ktoré rozprávali nielen o histórii a astronómii, ale aj o pohanských bohoch, v súlade so stredovekými zvykmi cirkvi, spálil Diego de Landa. (Nedávno vedci dokázali pravosť štvrtého, tzv. Grolier kódexu, ktorý sa od lupičov v roku 1971 dostal do súkromných rúk).
De Landa o indiánoch Mayoch napísal:„Títo ľudia tiež používali určité znaky alebo písmená, pomocou ktorých si do svojich kníh zapisovali svoje starodávne skutky a svoje vedy. Podľa nich, podľa figúrok a niektorých znakov na figúrach, spoznali ich skutky, oznamovali ich a učili ich. Našli sme veľké množstvo kníh, v ktorých boli tieto písmená, a keďže obsahovali iba povery a lži démonov, všetky sme ich spálili. Úžasne ich to rozladilo a ublížilo im“.
Aký úžas, aké barbarstvo. No zároveň Diego de Landa napísal knihu „Správa o záležitostiach na Yucatáne“, v ktorej opisuje Mayov a tiež to, čo zistil o ich histórii. Všetku túto prácu robil preto aby pochopil, ako ich obrátiť na kresťanstvo. Snažil sa zapísať všetko čo mu povedali o písomnostiach Mayov. Jemu nie všetko povedali správne, alebo on nie všetko správne pochopil. Myslel si, že každý znak v mayských knihách je písmeno abecedy, priradené ku konkrétnemu zvuku. No napriek tomu, jeho kniha o Mayoch ktorú zanechal, pomôže spolu s Drážďanským kódexom v 20. storočí ruskému historikovi Jurijovi Knorozovovi rozšifrovať písomnosti Mayov.
Ale vráťme sa do 16. storočia. Samozrejme, Španieli vedeli o Mayoch tak, ako vedeli o Inkoch a Aztékoch. Veľa toho zničili, no niečo predsa len zachránili, zapísali,.. No skoro na to osud to zariadil tak, že všetky tie vedomosti ktoré po týchto civilizáciách zostali, boli zabudnuté. Prešlo storočie, potom ešte jedno, rukopisy Diego de Landa zostali zapotrošené niekde v španielskych archívoch a nikto si na ne nespomenul. Nájdené veci, ozdoby, kresby,.. niekde tiež bez povšimnutia ležali. Spomienky kolonizátorov, áno, čítali sa, .. ľudia nie všetkému verili, mysleli si že informácie v nich sú zveličené, že sú to rozprávky dobrodruhov, ktorí chceli byť hrdinami. Hlavný dôvod prečo sa im neverilo však spočíval v tom, že žijúci Indiáni, žijúci potomkovia rozvinutých civilizácií Aztékov, Mayov a Inkov, v 19. storočí boli natoľko zbedačení, že si Európania a ani Severoameričania nemohli predstaviť, že títo nešťastní, negramotní, ubití kresťania mohli dávno v minulosti vybudovať vyspelé civilizácie. Všetci to považovali za absolútne nemožné.
Niekoľko cestovateľov ktorí sa na začiatku 19. storočia dostali do džunglí na Yucatáne podávali nepochopiteľné správy o akýchsi ohromných kamenných stavbách, dokonca ich aj nakreslili, no to všetko prechádzalo viac menej bez povšimnutia. Všetko sa zmenilo v polovici 19. storočia, keď si v 1839 roku americký archeológ John Lloyd Stephens a anglický maliar Frederick Catherwood prečítali správy o záhadných ruinách a vybrali sa spolu do Centrálnej Ameriky. Už mali spoločnú skúsenosť s výskumom starej civilizácie v Egypte, vybrali sa hľadať pravdu na Yucatánsky polostrov. Bola to veľmi ťažká cesta, v tej dobe na území dnešného Hondurasu zúrila občianska vojna. Niekoľkokrát sa ich pokúsili zastreliť, nevedeli presne kde majú ruiny hľadať,... nakoniec sa dostali do miesta, ktoré si určili za cieľ, volalo sa Copán. Miestnym vodcom museli vysvetľovať po čo tam prišli, museli si prerúbať cestu k ruinám zarasteným džungľou a pozemok s ruinami odkúpiť. .
