Prevetrajte čarovný koberec, odleťte do rozprávky ! - Uzbekistan - 3/7 Krvilačný Tamerlán.

Svet potrebuje vládcu a tým vládcom musím byť ja, takýto výrok sa pripisuje veľkému dobyvateľovi Amirovi Timurovi. Aký bol v skutočnosti človek, vyhubiaci 5% ľudstva našej planéty?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

"Svet potrebuje vládcu a tým vládcom musím byť ja", takýto výrok sa pripisuje veľkému dobyvateľovi Amirovi Timurovi. Zatiaľ čo my Európania vidíme v Timurovi jedného z najväčších krvilačných diktátorov a lupičov, v dnešnom Uzbekistane je považovaný za národného hrdinu, zakladateľa uzbeckej štátnosti.

Tyrani nás od pradávna fascinujú, samozrejme iba vtedy, keď nie sme tyranii vystavení my. Všetci tyrani majú spoločnú túžbu po absolútnej moci a poslušnosti ľudí vo svojom okolí a túžbu po bohatstve. Pritom za svojim cieľom môžu kráčať cez mŕtvoly, páchajúc odporné zverstvá na ľuďoch, alebo krôčik po krôčiku upevňovať svoju pozíciu diktátora a k neobmedzenej moci sa prepracovať takmer nenápadne. História pozná mnoho mafiánskych vodcov, diktátorov a lupičov, ktorí rozširovali svoju moc jedným či druhým spôsobom. Spomeniem citáty niekoľkých mužov, ktorých môžeme do kategórie tyranov zaradiť:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„S úsmevom môžeš zájsť ďaleko. S úsmevom a zbraňou môžeš zájsť ešte ďalej“ – Al Capone

„Slabosi čakajú na príležitosť, silní si ju vytvárajú“ – Napoleon Bonaparte

„Smrť rieši všetky problémy. Keď nie je človek, nie je ani problém“ - Stalin

My sa dnes vydávame do rodiska jedného z najkrvavejších dobyvateľov v histórii ľudstva, obávaného tyrana Amira Timura. Na dobytých územiach nariaďoval orgie krutosti, pripisuje sa mu 17 miliónov životov.

Cesta zo Samarkandu do Šachrisabz vedie cez Zeravšanský horský chrbát Ťan-Šanu. Prechádzame oblasťou, v ktorej sa natáčali v 70-tich rokoch zábery do westernov, v ktorých účinkoval ako predstaviteľ čestných a spravodlivých indiánov "juhoslovanský indián" Gojko Mitič. V roli náčelníka Apačov vystriedal vo filmoch Pierra Brice. V jednom z filmov skákal aj cez tento otvor v skale. Škoda, že sprejeri cítili potrebu "deravý" kameň pomaľovať.

SkryťVypnúť reklamu
"Deravá skala", cez ktorú skákal vo westernoch náčelník Apačov, Gojko Mitič..
"Deravá skala", cez ktorú skákal vo westernoch náčelník Apačov, Gojko Mitič.. (zdroj: Vlado B.)
"Deravá skala" účinkujúca vo westernoch je stále mimoriadne slávna. Stojí úplne pri ceste. Ak pocestujete cez Zeravšanský horský chrbát taxíkom, buďte si istí, že taxikár vás na "deravú skalu"´, účinkujúcu vo westernoch, upozorní.
"Deravá skala" účinkujúca vo westernoch je stále mimoriadne slávna. Stojí úplne pri ceste. Ak pocestujete cez Zeravšanský horský chrbát taxíkom, buďte si istí, že taxikár vás na "deravú skalu"´, účinkujúcu vo westernoch, upozorní. (zdroj: Vlado B.)
Na uzbeckom vidieku je oslík stále najlacnejším dopravným prostriedkom. Na ceste do Šachrisabz ich stretávame desiatky.
Na uzbeckom vidieku je oslík stále najlacnejším dopravným prostriedkom. Na ceste do Šachrisabz ich stretávame desiatky.  (zdroj: Vlado B.)
Na uzbeckom vidieku sa nežije práve ľahko. Jednou z možností, ako prísť k "somíkom", je predaj: ovocia, zeleniny, sladkostí, lepiošiek a kadečoho iného, na pultoch pri frekventovanej ceste. Takúto "občerstvovaciu stanicu" nájdete na vrchole Zeravšanského priesmyku.
Na uzbeckom vidieku sa nežije práve ľahko. Jednou z možností, ako prísť k "somíkom", je predaj: ovocia, zeleniny, sladkostí, lepiošiek a kadečoho iného, na pultoch pri frekventovanej ceste. Takúto "občerstvovaciu stanicu" nájdete na vrchole Zeravšanského priesmyku.  (zdroj: Vlado B.)
Ponuka produktov je naozaj pestrá.
Ponuka produktov je naozaj pestrá.  (zdroj: Vlado B.)
Zeravšanské predhorie Ťan-Šanu je nehostinné.
Zeravšanské predhorie Ťan-Šanu je nehostinné.  (zdroj: Vlado B.)
Ako nám vysvetľoval náš taxikár, v zimnom období je cesta cez Zeravšanský horský chrbát kvôli snehu často nezjazdná. V 14. storočí, keď mali v zime tadiaľto presunúť do Šachrisabz Timurove telo, to naozaj mohla byť úloha neriešiteľná.
Ako nám vysvetľoval náš taxikár, v zimnom období je cesta cez Zeravšanský horský chrbát kvôli snehu často nezjazdná. V 14. storočí, keď mali v zime tadiaľto presunúť do Šachrisabz Timurove telo, to naozaj mohla byť úloha neriešiteľná.  (zdroj: Vlado B.)

