Srílanské úrady vyberajú spomedzi 102 záujemcov dvoch morálne a psychicky silných mužov na pozíciu katov, obnovujú trest smrti za drogové delikty. Dosť dobre tomu nerozumiem, štvrtá najčastejšia droga sveta betel, sa tam naďalej legálne predáva a veselo žuje. Prečítajte si o tom a ešte o všeličom inom. Ak ste už na Sri Lanke boli, zaspomínate si, ak ešte nie, dostanete chuť rýchlo hľadať spôsob, ako sa tam čím skôr dostať. Čo vás tam čaká?
Môžete uvidieť kúpajúce sa slony v rieke, neprístupnú Leviu skalu na ktorej sa odohral príbeh zrady a boja o moc, stredoveké kráľovstvo, zlaté jaskynné chrámy, najposvätnejší chrám uchovávajúci jeden zo štyroch zachránených Budhových zubov, nádhernú Kráľovskú botanickú záhradu, rybí trh priamo z rybárskych lodí, uvidíte, z čoho sa skladá betelový žvanec a kopec ďalších zaujímavých vecí. Zaručene si odnesiete domov okrem batikovaných šiat (kúpe ktorých na pláži neodoláte), výborného cejlónskeho čaju a drevenej masky prinášajúcej šťastie, aj veľa neopakovateľných zážitkov. S čím som sa tam stretol ja?
Do Colomba, hlavného mesta tejto čarokrásnej a tajomnej krajiny plnej mýtov a legiend sa najčastejšie lieta z Bratislavy cez Dubaj. Ak si zvolíte takúto trasu, do Colomba poletíte v noci a tak po skorom raňajšom prílete, máte k dispozícii, tak ako naša skupina, celý deň.
Sloní park Pinnawala - Prvý deň sme venovali slonom. Slon indický, žijúci na Sri Lanke, je zo všetkých žijúcich živočíchov najpríbuznejším druhom vymrelých mamutov. Pôvodne žili slony vo veľkých počtoch voľne na celom území Sri Lanky. Divoká populácia slonov žijúcich na ostrove sa na začiatku 19. storočia odhadovala na 13-14 tisíc zvierat. Slony však spôsobovali veľké škody na úrode a tak bola v roku 1830 vyhlásená odmena za každé zabité zviera. Najväčším zabijákom bol vraj major Thomas Rogers, zastrelil sám počas 4 rokov viac ako 1500 slonov, vychádza to na jedného slona denne. Slona trafíte ľahšie, ako zajaca, Thomas mal asi najviac munície.
Na Sri Lanke vždy prekvital obchod so slonovinou. Vraj ešte aj dnes sa ňou, hlavne v meste Kandy, nelegálne obchoduje.
My sme prvý deň na Sri Lanke využili na návštevu jednej z najobľúbenejších turistických atrakcií, slonieho parku Pinnawala. V roku 1975 vznikol ako sloní útulok pre päť osirelých mláďat, neskôr pribudli nemocné slony. Obrovský turistický záujem o túto atrakciu však postupom času priviedol tunajších mahautov (ľudí ktorí vlastnia slony a tu sa o nich starajú) k myšlienke, vytvoriť tu na ploche 24 árov pre slony životné podmienky, čo najviac sa približujúce voľnej prírode a predávať to ako turistickú atrakciu. Zvieratá sa v parku môžu väčšinu dňa pohybovať voľne a môžu si vytvárať vlastné stáda. Pre každé zviera je denne pripravených 75 kg zelenej potravy: Žije tu okolo 70 slonov, je to vraj najväčšie slonie stádo, chované v zajatí na svete. Slony všetkých generácií tu môžete pohladkať, nakŕmiť a vidieť, ako sa každý deň o 10:00 a 14:00 presúvajú cez dedinu k rieke Ma Oya, kde sa približne hodinu kúpu. Postupom času z toho vznikla turistická atrakcia, ktorú si nenechá ujsť žiaden turista, pri návšteve tejto krajiny. Vidieť "cval" stáda slonov pred uskakujúcimi turistami v uličke so suvenírmi a potom ich kúpať sa v rieke, je skutočne nevšedným zážitkom. Po slonoch zostáva na ulici niekoľko zapáchajúcich kôpok. V Pinnawala začali vyrábať z tohoto prírodného odpadu kvalitný sloní papier. Pozreli sme si výrobu. Papier so zaujímavou štruktúrou sa vyrába postupne sušením, varením a následným lisovaním takýchto sloních "kôpok". K výrobe 60 ks papiera formáty A4 je treba iba 2 kg sloních exkrementov. U nás na družstvách sa ešte sem-tam nájde krava, nenapadne nejakého predsedu skúsiť to isté s našimi kravami? Fotky o tom, ako sa to suší a lisuje, by som dodal. Možnože by mohla potom dedina žiť z turistického ruchu :-)