Keď sa konečne k ruinám dostali, boli šokovaní. Nemohli uveriť vlastným očiam, videli neuveriteľné mayské stély, budovy a paláce pokryté kamennými reliéfmi neporovnateľné s ničím, s čím sa stretli v minulosti. Catherwood bol veľmi skúsený maliar. Fotografia v tej dobe rozvinutá ešte nebola, preto každá expedícia vozila sebou maliara, aby ten presne nakreslil nájdené predmety. Hoci bol Catherwood predtým na mnohých expedíciách a videl už všeličo, vraj sa v prvom momente naľakal veľkej úlohy, ktorá sa od neho očakáva. No veľa obrázkov namaľoval a jeho kresby zohrali ohromnú úlohu vo výskume Mayov. Za prvé preto že ukázali svetu čo sa skrýva v džungli a tiež preto, že niektoré predmety nájdené touto expedíciou boli neskôr zničené, stratené,.. a maľby sa zachovali.
A zrazu sa svet ocitol pred faktom - v džungli Centrálnej Ameriky kedysi existovala úžasná civilizácia, ktorá vedela stavať ohromné mestá, chrámy, pyramídy, .... Európania a Severoameričania si nevedeli predstaviť, že toto všetko dokázali vybudovať predkovia súčasných ubiedených a zbedačených Indiánov. Vznikli tie najfantastickejšie teórie o tom, odkiaľ sem prišla alebo ako vznikla táto tajomná civilizácia.
Objavené stavby v tvare pyramíd podporili teóriu, že Mayovia sú vlastne potomkovia Egypťanov, ktorí sa nejakým nepochopiteľným spôsobom dostali do Ameriky. Táto teória ešte žije do dnešných dní. Spomeňte si na nórskeho bádateľa Thora Heyerdahla. Na primitívnej loďke z rákosia doplával živý a zdravý zo severnej Afriky až na Barbados. Plavidlo RA si zostrojil podľa starých egyptských nástenných malieb. Bol to pokus dokázať, že existovalo spojenie medzi kontinentami. Zatiaľ však neexistuje dôkaz ktorý by potvrdil, že niektorá z týchto civilizácií naozaj k brehom Nového sveta pred Kolumbusom doplávala.
Ešte fantastickejšia teória bola založená na tom, že Mayovia boli potomkami Atlantov, svetadielu o ktorom nám zanechal správu Platón a ktorý pred 10 tisíc rokmi zmizol pod vodou pre hnev Bohov, alebo z dôvodu prírodnej katastrofy. Aj táto teória má dodnes svojich prívržencov.
Ďalšie teórie sa rozvíjali s predstavami, že všetky tieto mayské stavby zhotovili prisťahovalci, dokonca prisťahovalci z vesmíru. V reliéfoch na stavbách doteraz chcú prívrženci tejto teórie vidieť skafandre, vesmírne koráby, .....o všetkom tom je milé a zaujímavé čítať, domýšľať, ale tieto teórie nemajú žiadny reálny základ. Čo sa týka reálneho vývoja civilizácie Mayov, vieme že v priebehu mnohých stáročí zasahuje do hĺbky vekov, je potvrdzovaná mnohými archeologickými vykopávkami a preto najlogickejšie vysvetlenie je také, že všetky tieto udivujúce stavby boli postavené ľuďmi, ktorí v priebehu tisícročí žili tu v Centrálnej Amerike. To však nijako neznižuje záhadnosť Mayov, skôr naopak. Záhad a nevysvetlených vecí okolo Mayov ostalo stále veľa.
Dnes vieme že Mayovia žili zaujímavo. Jedna zo záhad civilizácii Mayov je tá, že sa v priebehu stáročí niekoľkokrát sťahovali, premiestňovali. Spočiatku žila civilizácia Mayov južnejšie a potom sa celý národ posúval niekoľkými krokmi severnejšie, na Yucatán. Čo sa stalo, prečo sa Mayovia sťahovali? Prečo opúšťali vybudované mestá, aby na inom mieste stavali iné? Spoľahlivo to nevieme..
Ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia sa za najstaršiu civilizáciu v Amerike považovali Mayovia. Archeológovia však objavili na pobreží Mexického zálivu v oblasti Veracruz stavby, monolity a sochy s obrovskými hlavami, ktoré sa líšili od tých mayských. Majú africké, európske alebo orientálne črty a sú staršie ako mayské. Keď o ľuďoch ktorí ich vytvorili Mayovia hovorili Španielom, tak ich predstavovali ako Olmékov. V preklade to znamenalo - gumoví ľudia, či ľudia z kaučuku. Zrejme Olmékovia mnohé naučili Mayov. Boli Olmékovia praotcami Mayov?
Nepochopiteľné pre nás je, že civilizácia Mayov, napriek výnimočným stavbám, obdivuhodným výsledkom v astronómii, v matematike, ktoré sa nedajú porovnať s inými vtedajšími civilizáciami, nepoznala pritom veci, ktoré boli pre civilizácie v Starom svete úplne prirodzené. Mayovia prakticky nepoužívali tvrdé kovy, opracovávali iba mäkké kovy pre zhotovenie ozdôb, nástroje z kovu nemali. Mayovia nechovali domáce zvieratá a ťažné zvieratá. Mayovia nepoužívali kolesá, nemali záprahy, pretože nebolo koho do voza zapriahnuť. Mayovia nemali pluhy, zem opracovávali ostrými palicami. Poľnohospodárstvo bolo teda veľmi neefektívne. Pri nízkych výnosoch museli obrábať čoraz väčšie plochy, teda museli odlesňovať, likvidovať džungľu. A tak jedna z možných odpovedí na otázku, „čo spôsobilo od 9. storočia pád jednej z veľkých civilizácií starovekého sveta?“ je, že pre narastajúci počet obyvateľov nebolo možné zabezpečiť potravu.
Naša trojčlenná rodinná expedícia neprišla do Mexika s cieľom nájsť odpovede na doteraz nezodpovedané otázky, na to vyslalo Slovensko na Yucatán oveľa-oveľa odbornejších pracovníkov. Už desať rokov vedie tím výskumníkov v lokalite Uaxactún mayológ - profesor Milan Kováč. V Guatemale skenovali laserovým systémom LiDAR oblasť veľkú vyše 2 100 štvorcových kilometrov, teda ako náš Bratislavský kraj. Odhalili vyše 60 000 domov, paláce aj vyvýšené cesty, ktoré po celé stáročia ukrývala hustá džungľa severnej Guatemaly. Pre mňa šokujúce zistenie je to, že zatiaľ čo na Slovensku je priemerná hustota obyvateľstva 110 obyvateľov na štvorcový kilometer, starých Mayov sa muselo na štvorcový kilometer zmestiť 130 až 150. Vyzerá to tak, že v 8. až 9. storočí išlo o územie s úplne najvyššou koncentráciou obyvateľstva na Zemi. No a práve vtedy zaútočili na krajinu obrovské dlhotrvajúce suchá a výsledok? Dni civilizácie Mayov boli spočítané.
Hodinu dejepisu máme za sebou - Hor sa na cesty!
Cesta na parkovisko archeologického parku v Tulume prebehla po kvalitnej ceste v pohode. Pri výstupe z auta nás ovalí horúčava. Rozhodujeme sa, že si na parkovisku v butiku kúpime klobúky. Nechceme mať problémy, ako v Cancúne po prvom dni na slnku. Ekonóm v našej skupine sa vyznamenáva, vyvolávaciu cenu klobúkov znižuje na tretinu.
Archeologický park Tulum - Tulum bývalo dôležitým obchodným centrom. Ako jediné mayské mesto bolo postavené na morskom pobreží, slúžilo ako prístav a zároveň aj ako pevnosť. Možno preto bolo obývané ešte pri príchode Španielov. Jeho paláce v tej dobe hýrili krásou a farebnosťou. Krásou ovplýva Tulum až dodnes, možno práve preto, že ruiny neboli doteraz vôbec reštaurované.