V roku 1336 vstúpil do života v dedinke Chodža-Ilgar pri meste Keš (teraz Šachrisabz), v dome emira Taragaja, malý Timur, syn Taragajov z kmeňa Barlas. Nikto vtedy nemohol tušiť, že prišiel na svet jeden z najslávnejších a najstrašnejších vojvodcov v dejinách. Nikto vtedy nemohol tušiť, koľko sĺz a ľudskej krvi sa jeho pričinením vyleje v dejinách. Naplnili by jazero a možno aj celé more. Údajne prišiel na svet so zakrvavenými rukami. Bola to predzvesť toho, že vyliata krv obetí ho bude sprevádzať po celý život?

Podľa preskúmaných kostrových pozostatkov, v dospelosti bol Timur so svojimi 172 centimetrami na tú dobu mimoriadne vysoký a svalnatý. Vlasy mal svetloryšavé alebo gaštanové, dlhé, rovné a nosil krátke husté fúzy. Detstvo prežil v Keši. Miloval lov, jazdu na koni, streľbu z luku, bol odvážny, ale tiež cieľavedomý a inteligentný. Isté je, že bol moslimom a že ho moslimskí duchovní v mladosti výrazne ovplyvňovali.

SkryťVypnúť reklamu
Amir Timur tak, ako ho vytvoril na základe skúmania lebky antropológ Gerasimov. Jeho prvú verziu vraj Stalin neprijal, Timur vychádzal podľa neho príliš európsky. Sám Stalin vraj nástojil, aby sa pridali do výzoru vo väčšej miere mongolské črty.
Amir Timur tak, ako ho vytvoril na základe skúmania lebky antropológ Gerasimov. Jeho prvú verziu vraj Stalin neprijal, Timur vychádzal podľa neho príliš európsky. Sám Stalin vraj nástojil, aby sa pridali do výzoru vo väčšej miere mongolské črty. (zdroj: Vlado B.)

Jeho celé meno bolo Timur ibn Taragaj Barlas (Timur, syn Taragajov z kmeňa Barlas). Timur je mongolský výraz pre železo a Timur takým „železom“ bol. Už v mladosti organizuje svoj vojenský oddiel a vstupuje do šarvátok. Pri jednom riešení konfliktu zbraňami je ťažko ranený na pravú nohu a odvtedy výrazne kuľhá. Peržania mu preto vymysleli hanlivú prezývku Timur-e Lang, Timur Chromý, Timur Kuľhavec. Odtiaľ to prešlo do európskych jazykov ako Tamerlán.