Je podľa mňa zbytočné rozvádzať myšlienky, že slony sú v parku Pinnawala, tak ako všade inde, tyranizované, drezúrované, reťazami obmedzované na slobode. Môj názor je ten, že voľné miesta v prírode, na ktorých by mohli žiť takéto veľké živočíchy bez kontaktu s ľuďmi, už nezostali žiadne. Do národných parkov sa celá populácia nezmestí. A tak sa snažím nevnímať reťaze na tých divokejších slonoch, bez nich by sa nemohli pohybovať medzi turistami, kráčajúc ulicou k rieke. Áno, nezarobili by na seba a svojich majiteľov. Bez toho, aby z toho nebola platená turistická atrakcia, slony by si inak nezarobili na seba, znížili by sa ich počty, vyhynuli by. Ja som zatlačil myšlienky na tyranizáciu týchto ušľachtilých a inteligentných zvierat, aspoň tu v Pinnawala mi to tak nepripadalo, naopak, slony sa mi zdali byť šťastné. A tak ma rozsiahly sloní areál uchvátil svojou jedinečnosťou a poskytol nezabudnuteľný zážitok.
Zo slonieho parku Pinnawale odchádzame do Sigiriye. Na ceste k hotelu Sigiriya Village, v ktorom budeme po dve noci ubytovaní, s nadšením zastavujeme. Paráda, kocháme sa pohľadom na cieľ nášho zajtrajšieho programu, "Leviu skalu", "Pevnosť v oblakoch", pevnosť, vybudovanú na 183 m vysokej skale kráľom Kasyapom. Fotku s Levou skalou za chrbtom si odnášajú domov aj títo moji milí spolucestujúci.
Dnešné dopoludnie je venované prehliadke "nebeského sídla na skale – Levej skaly Sigiriya".
Neviem pochopiť, ako mohlo pred tisíc päťsto rokmi vôbec niekoho napadnúť vybudovať si kráľovské sídlo na vrchole skaly, vyčnievajúcej takmer 200 m nad okolitou krajinou ako obrovitý monolit,. Ľahko sa dá uveriť legende, podľa ktorej sa tu v nedobytnej pevnosti, vybudovanej v 5. storočí n.l. ukrýval samozvaný kráľ Kasyapa pred hnevom právoplatného následníka trónu, mladšieho brata Moggallána. Ich otcom bol kráľ Dhátuséna, vládol ostrovu z kráľovského mesta Anurádhapura. Za svojho nasledovníka určil syna Moggallána, no starší syn Kasyapa bol s takýmto rozhodnutím nespokojný. Spriahol sa s veliteľom armády, zmocnil sa trónu a otca odstránil. Moggallánovi sa podarilo utiecť do Indie, kde budoval svoju armádu. Kasyapa sa bál pomsty brata, presunul svoje kráľovské sídlo z Anurádhapury práve sem, na Leviu skalu. Na vrcholku skalného monolitu si dal vybudovať za neuveriteľne krátkych sedem rokov opevnené kráľovské sídlo a vládol tyranskou rukou krajine v rokoch 473 -491. V roku 491 sa vrátil Maggallána z Indie na čele armády a pevnosť obkľúčil. Čítal som dve verzie, ako skončil otcovrah Kasyapa. Podľa tej prvej, ktorá sa mi páči viac, Kasyapa zostúpil z Levej skaly, aby na čele svojho vojska bránil pevnosť. No slon na ktorom sedel sa splašil, čo Kasyapove vojsko pochopilo ako signál k ústupu. Opustený Kasyapa si potom podrezal hrdlo vlastným mečom a ten ešte pred smrťou stihol hrdinsky zasunúť do pošvy. Podľa druhej "koncovky", Kasyapu opustilo vojsko a on jednoducho v strachu pred zatknutím ukončil svoj život skokom z Levej skaly. Ťažko dnes povedať, kde končí pravda a začína legenda. Jedno je isté, podľa archeologických nálezov, prví ľudia žili na vrchole skaly už v praveku. Isté je tiež to, že ruiny, ktoré dnes vidíme, pochádzajú z 5. storočia n.l., kedy tu pravdepodobne stál kráľovský palác a potom, po dlhé stáročia, tu na vrchole Levej skaly stál budhistický kláštor.
