Meno Sri Lanka vo voľnom preklade znamená "žiarivo krásna krajina". A vôbec to nie je prehnané tvrdenie, vedel o tom svoje už Marco Polo.
V prvej časti nášho putovania po tejto "Perle v Indickom oceáne" sme navštívili sloní park v Pinnawala, vystúpili do Pevnosti v oblakoch - na Leviu skalu v Sigiriy, poprechádzali sa so spadnutou sánkou po stredovekom kráľovstve Polonnaruwa, kúpili si drevenú masku pre šťastie, navštívili jaskynný chrám v Dambulla, zašli do záhrady s korením a ovocím, odviezli sa na rohatom srílanskom taxíku na návštevu milej sinhálskej rodiny, ochutnali farmársky obed, naučili sa batikovať voskom, ponorili sa do mystickej atmosféry, ktorá na nás dýchla v chráme Budhovho zubu, obdivovali šikovnosť kandyjských tanečníkov a žasli nad nádherou prírody v Kráľovskej botanickej záhrade.
Čaká nás ešte veľa zaujímavého.
Prvý blog zo Sri Lanky som končil obrazne šálkou cejlónskeho čaju. Síce som kávičkár, ale u kávy som sa nestretol s toľkými výstižnými citátmi, ako pri čaji. Páči sa mi napríklad: „Čaj nie je nápoj, je to objatie”, alebo: „Šťastie si nekúpiš, ale môžeš si kúpiť čaj a to je v podstate to isté”.
Na Sri Lanku sa chodí aj za čajom. - Cejlónsky čaj – čaj zo Sri Lanky.
O pôvode čaju existujú viaceré legendy, siahajúce do obdobia tri až päť tisíc rokov pred naším letopočtom. Podľa istého príbehu, čaj objavil čínsky cisár Shen Nung, keď si chcel prevariť vodu. Z neba mu vraj do vriacej vody spadlo niekoľko lístkov čajovníku, privial ich vietor z Indie. A tak vznikol čaj.
Národným nápojom na Sri Lanke je bezpochyby čaj, cejlónsky čaj sa stal aj symbolom celého ostrova. Všimnite si, že čaj zo Sri Lanky sa nevolá srílanský, ale cejlónsky, ponechal si svoje koloniálne meno. V skutočnosti sa pôvodne na Sri Lanke pestovala káva, v roku 1860 bola Sri Lanka dokonca najväčším producentom kávy na svete. Kávu však neskôr vystriedal čaj. Prispela k tomu epidémia pliesní, ktorá väčšinu srílanských kávovníkov zahubila. Ako náhrada za kávu, do úvahy prichádzalo pestovanie čaju. Prvá a jediná rastlina Camelia sinensis (čajovník čínsky) bola pôvodne „len“ uložená v Kráľovskej botanickej záhrade v Kandy.
Prvá čajovníková plantáž vznikla v krajine v roku 1867, vtedy však nemala žiadny zásadný význam. Škótsky pestovateľ kávy James Taylor vtedy vysadil čaj na ploche približne 76-tisíc metrov štvorcových v nadmorskej výške okolo päťsto metrov. O pár rokov neskôr priviezla Východoindická spoločnosť na Celjón tamilské zberačky čaju, ktoré sa o polia začali starať tak, ako ich to naučili doma. Napokon sa z čaju stal najdôležitejší vývozný artikel krajiny.
Svoju príležitosť využil potravinársky magnát Thomas Lipton. Kúpil štyri plantáže a začal na nich pestovať čaj, priniesol stroje na hromadnú výrobu a začal s riadením dodávok do Británie. Energiu venoval aj marketingu. Čaj ukladal do plechových dóz, začal používať čajové vrecúška (relatívne nový vynález) a dokonca si vymyslel aj slogan „Z čajových plantáži priamo do kanvice“. Cejlón upevnil svoje meno vo svete čaju a veľké britské firmy začali skupovať malých farmárov a vytvárať veľké spoločnosti.
Ostrovný národ sa v roku 1965 stal najväčším svetovým vývozcom čaju. O svoje prvenstvo však neskôr prišiel, keď nedokázal konkurovať čajom z Indie a Kene.