Timura podporuje veľká časť moslimského duchovenstva a mnohí menší vládcovia. Dostáva sa do konfliktu s vplyvným emirom Husejnom Barlasom, ktorí chce v oblasti vládnuť. Stojí Timurovi v ceste a preto v 1370 roku, v bojovej šarvátke príde o život. Timur zvoláva kurultaj, čo je zhromaždenie kmeňových vodcov a vojvodcov. Na kurultaji sa riešie zásadné vojenské a politické otázky. A takou bolo aj zvolenie Timura za veľkého emira ríše Turán, faktického vládcu oblasti.

SkryťVypnúť reklamu

Po mŕtvom emirovi Husejn Barlasovi, ktorého Timur odstránil, zostala vdova. Pochádza z chánskeho rodu, je dcéra mongolského chána Čingizita Kazanchána, spríbuzneného s veľkým Džingizchánom. A to sa Timurovi hodí. Aby vylepšil svoj pôvod, ako 24 ročný, si ju berie za svoju prvú manželku. Neskôr mal Timur 4 manželky (s nimi 4 synov a niekoľko dcér) a 18 konkubín, ale táto prvá žena, Bibi Chánum (jej mauzóleum sme videli v Samarkande), bola pre Timura najdôležitejšou. Zblížila ho príbuzensky s dynastiou Džingischána. Odvtedy sa Timur predstavuje ako Timur Gurkáni – Timur Zať. 

Za hlavné mesto ríše Turán zvolil Timur Samarkand a za hlavnú úlohu, vybudovanie armády. Vplyv Timura rastie, presadzuje sa medzi vojenskými a politickými špičkami v stredoázijskej Čagatajskej ríši, v ktorej vládli z Buchary potomkovia Čagataja, syna mongolského dobyvateľa Džingischána. To mu ale nestačí, so svojimi oddanými vojakmi zvrháva chána a stáva sa vládcom územia okolo Buchary a Samarkandu. Sebavedome o sebe prehlasuje: „Som Džingischánovým potomkom a pokračovateľom“. A podľa toho sa aj chová. Vytyčuje si cieľ, chce obnoviť vojenskými výbojmi celistvosť kedysi rozsiahlej Džingischánom vytvorenej mongolskej ríše.

Buduje veľkú armádu, postavenú podobne ako u Mongolov, na desiatkovom systéme: oddiely po desiatkach, stovkách, tisíckach a desať tisíckach (tΰmen). Jadrom armády je kočovnícka jazda. Delí sa na ľahkú a ťažkú. Príslušníci ľahkej jazdy sú vyzbrojení lukom, šabľou a sekerou. Ťažkoodenci majú prilby, panciere, štíty, luky, meče alebo šable. Aj pechota je v Timurovom vojsku dôležitou, hlavne pri dobýjaní miest. Aj ona sa delí na ľahkú a ťažkú. Ľahkoodenci majú spravidla iba luk, ťažkoodenci sú chránení štítmi, prilbami a panciermi a bojujú hlavne šabľami, sekerami a palcátmi. Armáda používa vlajky s vyobrazením troch kruhov, čo symbolizuje spojenie zeme, vody a neba.

Obraz z múzea Amira Timura - ťažká jazda Timurovho vojska.
Obraz z múzea Amira Timura - ťažká jazda Timurovho vojska. (zdroj: Vlado B.)
Obraz z múzea Amira Timura - príslušník ľahkej pechoty Timurovho vojska.
Obraz z múzea Amira Timura - príslušník ľahkej pechoty Timurovho vojska. (zdroj: Vlado B.)

V armáde vládne železná disciplína. Na rozdiel od armády Džingischána, Timurovi vojaci sú žoldniermi, bojujúcimi s vidinou zisku z koristníckych výprav. Ich zamestnaním je boj. Hordy Timurovho vojska postupne dobývajú Mogulistan, Perziu, Mezopotámiu, severnú Indiu, Sýriu, Anatóliu, Kavkaz a Chórezm. Timur je majstrom v hľadaní zápletiek, využíva ich na zdôvodnenie svojich vojenských ťažení na cudzie územia. Zvedi mu dopredu hlásia, kde sa dá ukoristiť bohatstvo. Timur nájde šikovnú zápletku či zdôvodnenie a vyráža na výpravu. Vojenská mašinéria spustená Timurom sa zastaviť nedá. Žoldnieri chcú svoj žold a to sa dá zaistiť iba drancovaním stále nových a nových území.