Zhora, z vrcholu Levej skaly, sa otvára úžasný výhľad na všetky strany a tak výstup na Sigiriyu bude vždy stáť za to, aj keby nás archeológovia presvedčili o tom, že legenda je nepravdivá a žiadny Kasyapov palác tu nikdy nestál.
Opúšťame Leviu skalu - Sigiriya a presúvame sa do mesta Polonnaruwa, sídla srílanských kráľov.
Polonnaruwa vznikla v 11. storočí za vlády indickej dynastie Chola. Dovtedy bolo centrom kráľovstva mesto Anuradhapura, no z dôvodu nevýhodnej strategickej polohy (blízko k Indii) nebolo možné v Anuradhapure čeliť stále častejším výpadom z Indie. Preto bola Anuradhapura opustená, nové kráľovské sídlo Polonnaruwa bolo vybudované hlbšie na ostrove.
V 11. a 12. storočí tu bolo postavených veľa palácov, sôch Budhu a vznikli rozsiahle záhrady. V okolí mesta boli vytvorené umelé jazerá, čo vyriešilo problém zásobovania vodou a zabezpečilo zvýšenie významu mesta. Po dobu 250 rokov, až do roku 1215 bola Polonnaruwa hlavným mestom Cejlónu. No ani poloha Polonnaruwy nebola strategicky najlepšia a tak bolo nakoniec aj toto kráľovstvo opustené. Kráľovský dvor sa presúval cez Leviu skalu v Sigiriy (kde bol krátko) až do mesta Kandy, kde natrvalo zakotvil. Na Polonnaruwu sa zabudlo a našťastie, rýchlo zarástla džungľou. To ju zachránilo pred rozobraním na stavebný materiál.
Vstup do historického areálu nie je jednoduchý. Najskôr si treba ísť zakúpiť vstupenky do 2 km vzdialeného múzea, ležiaceho vedľa umelého jazera Parákrama Samudra. Kúsok odtiaľ, v parku, možno uvidieť sochu, ktorá je pôvodcom sporov archeológov.
Vchádzame do antického mesta, archeologického parku s krásne zachovalými pamiatkami. Odmietam nazvať unikátne zvyšky stavieb ruinami. Moja predstavivosť funguje a vidím tu slávne hlavné mesto Chola kráľovstva. Tak si spolu predstavme pamiatky z 11.-12. storočia, ktoré tu panovníci zanechali.
Srílanské drevené masky - Ste chorí? Chýba vám šťastie? Potrebujete ochranu? ... Tak si kúpte na Sri Lanke drevenú masku a je vymaľované. Stačí iba veriť a funguje to. Takto nejako nás presviedčali pri večernej návšteve podniku, v ktorom sa nádherné výrobky z dreva vyrábajú. Pozreli sme sa, ako sa zhotovujú, maľujú a čo má ktorá pod patronátom.
Ráno opúšťame hotel Sigiriya Village a sťahujeme sa do mesta Kandy. Našou prvou dnešnou zastávkou bude skalný chrám v Dambulle.
Jaskynný chrám Aja Maha Vijara - Priamo v geografickom strede Sri Lanky leží turistami hojne navštevované 60-tisícové mesto Dambulla. Najväčším lákadlom je dobre zachovalý jaskynný chrám. Ide o päť skalných jaskýň, v skalnatom kopci, ktorý sa týči na Dambullov. Jaskyne boli používané k bohoslužobným účelom už v 1. storočí pred Kr. V tej dobe tu našiel útočisko kráľ Valagambahu, vyhnaný z Anuradhapury. Potom, ako sa mu podarilo dobyť svoj trón späť, premenil jaskyne na skalné chrámy a ďalší panovníci pokračovali v ich výzdobe. Jaskýň je v skalnom masíve asi 80. Pred piatimi najväčšími bola zhotovená akási chrámová predstavba, chrániaca samotné jaskyne. Dnešná výzdoba jaskýň pochádza prevažne z 18. a 19. storočia.
Tretím chrámom je Maha Alut Viharya (Veľký nový chrám). Má veľký šikmý strop, takže si pripadáte, že ste v stane. A opäť všade nádherné nástenné maľby a viac ako 50 sôch Budhu sediaceho či stojaceho.
Štvrtá jaskyňa patrí chrámu Devana Alut Vihariya (Druhý nový chrám).
V piatej jaskyni je chrám Paccima Vihariya (Západný chrám).
Ďalšou krátkou zastávkou je dedina Matale, je plná záhrad s korením a miestnym ovocím. Dozvedeli sme sa podrobnosti o pestovaní jednotlivých druhov, niečo málo som odfotil.