My sme sa zastavili na prehliadku továrne, patriacej spoločnosti Glenloch.
Pri výrobe čaju sa v spoločnosti Glenloch používa „ortodoxná“ technológia. Stroje obstarávajú zviňovanie listov, vytváranie odpovedajúceho prostredia pre fermentáciu a záverečné sušenie. Po presitovaní a oddelení listov správnej veľkosti vznikajú kvalitnejšie sorty „celolistových“ čajov. Zbytky, ktoré neodpovedajú požadovanej kvalite, sú využité k výrobe čajov „lámaných“. Okrem celolistových čajov, vznikajú tiež dva vedľajšie produkty – čajová drť a čajový prach, ktoré sú používané na plnenie čajových sáčkov.
Liečebné účinky čajovníka boli známe už od dávnej minulosti. Zo skupiny vitamínov nájdeme v čaji B1, B2, B6, B9, A, C, P, ktoré posilňujú imunitný systém a zvyšujú tým odolnosť organizmu voči infekciám. Zistilo sa, že denná konzumácia troch šálok čaju má rovnaké antioxidačné účinky, ako denná konzumácia šiestich jabĺk. Iná štúdia ukázala, že jedna alebo dve šálky čaju majú rovnaký účinok, ako päť kusov ovocia, zeleniny alebo 400 mg vitamínu C. Čaj je jeden z najväčších zdrojov flavonoidov zo všetkých rastlín (tvoria až 15 % z váhy vysušeného listu). Významný protinádorový účinok zeleného čaju potvrdili laboratórne testy rovnako v prípade ľudí, ako aj u zvierat.
Krajinná rozmanitosť Sri Lanky je úchvatná. Na ploche iba o 30% väčšej ako je Slovensko nájdete veľkolepé hory s tropickými dažďovými pralesmi, čajovníkové plantáže, vodopády, rieky a lagúny s bohatými mangrovníkovými porastami, tropické pláže s jemným pieskom,...To všetko si uvedomujem na ceste do najznámejšieho kráľovstva miestneho čaju, ktorým je horská oblasť Nuwara Elyia, nazývaná tiež „Malé Anglicko“.
Predstavujem vám superšportovca. V bežnom živote je to predavač kvetov, no chlapec má na to fintu. Náš autobus sa štveral po serpentínach do kopca. Pri jednej zo zákrut stál tento chalan s kyticou kvetov v ruke. Zamával, no šofér samozrejme nezastavil. O 2-3 minúrty sa autobus po serpentínach dostal „o poschodie“ vyššie a čo vidíme, ten istý chalan stojí pri ceste a máva kyticou. Dostal sa tam behom do kopca, skratkou cez prales. Ideme ďalej a situácia sa opakuje a znova opakuje. Na štvrtýkrát nevydržíme a autobusom sa unisono ozýva výzva na zastavenie. Výsledok – najskôr sme od chlapca odkúpili všetky kvety a potom sme mu ich s potleskom vrátili. Zaslúžil si za to, čo predviedol. Ako gymnazista som bol aktívnym športovcom, no na takéto čosi by ma nenahovorili ani v časoch „najväčšej slávy“.
Nuwara Eliya je pomerne malým mestom, žije tu necelých 30-tisíc obyvateľov a nemá centrálne námestie. No zato tu stále stoja koloniálne budovy, vyvolávajúce nostalgiu za britskými časmi. Zatiaľ čo na pobreží je dusno a horúčava, tu v Nuware Elyia sa treba obliecť teplejšie, nachádzame sa vo výške 1 868 metrov nad morom. Nie je prekvapením, keď ulice kropí jemný dážď. Práve tieto podmienky najviac vyhovujú pestovaniu čaju. Britom táto oblasť najviac pripomínala domovinu. Nie je divu, že pred tropickými horúčavami hľadali úľavy práve tu, v malom mestečku, vytvorenom podľa britského vzoru, v nadmorskej výške 2000 metrov. Tu spomínali na svoju ďalekú zelenú ostrovnú vlasť, a užívali si letného osvieženia pri love, golfe a dostihoch.