Na rozdiel od svojich mongolských predkov, ku génom ktorých sa hlási, Timur sa nestará ani politicky a ani ekonomicky o budúcnosť dobytých území. Jednoducho s tisíckami svojich lukostrelcov na koňoch nabehne na krajinu, všetko zmasakruje, vyrabuje a o pár mesiacov odíde. Vyzerá to tak, že jeho najväčšou potechou je ničenie a vraždenie, aj keď sa sám pokladá za ľudomila. „Ja nie som krvilačným človekom. Alah je mi svedkom, že vo všetkých vojnách som nikdy nebol agresorom a že moji nepriatelia boli vždy strojcami svojho nešťastia“, vyhlasuje Timur. No skutky hovoria o inom, pácha brutálne zverstvá. Vo svojej krutosti je mimoriadne vynaliezavý. Porazených nepriateľov pochováva za živa, štvrtí ich, necháva vláčiť koňmi,..... V iránskom meste Isfizar necháva zamurovať do stavby jednej z veží 5 000 živých zajatcov, obrancov mesta. Dobrovoľne sa bez boja vzdali. Čaká ich zdĺhavá smrť hladom a udusením. Timur posmešne prehodí cez plece: „Hovoril som, že keď sa vzdáte, tak vašu krv neprelejem“. Neslávne sa preslávil stavaním odstrašujúcich pyramíd z hláv obyvateľov porazených miest. Napríklad v Esfaháne takto vznikla zo 70 000 hláv pyramída, vysoká 15 metrov. Po útoku na Bagdad v roku 1401 nechal Timur postaviť 120 pyramíd z 80 000 ľudských hláv. Hlavy boli presne spočítané a roztriedené, zvlášť mužské, ženské a detské. Nieto nad štatistiku. Pri každej z pyramíd vyvolávač kričal: „Toto sa stane každému, kto nebude poslúchať“. Asi si Timur povedal – „Keď má byť poriadok, chce to trochu prísnosti“. Po víťazstve pri Ankare v roku 1401 Timur podobným spôsobom spustoší ríšu osmanského sultána Bajazida. K presunu ulúpenej koristi do Samarkandu je potrebných až tisíc tiav. Samotného sultána zajme a drží v klietke ako zviera. Niekedy ho vraj použil ako podnožku pred svojim trónom. Čím je Timur starší, tým je krutejší a vynaliezavejší. Na bitevnom poli vymýšľa stále nové prekvapenia. Tak napríklad v 1398 roku stojí jeho armáda v pakistanskom Dipalpure proti 120 obrneným sultánovým slonom. Sloni tvoria neprekonateľnú bariéru pred obrovskou armádou protivníka. Timur prikazuje svojim mužom, aby niekoľkým desiatkam tiav pripevnili za chrbty drevo a seno. Keď sa sultánove slony približujú na čele armády, vydáva rozkaz: „Zapáľte ťavy!“. Nebohé zvieratá híkajúce bolesťou utekali ako zmyslov zbavené proti slonom. Bojové slony spanikárili, otočili sa a rozbehli proti vlastným radom. Nekoncentrovaná sultánova armáda, preriedená vlastnými slonmi, bola Timurovou ľahkou korisťou. O pár dní na to spustošil aj indické mesto Dillí. Spustošenie za spustošením, nie je preto divu, že väčšina okolitých ríš, ako Byzancia či Egypt, platia Timurovi za to, že jeho hordy nezaútočia na ich územia. Žold pre vojakov a bohatstvo pre seba a Samarkand, zabezpečoval Timur často aj bez boja. Dnes tomu hovoríme „výpalné“. V dobe najväčšieho rozmachu disponoval Timur až 200-tisícovou armádou. Podnikol celkom 18 vojenských výprav a ani na jednej neprehral. Na jeho vrub sa pripisuje až 17 miliónov obetí, čo bolo približne 5% vtedajšej svetovej populácie. Prichádza mi na um výrok, pripisujúci sa Stalinovi. „Keď umrie jeden človek, je to tragédia, keď umrú milióny, je to štatistika“.