Mesto bolo obohnané z troch strán vysokou a pevnou hradbou, štvrtú stranu chránilo 14 metrov vysoké bralo, na ktorom pevnosť stála. Cez vstupnú bránu sa dostávame do areálu a sme nadšení. Zvyšky mayských stavieb nám vyrážajú dych hádam rovnako, ako keď v roku 1839 Lloyd Stephens a Catherwood uvideli Copán.
Tulum bol rozkvitajúcim prístavom. Mayovia ho založili okolo roku 433 n.l. a uctievali tu boha Kukulkána (spojovaného s obchodom a kakaom) a najdôležitejšiu mayskú planétu, Venušu. Nazvali ju Xuk ek – „hviezda včela“. Chrámy zasvätené kultu opereného hada boha Kukulkána tvoria majestátny celok obohnaný mocnými hradbami. Najväčšou dominantou korálového útesu sú: „Hrad“ (El Castillo), ktorý slúžil okrem iného aj ako maják, Chrám zostupujúceho boha, Chrám fresiek s dochovanými maľbami, Dom Stĺpov a Chrám vetra, ktorý slúžil k náboženským účelom až do roku 1924.
Skupinke anglicky hovoriacich turistov sprievodca vysvetľuje, že tá zem ktorú vidíme na obzore už patrí Hiltonovcom. O pár rokov tam budú stáť luxusné hotely. Rozmýšľam či mám Paris Hilton závidieť, alebo nenávidieť ju. Vnuci mojich detí už žiaľ takýto ničím nerušený pohľad neuvidia.
Coba - v 9. storočí 50 tisícové obchodné a kultúrne centrum mayskej civilizácie na Yukatáne
Ako sa vyrába tequila? - Tequila sa vyrába z plodov rastliny Modré agáve. Plody je treba opracovať a potom rozseknúť na dve polovice. Potom sa plody pomaly pečú, po upečení sa z nich vymačká šťava a tá sa nechá samovoľne kvasiť. Takto vznikne zhruba 10% -ný alkoholický nápoj, ktorý je treba destilovať. Po destilácii má tequila obvyklých 38-40% alkoholu a je možné ju už fľaškovať. Tie najkvalitnejšie teqily sa po destilácii stáčajú do drevených sudov, kde zrejú a získavajú najskôr striebristú a potom zlatú farbu. Proces zrenia trvá niekoľko mesiacov, ba dokonca rokov. Zlatá tequila je chuťovo bohatšia a hladšia. U nás sa žiaľ predáva lacná zlatá tequila, u ktorej sa zlatistosť dosahuje dofarbovaním karamelom.
Ako piť tequilu? - V našich končinách sa šíri zvláštny spôsob pitia tequily, ktorý sa ešte líši podľa toho či pijeme tequilu striebornú (bianco), alebo zlatú. Strieborná sa vraj pije tak, že sa najskôr zlizne soľ nasypaná na ruku medzi palec a ukazovák, potom sa kopne do seba panák tequily a na záver sa zahryzne do citróna. Pri zlatej tequile sa má miesto soli a citrónu použiť škorica a pomaranč. Ak si myslíte že sa takto pije tequila v Mexiku, tak sa mýlite. Ide o komerčný ťah, vymyslený obchodníkmi v Európe s cieľom prebiť chuť lacnej tequily. Mexickí odborníci na tequilu (a tí by to mali predsa vedieť najlepšie) tvrdia, že tequila by sa nemala piť schladená, nič viac. Uisťujem vás - od praktík pri pití tequily, na ktoré nás nahovárajú naši predajcovia, roduverným Mexičanom sa krúti hlava.
Ráno sa zobúdzam o pol štvrtej na kikiríkanie kohúta na dvore. Počujem, ako mu odpovedajú kakaše na iných dvoroch. Rozmýšľam, koľko rokov som nepočul kohútov. Vôbec mi takýto koncert nevadí, vracia ma to do detstva na dedine. Za brieždenia vychádzam z izby na chodbu, prezrieť si hospodárstvo vlastníkov tohoto rodinného hotelíka.