Tak a je to tu, to čo som sľuboval v úvode. Chcete si dať drogu v krajine, kde práve zaviedli za drogové delikty trest smrti? Najskôr by sme mali nájsť odpoveď na otázku: „Je betelový žvanec droga?“ V Ázijských krajinách nie je, štvrtá najrozšírenejšia droga na svete sa legálne predáva i konzumuje. Nie je treba skrývať sa. Betel žujú na Sri Lanke aj vodiči za volantom. Vedenie vozidla pod vplyvom betelu je na Sri Lanke tolerované.
A čo je to betelový žvanec, z čoho sa skladá?“ Základom sú nedozreté plody palmy arekovej (Areca catechu) a listy piepora betelového (Piper betle – podľa toho názov drogy), potreté haseným vápnom (drvený vápenec, drvené lastúry). Pridáva sa tiež tabak, semená akácie a muškátový oriešok.
Pri žuvaní betelového žvanca sa uvoľňuje hlavne arecaidin, ktorý farbí sliny do červena. Ostatné alkaloidy spôsobujú zvýšenú sekréciu potných a slinných žliaz, likvidujú črevné parazity, zaháňajú pocit hladu a spôsobujú osvieženie organizmu. Žutie betelu privádza človeka do dobrej nálady, vyvoláva eufóriu a pocit príjemného tepla. Ako vravia srílanskí doktori, žutie betel je zdraviu menej škodlivé, ako pitie alkoholu. Vápno obsiahnuté v betelovom žvanci však ničí zubnú sklovinu a dráždi sliznicu.
Grand Hotel - Aby sme sa presvedčili o tom, že existuje aj iná Sri Lanka ako tá, s akou sme sa stretli na tržnici, vybrali sme sa na výzvedy ("oficiálne na kávičku") do Grand Hotela v Nuwara Elyia. Kedysi to bolo sídlo britského guvernéra.
Hneď vedľa Grand Hotela je exkluzívny Hill Club, patrí mu jedno z najkrajších golfových ihrísk v Ázii.
Nad krbom v salóne visí už viac ako 60 rokov portrét mladučkej kráľovnej Alžbety, v krbe praská oheň a na stoloch sa blýskajú strieborné kanvičky s čajom a mliekom. Presne takúto atmosféru môžete zažiť počas jediného dňa aj vy. Stačí, keď zaplatíte symbolický poplatok 100 srílanských rupií (50 centov – netešte sa, oni si to vyinkasujú v cenách), máte požadovaný dresscode (sako s kravatou vám tu zapožičajú), máte dostatočne hlbokú peňaženku, dostanete „Members only“ a môžete po obede v štýlovej miestnej jedálni, v ktorej obedovala aj kráľovná Alžbeta, pripiť si na jej zdravie portským vínom. Obslúžia vás čašníci v čiernych livrejoch a bielych rukavičkách a vy sa budete na chvíľku cítiť pravým gentlemanom alebo dámou. Už dávno neplatí, že dámy do klubu nesmú. Aj oni si môžu dať pohárik whisky v Men´s Bare, dohliadne na ne hlava vypchatého leoparda.
No a na čajových plantážach pracujú zberačky čaju. Práca zberačky čaju je práca, ktorú by ste určite vykonávať nechceli. Každá z nich musí za deň nazbierať asi tak 20 kg čaju (a nezabudnite, že zbierajú iba tie tri lístočky), musí pritom behať hore a dole po prudkých kopcoch, pracuje v akomkoľvek počasí a jedným z najväčších problémov sú smrteľne jedovatí hadi, ktorí sa na plantážach zdržiavajú. Za to všetko si zberačka denne zarobí asi tak 4 EUR. Je to chudoba, ktorú si ťažko predstaviť. Preto, ak zastanete s fotoaparátom na okraji plantáže, zberačky si idú nohy polámať, aby dostali za snímky od vás 1 EUR. Naučili sa, že je výhodnejšia práca fotomodelky, ako zbierať čaj. Tých plantáží a zberačiek je však toľko, že zďaleka nie každej sa pošťastí postaviť sa denne pred fotoaparát.