Mapa územia ríše Turan, ktorá bola dobytá Timurom počas jeho panovania.
Mapa územia ríše Turan, ktorá bola dobytá Timurom počas jeho panovania. (zdroj: Vlado B.)
Krutosti páchané Timurom Kuľhavcom zachytil na svojom obraze Apopea vojny Vasilij Vereščagin. Obraz môžete uvidieť v Treťjakovskej galérii v Moskve.
Krutosti páchané Timurom Kuľhavcom zachytil na svojom obraze Apopea vojny Vasilij Vereščagin. Obraz môžete uvidieť v Treťjakovskej galérii v Moskve.  (zdroj: Vlado B.)

No Timur nebol iba krvilačným dobyvateľom, bol aj veľkým mecenášom umenia a architektúry. Pamiatky, ktoré nechal Timur a jeho následovníci postaviť, dnes patria k perlám svetovej architektúry. Z vojnových výprav prinášal nielen ulúpené bohatstvo, ale aj umelcov a remeselníkov. Iba z dobytej Indie priviezol do svojej ríši Turan viac ako 100–tisíc remeselníkov, vyrábajúcich hodváb a zbrane, architektov, kamenárov, lekárov,... To sa rozumie, že skrátil o hlavu zopár remeselníkov či staviteľov, ktorí sa netrafili do jeho predstáv.

Pravou vojnovou korisťou boli pre neho učenci. Zhromažďoval ich v Samarkande, aby sa tu mohli venovať vede. Počas troch desaťročí vybudoval zo Samarkandu honosné rozprávkovo bohaté mesto so skvelou architektúrou – nové centrum Strednej Ázie.

A bokom nenecháva ani svoje rodné mesto Šachrisabz. v ktorom strávil mladosť. Stále v ňom žila Timurova pokrvná rodina a tu chcel byť pochovaný. Aj Šachrisabz pretvoril na jedno z najkrajších miest Východu. Bolo považované za stredisko učencov a nazývané Kubbet-ul-ilim (mesto kupolí, vedy a cnosti). V poslednej štvrtine 14. storočia bol Keš obklopený mohutnou hlinenou hradbou, ktorej hrúbka v spodnej časti dosahovala 9 metrov. V hradbách boli štyri brány pre vstup do mesta cez vodnú priekopu, preklenutú padacími mostami. Návštevníci a pútnici, ktorí v 14. storočí navštívili Šachrisabz obdivovali veľkolepú architektúru palácov, občianskych a kultovných budov, utápajúcich sa v zeleni zavlažovaných sadov a parkov.

Poslednou Timurovou ambíciou bolo dobyť Čínu. V decembri 1404 sa vydáva na svoj najväčší vojenský záťah. Zima a mráz však podlamujú zdravie 79-ročného muža a tak 18. februára 1405 umiera na území dnešného Kazachstanu na zápal pľúc. Telo zabalzamovali, uložili do truhly z „čierneho“ dreva, obili strieborným plechom a odviezli do Samarkandu. Timur si želel, aby ho pochovali v Šachrisabz, kde si pripravoval hrobku. No prejsť s truhlou cez snehom zavalený Zeravšanský horský chrbát sa nedalo. Preto truhla s Timurovým telom zostala v Samarkande.

Tesne pred smrťou rozdeľuje Timur obrovské územie svojej ríše (plochu 5,5 miliónov km2) medzi synov a vnukov. „Centrálnu moc prenechávam Tebe“, vkladá dôveru na svojho tridsaťročného vnuka Pira Muhammada. Vnuka si vyberá preto, lebo pri svojich synoch nie si je istý, že budú schopnými nástupcami. Ako hovorí arabské príslovie: „Moc prechádza z ruky do ruky a nikdy nie z hlavy do hlavy“. A tak Pirovo panovanie netrvá dlho. U príbuzných nenachádza oporu, naopak, aj s ich pričinením je po niekoľkých týždňoch vládnutia úkladne zavraždený. Moci sa ujíma komplikovanou cestou Šáhruch, Timurov štvrtý syn a otec neskôr slávneho vedca Ulugbeka. Za Šáhruchovej vlády sa výrazne zmenšila celá ríša, ohrozovali ju časté povstania a nájazdy hlavne Turkménov. Šáhruch v roku 1409 premiestňuje hlavné mesto ríše zo Samarkandu do Herátu, v dnešnom Afganistane. Moc nad Samarkandom a oblasťou Maverannachra (arabský názov územia medzi riekami Amudarja a Syrdarja) odovzdáva do rúk synovi Ulugbekovi. Ten na rozdiel od svojho dobyvačného deda, prednosť dával vede a filozofii. Počas svojho 40-ročného vládnutia vybudoval zo Samarkandu jedno z najvýznamnejších vedeckých centier sveta. Založil tu univerzitu a postavil slávnu hvezdáreň. Po smrti otca Šáhrucha v roku 1447 sa Ulugbek stáva vládcom celej okýptenej ríše, no po dvoch rokoch vládnutia ho necháva zavraždiť syn Abd al-Latifen, túžiaci po moci.