Po raňajkách odchádzame do Archeologickej zóny Coba. Z nášho hotela Sac-Be je to cez dedinu a potom vedľa lagúny asi polhodinka chôdze.
Archeologický parka Coba – môžete si v ňom prezrieť malú časť kedysi veľkého mayského mesta, ktoré sa rozprestieralo na ploche až 120 km². Bolo postavené a plnilo svoju úlohu obchodného a kultúrneho centra v období najväčšieho rozvoja mayskej civilizácie, v rokoch 250 – 900 n.l. Ľudia sem prichádzali obchodovať s výrobkami zo všetkých oblastí obývaných Maymi. Na konci 8. storočia v Cobe žilo okolo 50 000 obyvateľov a Coba bola jedným z najväčších miest na Yucatáne. Po príchode Španielov v 16. storočí bolo mesto postupne opúšťané a pohltila ho džungľa. Dnes je v džungli archeológmi identifikovaných na ploche 70 km² neskutočných 10 tisíc stavieb, asi 120 objektov v archeologickom parku bolo sprístupnených pre turistov. Stavby v parku sú podľa účelu ktorý plnili rozdelené do štyroch komplexov: Coba, Nohoch Mul, Las Pinturas a Makanshock. Tieto komplexy sú pospájané chodníkmi, ktorých celková dĺžka je 9 kilometrov. Po parku sa môžete pohybovať na prenajatých bicykloch, alebo posadiť sa na rikšu. My sme samozrejme volili vlastné nohy.
Ako prvá vchádza do areálu spolu s nami skupina anglicky hovoriacich turistov. Sprievodca im oznamuje, že to od vchodu namieria priamo k najvzdialenejšej, 42 metrov vysokej pyramíde Nohoch Mul, na ktorú sa dá vystúpiť. Pochod svižnejším tempom potrvá polhodinu. Treba tam byť čím skôr, neskôr tam môže byť turistické mravenisko. Dobrý nápad, ideme s nimi.
Veľa som čítal o mayských diaľkových cestách cez džungľu, mayské ich volali „sacbe“. Mayské mestá boli kedysi spojené hustou sieťou ciest. Najhustejšie sieť ciest bola práve okolo Coba, veď toto v určitej dobe najväčšie mayské mesto malo kedysi až 50 000 obyvateľov. V Coba začínalo a končilo 16 ciest. Boli to stavby rovnako zložité a nákladné, ako pyramídy. Aj „sacbe“ sa stavali tak ako pyramídy, iba vtedy, keď na to dali pokyn bohovia. Všetky cesty boli priame, bez zákrut, široké 10 metrov, nekopírovali terén, ale boli v jednej rovine. Aj keď je Yucatan rovinou, bolo to možné iba tak, že v niektorých miestach boli cesty 3-4 metre nad úrovňou terénu. Najdlhšia, sto kilometrov dlhá cesta viedla z Coby do Chichen-Itza. Bola rozdelená na sedem priamych úsekov, najdlhší bol 36 kilometrový. Nikto nevie vysvetliť, ako Mayovia bez znalosti kompasu vedeli tak presne stanoviť smer trasy. Technológia pri výstavbe sacbe bola rovnaká. Najskôr sa postavili z kvádrov obidva boky cesty, medzi ne sa položil hrubý násyp a horných 40 cm sa spevnilo, akoby omietkou.
Komplex Nohoch Mul - Veľký pahorok
Komplex Las Pinturas – Obrazáreň
Skupina budov komplexu Las Pinturas bola vybudovaná v poslednom období osídlenia Coba, v rokoch 1100 – 1450 n.l. Najväčším objektom je pyramída, ktorá bola pôvodne ozdobená farebnými freskami. V pôvodnom stave sa fresky zachovali v jej hornej časti a sú chránené slamenou strechou.
Súčasťou komplexu Las Pinturas je aj niekoľko málo zachovalých stél. V mayskej civilizácii je to kamenný stĺp alebo stojaca kamenná doska osadená do zeme. Mayovia stélu nazývali lakam tuun (veľký kameň) a stavala sa väčšinou pri príležitosti nejakého výročia. Stély sú spravidla pomaľované a otesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy informujúce o činoch a životných údajoch vládcov.