Poznáte srilanský taxík? Odvoz na dvojkolesovej káre ťahanej buvolmi k jazeru, kde ideme navštíviť srilanskú rodinu, je v ďalšom našom programe.
Ukazuje sa, že tá dobrota na banánovom liste nie je dnes jediným našim obedom, čaká nás "Farmársky obed". Nepasujem sa za odborníka na národné kuchyne, preto iba krátko.
Ďalším zaujímavým suvenírom ktorý prinášajú turisti zo Sri Lanky, je batikované šatstvo a obrázky. Zastavili sme sa pred cieľom našej dnešnej cesty, ktorým je mestečko Kandy, v manufakt[re BABA BATIKS a zoznámili sme sa s technológiou batikovania pomocou vosku. Výsledom batikovania sú nielen šaty, najčastejšie sárí (vrchný ženský odev, pozostávajúci z pruhu látky dlhej až 7 m, obtočenej okolo celého tela), ale aj krásne obrázky. Stručne technologický proces vyzerá takto.
Prinášam niekoľko fotiek, fotených z autobusu cestou do Kandy.
Kandy - Posledné Cejlónske kráľovstvo
Kandy je čo do veľkosti, druhé najväčšie mesto na ostrove. Kedysi bolo hlavným mestom kráľovstva, cejlónski králi tu sídlili až do roku 1815. Zatiaľ čo pobrežie ostrova bolo pod kontrolou európskych veľmocí, hlavne Holanďanov a Portugalcov, Kandy, ukryté v horách pokrytých džungľov, ich útokom odolávalo. Nakoniec, v dobývaní posledného srílanského (vtedy ešte cejlónskeho) kráľovstva boli úspešní Briti. Spod britského područia sa Kandy a celý Cejlón vymanil až po 2, svetovej vojne.
Kandy je symbolom srilánskej kultúry a nazávislosti. Kandy má čo turistom ponúknuť. V 17. storočí tu bol postavený chrám Dalada Maligava (chrám Budhovho zubu), kde je vo zvláštnej schránke uložený Budhov zub, jedna z najvýznamnejších budhistických relikvií. Na Sri Lanke je niekoľko chrámov, s týmto názvom a to z dôvodu, že relikvia postupne putovala z jedného hlavného mesta do druhého. Podľa povesti, zub vytiahli z plameňov Budhovej pohrebnej hranice v roku 543 pred. Kr. Z indického mestečka Kalinga ho v roku 371 n.l. vraj priniesla princezná Hemamali, ukrytý vo vlasoch. Potom putoval po viacerých srílanských mestách, až skončil v Kandy. V minulosti vždy platilo, iba ten kto mal v držaní Budhov zub, mohol si uplatňovať nárok na trón.
Kandy a tanec - Chrám Budhovho zubu a jeho okolie sme si prezreli pri dennom svetle. Dnu do chrámu vstúpime až večer. Najskôr uvidíme tanečné vystúpenia, ktoré nám priblížia tradičný tanec z regiónu Kandy. Pozoruhodným rysom srílanskej kultúry je tradičný kandyjský tanec. Jeho pôvod je v rituáloch vyháňania zlého ducha. Ľudia verili v jeho zázračné účinky a tanečníci sa stali súčasťou kandyjskej feudálnej spoločnosti. Boli spojení s chrámom posvätného Budhovho zubu a účinkovali pri každoročných oslavách. Dnes je kandyjský tanec považovaný za cenné kultúrne dedičstvo Sri Lanky. Stačí sa podívať na pozoruhodné vyšívané kostými hudobníkov a tanečníkov, z ktorých prechádza zrak. Hudobný doprovod zabezpečujú bicie nástroje. Tanec má mnoho akrobatických prvkov. V minulosti bol tanec výhradne mužskou záležitosťou, dnes sú medzi tanečníkmi aj ženy.
Verí sa, že zakladateľ budhizmu Siddhártha Gautama bol po svojej smrti v roku 543 pred n.l. v Severnej Indii spálený. Z hranici vytiahli štyri zuby a kľúčnu kosť. Potom, ako v Indii budhizmus pomaly striedal hinduizmus, zub sa podarilo prepašovať na Sri Lanku, ukrytý vo vlasoch princezny z Kalingy. Jeho dobrodružstvo pokračovalo v roku 1283, kedy bol počas vojny odvezený nazad do Indie. . Odtiaľ sa nakoniec vrátil späť do dnešnej Sri Lanky, ktorú Budha počas svojho života označil ako bezpečné miesto pre svojich nasledovníkov po dobu ďalších päť tisíc rokov. Po putovaní Sri Lankou, nové miesto našiel v Kandy, kde mu bol postavený tento monumentálny chrám. Začiatkom roku 1998 chrám poškodila bomba, údajne práca Tamilských tigrov. Chrám bol z časti zničený, zub však zostal nepoškodený.