Timurovskí vládci po Ulugbekovi nakoniec neodolali tlaku uzbeckých a turkménskych kmeňov ani jedno storočie, museli ustúpiť do Ferganskej doliny a následne do Indie. Tu sa rodokmeň Timurovcov, ako vládcov, rozplýva v dejinách.

My sme si prišli do Šachrisabz pozrieť nádherné pamiatky, ktoré sa po Timurovcoch zachovali do dnešných dní.

Začíname Letným palácom Ak–Saraj (Biely palác). Najkrajšou a najmohutnejšou stavbou v Šachrisabz bol kedysi Timurov Letný palác Ak–Saraj, alebo Biely palác. Skôr ako sa k nemu cez park dostaneme, prechádzame okolo gigantickej sochy Timura. Na tejto soche Timur stojí, tu sa narodil, postavil na nohy. Timurove sochy v Uzbekistane sme touto sochou skompletizovali. V Samarkande Timur sedí na tróne, odtiaľ riadil ríšu. No a v Taškente sme videli Timura, ako jazdca, tadiaľ tiahol s vojskom na úspešné výpravy za korisťou.

Timurova socha v parku pred Letným palácom. Tu sa narodil, postavil na nohy, preto na soche symbolicky stojí.
Timurova socha v parku pred Letným palácom. Tu sa narodil, postavil na nohy, preto na soche symbolicky stojí. (zdroj: Vlado B.)
V Samarkande je socha Timura, sediaceho na tróne. Zo Samarkandu riadil ríšu Turán.
V Samarkande je socha Timura, sediaceho na tróne. Zo Samarkandu riadil ríšu Turán. (zdroj: Vlado B.)
V Taškente je socha Timura ako jazdca. Cez Taškent tiahol na čele armády na víťazné výpravy.
V Taškente je socha Timura ako jazdca. Cez Taškent tiahol na čele armády na víťazné výpravy. (zdroj: Vlado B.)

S budovaním paláca Ak-Saraj (Bieleho paláca) začali v roku 1379, krátko po Timurovom víťaznom štvrtom ťažení do Chórezmu. Keď sa Timur zmocnil bohatého Chórezmu, získal obrovské poklady a znamenitých staviteľov. Prikázal im postaviť na jeho slávu a počesť nádherný letný palác Ak-Saraj. Existuje veľa legiend spojených so stavbou paláca. Podľa jednej z nich, prvé tehly ktoré použili na stavbu, boli zhotovené so zmesi hliny a zlata. Palác stavali dlhých 24 rokov. Španielsky vyslanec rytier Ruiz Gonzales de Clavijo prišiel s posolstvom k Timurovi. Nadšený stavbou a veľkolepou výzdobou opísal svojmu panovníkovi palác ako zázrak ľudského umu: „interiéry tohoto veľkolepého paláca umeleckou výzdobou ďaleko predčia tie najkrajšie paláce v Európe“. Do paláca sa vstupovalo cez 40 metrov vysoký a 22 metrov široký portál. Zaujímavosťou bol veľký bazén na streche, do ktorého sa voda privádzala olovenými rúrkami z neďalekých hôr. Z bazénu voda vytekala v kaskádach na hlavné nádvorie. V areáli paláca bolo niekoľko nádvorí, povrch ktorých bol vyložený mramorovými doskami. Steny paláca boli obložené farebnými a pozlátenými dlaždicami. Na stenách boli kaligrafické nápisy. Jeden vraj hovoril: "Vládca je tieňom Boha na zemi". Timur nechal nad bránu paláca, vysokého pôvodne 65 metrov, umiestniť nápis: „Ak chceš vedieť niečo o mojej moci, pozri sa na tieto stavby“. No aj tu platilo, svetská sláva, poľná tráva. Škoda, že už v 18. storočí zostali z Letného paláca iba trosky. Vládcovia Shaybánovci, ktorí prišli po Timurovcoch, nemali záujem uchovať svedectvo veľkosti predchádzajúcich vládcov. Zbytky brány je to jediné, čo z paláca zostalo. No jeho veľkolepé ruiny dokážu nadchnúť aj dnes.