Komplex Coba - V komplexe Coba je najväčšia koncentrácia budov, práve na tomto mieste bolo v 8. - 9. storočí osídlenie najhustejšie. Je tu 43 objektov, niekoľko nádvorí, terás, stél, ... Z tejto časti starej Coby vychádzalo až 6 mayských ciest (sacbe). Najvýznamnejšími stavbami ktoré dnes môžeme obdivovať je 24 metrov vysoká budova La Iglesia (Kostol), na prízemí ktorého sa nachádzalo 9 oltárov, zaujímavé je ihrisko pre hru pelota. Táto časť pôvodného mayského mesta Coba sa budovala postupne od roku 300 n.l., posledné stavebné práce prebehli v roku 1450 n.l..
Do kamenných obručí, umiestnených na bočných stenách bolo treba trafiť bez použitia rúk a nôh 6 kg ťažkú kaučukovú loptu. Keď sa to niekomu podarilo, prišla rýchla smrť. Rýchla smrť bez úvodzoviek, nie obrazne, skutočne. Ako sa hovorí u nás, niekto „zatrepal krpcami“, tak "športovo" končil rituál. Boli to porazení alebo víťazi? Pokúsim sa do konca pobytu v Mexiku zoznámiť sa bližšie s pravidlami.
Komplex Makanshock - Komplex Makanshock predstavuje 8 kamenných stél a niekoľko oltárov, rozložených na terase. Veľký počet stél na jednom mieste naznačuje, že na tomto mieste sa vykonávali slávnostné obrady.
Cenot Tamcach-Ha
Je ráno. Aj dnešný program bude bohatý na zážitky. Náš Nissan nás odvezie k novodobému divu sveta, tak je označovaná Chichen-Itza. Po jej prehliadke sa presunieme ďalej, do hotela v Uxmal. Skôr ako zamierime do Chichen-Itzy sa zastavujeme v cenote Tamcach-Ha, je iba 6 kilometrov vzdialený od Coby.
Na svete sú iba tri územia, kde sa cenoty nachádzajú - Yucatán, Kuba a Florida. Na Yucatáne je ich najviac, až okolo tisícky. Cenoty sú vlastne komínovité závrty zatopené vodou, s nadväzujúcou spletitou a navzájom pospájanou sieťou podzemných riek. Na niektorých sa časom prevalil strop, niektoré, ako táto, zostali jaskyňou. Jedna z teórií hovorí o tom, že cenoty vznikli na okraji Chicxulubského krátera, stred ktorého leží v Karibskom zálive neďaleko mesta Campeche. Vznikol pred 65 miliónmi rokov po dopade 10 kilometrového asteoridu. Teória pokračuje tým, že tento pád meteoritu bol príčinou vyhubenia dinosaurov.
V yucatanskej mayštine „tzonot“ znamená „posvätná studňa“. Cenoty s prevaleným stropom boli pre Mayov oknom do posvätného sveta, kľúčom k posmrtnému životu. Ceremónie a rituály boli zasvätené podzemnému božstvu menom Čak (Chak) ktorý tu prebýva. Ľudské obete, ktoré sa vraj často dobrovoľne utopili v Cenote, boli u Mayov samozrejmosťou. My s Michalom sa bližšie k Čakovi dostať nechceme.
V dávnych dobách slúžili cenoty ako miesto rituálnych obradov, dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou. Hlavne tie veľké a navzájom pospájané lákajú potápačov. Podzemnými riekami sa vedia preplaviť z jedného cenotu do druhého.
V ďalšom blogu Vás zavediem nielen do "Ústia studne Itza", ako znie preklad Chichen-Itza v jazyku Mayov, ale aj k Čarodejníkovej pyramíde v Uxmale a Uxmal zas znamená v jazyku Mayov "Trikrát prestavaný". Najmä na Uxmal sa teším, drastické scény filmu Apocalypto sa nakrúcali práve na schodisku Čarodejníkovej pyramídy. Som si istý, bude to zážitková bomba.