Kitulgala - je nádherné miesto na rieke, na západe krajiny, uprostred hustej vegetácie. Preslávil ho film "Most cez rieku Kwai" a tiež nálezy pozostatkov predhistorických živočíchov. No a svoju malú slávu som si tu užil aj ja. Spolu so Zuzanou a Irinou som si sadol do raftu a s miestnym kormidelníkom, sme splavili cez sedem obtiažnych perejí (obtiažnosť odhadujem na WW IV) päťkilometrový úsek rieky.
Večer sa ubytovávame v hotely Club Waskaduwa Beach Resort. Nachádza sa v mestečku Kalutara, priamo na čistej pláži Indického oceána. Ja osobne nie som stavaný na viacdňové vylihovanie na pláži pod slnečníkmi a tak mi vyhovuje, že celá naša skupina sa rozhodla na celodenné putovanie so sprievodcom po zaujímavých miestach.
Korytnačia liaheň - Na juhozápadnom a južnom pobreží ostrova je niekoľko korytnačích liahní. My sa zastavujeme na prehliadku korytnačej liahne pri mestečku Kosgoda. Zmyslom liahní je ochrana ešte nenarodených korytnačiek. Liahne zhromažďujú vajíčka, ktoré korytnačky nakládli na plážach a po vyliahnutí malé korytnačky vypúšťajú do oceánu. Domorodci totiž radi korytnačie hniezda vyberajú a vajíčka predávajú na čiernom trhu alebo si ich jednoducho usmažia na panvici. Po zriadení liahní, výhodnejšou možnosťou pre nich je teraz predať vajíčka do liahne.
Drahokamy na Sri Lanke – ostrov je známy aj ako „šperkovnica Indického oceánu“. Odborníci tvrdia, že nikde na svete nie je toľko odrôd drahokamov, ktoré sa sústredili na tak malej oblasti, ako na Sri Lanke.
Už staroveký obchodníci prichádzali na ostrov za cennými pokladmi. Už Etruskovia používali rubíny získané z ostrova na skrášlenie svojich šperkov. Po nich sa o drahokamy z ostrova začali zaujímať Rimania. Marco Polo napísal o svojej návšteve v roku 1292: “Chcem aby ste vedeli, že ostrov Cejlon je svojou veľkosťou tým najkrajším ostrovom na svete a zo svojich potokov vydáva rubíny, safíry, topas, ametyst a granát“.
Drahokamy zo Sri Lanky patria medzi najkrajšie a najkvalitnejšie na svete. Keď k tomu pridáme šikovnosť klenotníkov pochopíme, prečo je ostrov rajom milovníkov drahokamov a šperkov.
Trh so šperkami vyžaduje modré safíry o veľkosti 5-15 karátov a Sri Lanka ich môže dodávať vo veľkom množstve. Modrý safír je najvyššie hodnoteným klenotom Sri Lanky a je najkvalitnejším na svete. Najkvalitnejšie safíry majú to, čo je odborníkmi nazývané – kráľovský modrý odtieň. V tvrdosti zaujíma hneď druhé miesto za diamantom.
Klenot, ktorý sa nachádza iba na Sri Lanke, sa volá Moonston, alebo Mesačný kameň. Tento kameň má mliečne modravý lesk, podobný farbe mesačných paprskov. Podľa legendy sa paprsky mesiaca za úplnku premenili na trblietajúci sa drahokam magických vlastností. Vďaka hre prírody sa mesačné kamene nachádzajú iba v jedinej časti ostrova,na juhu Sri Lanky.
Dolovanie drahokamov - Dolovanie a spracovanie sa dnes vykonáva rovnako, ako pred tisícimi rokmi. Ťažiari majú malé postavy, aby sa vedeli pohybovať v úzkych jamách. Jamy majú priemer okolo 1,5 metra a dosahujú hĺbku až 40 metrov. Z jám sa obyčajne kopú v potrebnej hĺbke bočné šachty.
Zastavili sme sa v horách na neďaleko Kandy v jednom závode na ťažbu a spracovanie diamantov. Pozrite sa, ako sa ťažilo na ostrove pred tisíc rokmi a ťaží sa tak stále.
Nedá mi nepriložiť dve fotky pána, ktorého som videl cvičiť na dvore, rovno oproti podnikovej predajni so šperkami.