Z Bieleho paláca sa zachovali iba obrysy 40 metrov vysokej a 22 metrov širokej vstupnej brány. Predstavte si ďalších 25 metrov nadstavby, ktorá sa nad bránou týčila a nad tým všetkým, na streche bazén. Nečudo, že španielsky vyslanec padol na zadok.
Z Bieleho paláca sa zachovali iba obrysy 40 metrov vysokej a 22 metrov širokej vstupnej brány. Predstavte si ďalších 25 metrov nadstavby, ktorá sa nad bránou týčila a nad tým všetkým, na streche bazén. Nečudo, že španielsky vyslanec padol na zadok. (zdroj: Vlado B.)
Steny Letného paláca boli obložené pozlátenými farebnými dlaždicami. Ešte aj dnes sa z tej mohutnosti a predstavy o kráse krúti hlava.
Steny Letného paláca boli obložené pozlátenými farebnými dlaždicami. Ešte aj dnes sa z tej mohutnosti a predstavy o kráse krúti hlava.  (zdroj: Vlado B.)
Socha Amira Timura je pri fotení výbornou kulisou.
Socha Amira Timura je pri fotení výbornou kulisou. (zdroj: Vlado B.)
Tak ako doteraz všade v Uzbekistane, obdivujeme perfektne udržiavaný park, v ktorom sa komplex Letného paláca, sochy Amira Timura a jeho múzea nachádza.
Tak ako doteraz všade v Uzbekistane, obdivujeme perfektne udržiavaný park, v ktorom sa komplex Letného paláca, sochy Amira Timura a jeho múzea nachádza. (zdroj: Vlado B.)
V múzeu Amira Timura uvidíte obrazy a rôzne predmety, pripomínajúce dobu, v ktorej žil tento veľký dobyvateľ.
V múzeu Amira Timura uvidíte obrazy a rôzne predmety, pripomínajúce dobu, v ktorej žil tento veľký dobyvateľ. (zdroj: Vlado B.)
V múzeu Amira Timura sme stretli školský výlet. Deti sa chceli odfotiť s mojimi mladými spolucestujúcimi. Mladých Európanov do Šachrisabz veľa nezavíta, preto boli atrakciou.
V múzeu Amira Timura sme stretli školský výlet. Deti sa chceli odfotiť s mojimi mladými spolucestujúcimi. Mladých Európanov do Šachrisabz veľa nezavíta, preto boli atrakciou. (zdroj: Vlado B.)
Obraz v múzeu Amira Timura znázorňuje španielskeho vyslanca, ktorý prišiel s posolstvom k Timurovi.
Obraz v múzeu Amira Timura znázorňuje španielskeho vyslanca, ktorý prišiel s posolstvom k Timurovi. (zdroj: Vlado B.)
Obraz z múzea Amira Timura - Karavána na Hodvábnej ceste.
Obraz z múzea Amira Timura - Karavána na Hodvábnej ceste.  (zdroj: Vlado B.)
Skupina žiačok pred múzeom. Všimnite si odev dievčat, sú to moslimky. V Uzbekistane veľmi zriedkavo stretnete dievča so šatkou na hlave. Dievčatá radi nosia sukne, trblietavé tričká, ba dokonca nohavice. Islam tu dramaticky nezasahuje do života ľudí.
Skupina žiačok pred múzeom. Všimnite si odev dievčat, sú to moslimky. V Uzbekistane veľmi zriedkavo stretnete dievča so šatkou na hlave. Dievčatá radi nosia sukne, trblietavé tričká, ba dokonca nohavice. Islam tu dramaticky nezasahuje do života ľudí.  (zdroj: Vlado B.)