Samotný Budhov zub je uzatvorený v zlatej nádobe v tvare dágoby (budhistickej relikvie). Vo vnútri je ďalších šesť podobných nádobiek, ktoré sa postupne zmenšujú a zapadajú do seba. Zub sa nachádza v tej najmenšej nádobke.
Pred okienkom, cez ktoré je možno podívať sa na schránku so zubom, stojí zástup veriacich. Odovzdávajú mníchom dary, najčastejšie v podobe chrámových kvetín. Ďalší sedia na podlahe, nahlas sa modlia a čakajú na príležitosť, nazrieť na najsvätejšiu relikviu. Má to nádhernú atmosféru. Schránku so zubom neuvidíte, nechcel som porušiť zákaz a tajne fotografovať.
Ďalší deň začíname prehliadkou Kráľovskej botanickej záhrady Peradeniya
Bol som v desiatkach botanických záhrad, ale botanická záhrada, ležiaca na predmestí bývalého kráľovského mesta Kandy, je určite najkrajšia, ktorú som doteraz videl. Aj odborná literatúra potvrdzuje, že Kráľovská botanická záhrada Peradeniya je jednou z najvýznamnejších tropických botanických záhrad sveta.
Ohromný areál v záhybe rieky Mahaweli zaberá plochu 59 ha. Pôvodne boli na tomto mieste záhrady kráľovského dvora, ktorý tu sídlil už od 14. storočia. Na konci 18. storočia však boli záhrady zničené.Botanická záhrada na tomto mieste vznikla v roku 1821. Dnes je pod správou Ministerstva poľnohospodárstva.
Zbierky rastlín, zamerané predovšetkým na tropické rastliny, sú skutočne rozsiahle, údajne sa tu pestuje až 4000 rôznych druhov. Nájdete tu orchideový skleník, záhradu tropického korenia, rozsiahlu výsadbu bambusov, zbierku všemožných cykasov, kolekciu rozmanitých paliem, pergoly s podivuhodnými lianami, mohutné damarone (Agathis austrialis), i aleju obrovských amerických paliem Roystonea regia. .Vďaka pomerne dlhej neprerušenej existencii majú mnohé dreviny skutočne impozantné rozmery.
Záhradu navštevujú oficiálne štátne návštevy ostrova. Vžil sa tu už na konci 19. storočia zvyk, že významní návštevníci tu zasadia „svoj“ strom - nájdeme tu strom rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa, ktorý záhradu navštívil v roku 1893, ruského cára Alexandra III., anglickej kráľovnej Alžbety, maršala Tita, indickej premiérky Indíri Gándhiovej, aj prvého kozmonauta Jurija Gagarina.
Záhrada slúži tiaž ako didaktické zázemie Poľnohospodárskej fakulty Univerzity of Peradeniya.
Väčšina Kaloňov sa vydáva za svojou potravou v noci. Hľadajú stromy s chutným ovocím alebo kvetmi plnými nektáru. Lietajú zo stromu na strom, pojedajú ovocie a vylučujú nestrávené zvyšky vrátane semien. A aby ich záhradníckej práce nebolo málo, tak popritom ako popíjajú sladký nektár, opeľujú kvety. Kalone v noci prekonávajú značné vzdialenosti a trusom roznášajú semená na rozsiahlom území. Semená, ktoré prejdú ich tráviacim traktom, dopadnú na zem spolu s „hnojivom“, čo podporí rast semien. Preto neprekvapuje, že viacero druhov rastlín v pralese závisí od Kaloňov, od ich opeľovania a roznášania semien. Keďže sa Kalone pohybujú na veľkom priestore, musia mať dobré navigačné schopnosti a vynikajúci zrak. V tme vidia oveľa lepšie.
Nezdá sa vám toto čítanie príliš dlhé? Mne áno. Takže pred návštevou čajových plantáží a továrne na výrobu cejlónskeho čaju, doprajme si šálku tohoto lahodného nápoja.
Predpokladám dokončenie cestopisu, v ktorom sa konečne dozviete aj to, ako je to s betelovým žvancom, a jeho účinkoch na organizmus, o 2-3 dni.