Pamiatka na 4. december 2004 - ničivú vlnu tsunami.
Vlna tsunami, valiaca sa 4. decembra 2004 naprieč celým indickým oceánom si vyžiadala okolo 228 tisíc obetí. Medzi najviac postihnutými krajinami bola okrem Thajska a Indonézii aj Srí Lanka a to hlavne juhozápadná časť ostrova, kde sa práve nachádzame. Stopy po tsunami sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Mesto Galle - turistov sem láka staré mesto, hradbami uzavrený súbor stavieb z čias holandskej nadvlády. Ako prví sem z Európanov prišli v roku 1505 Portugalci, ktorých lákal tunajší prírodný prístav. Po nich prišli v roku 1640 Holanďania, pestovali škoricu a k jej vývozu potrebovali prístav. Vybudovali koloniálne mesto a obohnali ho hradbami. V roku 1796 celý ostrov prevzali Briti a tí presunuli svoje hlavné aktivity do Colomba. Vďaka tomu upadlo staré Galle do zabudnutia, dnes starú koloniálnu časť nehyzdia žiadne nové budovy.
Rybári na kolíkoch - K typickým obrázkom zo Srí Lanky patria aj rybári, sediaci na kolíkoch, zapichnutých priamo v oceáne. Nefalšovaných starých pánov rybárov, ktorí lovili ryby na predaj takýmto spôsobom, dnes už nenájdete. Rybári dnes namiesto malých rybiek, lovia turistov. Komparzistov, zarábajúcich týmto spôsobom, je veľa. Len čo pri brehu zastaví autobus, rozbehnú sa k nemu vyjednávači, ktorí dohodnú cenu a vyšlú na kolíky rybárov, dovtedy posedávajúcich na brehu. No keďže priniesť si takúto fotku z ostrova sa jednoducho patrí, neodolal som ani ja. Títo naši pýtali za fotenie v prepočte iba 50 Centov (žeby len za jednu fotku? neviem). Za 5 EUR boli ochotní vyložiť vás namiesto rybára na kolík.
Z nášho hotela vo Waskaduwa je to do Beruwala na tuk-tuku ani nie polhodina. No a keďže sa každodenne, okrem nedele, koná v Beruwala rybí trh, nemohol som si nechať ujsť príležitosť ísť sa tam skoro ráno pozrieť. Už predtým som čítal, že lov rýb tvori približne 60% hrubého domáceho produktu Sri Lanky. Vývoz kreviet, homárov, langúst, sépií... a iných dobrôt mora závisí aj na biotopoch miestneho oceánskeho pobrežia. Čítal som tiež to, že Sri Lanka je okolitými štátmi obviňovaná z drancovania a znečisťovania mora. Tak som zvedavý, čo na povestnom rybom trhu uvidím.
Doteraz to vyzerá z môjho blogu tak, že sme vôbec neboli pri oceáne a neužívali sme si pláž a slnko. Tak na záver niekoľko fotiek, dokazujúcich opak.
Ako vidíte, Sri Lanka je oveľa viac, ako kúpanie. Batôžkárom radiť netreba, tí už tento krásny ostrov majú dávno zmapovaný. V cestovných kanceláriách sa to hemží ponukami s kombináciou poznávania a pobytu. No existuje ešte jeden zo spôsobov, ako bezpečne a pritom komfortne spoznať "Perlu Indického oceána". Tým je - urobiť si vlastný program a prenajať si auto aj s vodičom. Sám za volant v krajine s jazdou v ľavom pruhu a pritom prakticky bez pravidiel, by som nesadol. No kancelárií na prenájom auta s vodičom je v Colombo neúrekom. Za 70-80 EUR na deň dostanete auto s vodičom, o ktorého sa vôbec nestaráte. Jeho jedlo, spanie, mzda, benzín,... všetko je v cene. Pôvodne som mal takýto spôsob cestovania po Sri Lanky dohodnutý aj ja, no z určitých dôvodov som to nakoniec musel zmeniť na cestovku. Boli sme maximálne spokojní. Verím, že aj vy si odnesiete domov rovnako krásne zážitky.