Komplex Darus Saodat - Po prehliadke múzea sme si to namierili do memoriálneho komplexu Darus Saodat, čo znamená Dom šťastných. Jeho výstavba neďaleko Letného paláca bola začatá v roku 1380. Malo tu byť pôvodne pohrebisko celej Timurovej kráľovskej dynastie. Udalosti sa však vyvinuli tak, že z celého komplexu boli vybudované iba dve budovy – mauzóleum Timurovho prvorodeného a najobľúbenejšieho syna Džochongira a hrobka, určená pre uloženie Timura. Džochongir nečakane umrel v 1376 roku vo veku 22 rokov. Timurov žiaľ bol veľký. Dlho trvalo, kým vybral a vybudoval miesto jeho odpočinku. V synovej blízkosti si želal byť pochovaný aj on sám. Veľký vodca veril, že práve odtiaľto sa najrýchlejšie dostane k trónu Alaha. Potvrdilo sa, že: „nikdy nevieš, kde kosti zložíš“. Osud tomu chcel inak a Timur je pochovaný v Samarkande. Hrobku, v ktorej mal byť pochovaný v Šachrisabz Timur, našli až 558 rokov po jeho smrti a nález vyvolal senzáciu. O to väčšiu, že sa v nej našli dve kostry. Dodnes nie je vyriešená záhada, komu patria.

Komplex Darus Saodat (Dom šťastných), mal byť pôvodne pohrebiskom celej Timutovej dynastie. Je tu však iba hrobka Timurovho najstaršieho syna Džochongira a hrobka, ktorú si pre seba pripravoval Timur.
Komplex Darus Saodat (Dom šťastných), mal byť pôvodne pohrebiskom celej Timutovej dynastie. Je tu však iba hrobka Timurovho najstaršieho syna Džochongira a hrobka, ktorú si pre seba pripravoval Timur. (zdroj: Vlado B.)
Komplex Darus Saodat (Dom šťastných).
Komplex Darus Saodat (Dom šťastných). (zdroj: Vlado B.)
Komplex Darus Saodat zostal po smrti Amira Timura nedostavaný. Takto dnes vyzerá vchod do podzemného priestoru s kamenným sarkofágom, v ktorom malo spočinúť telo Timura.
Komplex Darus Saodat zostal po smrti Amira Timura nedostavaný. Takto dnes vyzerá vchod do podzemného priestoru s kamenným sarkofágom, v ktorom malo spočinúť telo Timura. (zdroj: Vlado B.)
Mramorový sarkofág v podzemí, ktorý si Timur pripravoval pre seba.
Mramorový sarkofág v podzemí, ktorý si Timur pripravoval pre seba. (zdroj: Vlado B.)
Blíži sa čas na večernú modlitbu. Muži posedávajú v očakávaní pred mešitou v komplexe Darus Saodat.
Blíži sa čas na večernú modlitbu. Muži posedávajú v očakávaní pred mešitou v komplexe Darus Saodat. (zdroj: Vlado B.)
Panel na stene mešity upozorňuje na čas, predpísaný na päť povinných modlitieb. Každý moslim musí vykonať modlitbu: pri západe slnka, večernú modlitbu, rannú modlitbu, poludňajšiu modlitbu a popoludňajšiu modlitbu.
Panel na stene mešity upozorňuje na čas, predpísaný na päť povinných modlitieb. Každý moslim musí vykonať modlitbu: pri západe slnka, večernú modlitbu, rannú modlitbu, poludňajšiu modlitbu a popoludňajšiu modlitbu.  (zdroj: Vlado B.)
Zaujímavosťou komplexu Domu šťastných sú platany na nádvorí. Ako  prezrádza tabuľka pri to ľavom strome, bol zasadený v roku 1370, teda počas výstavby komplexu, budovaného Timurom ako budúce miesto odpočinku rodu Timurov.
Zaujímavosťou komplexu Domu šťastných sú platany na nádvorí. Ako prezrádza tabuľka pri to ľavom strome, bol zasadený v roku 1370, teda počas výstavby komplexu, budovaného Timurom ako budúce miesto odpočinku rodu Timurov. (zdroj: Vlado B.)
Tabuľka potvrdzujúca vek platanu, má 649 rokov.
Tabuľka potvrdzujúca vek platanu, má 649 rokov. (zdroj: Vlado B.)
Bývalý prezident Islam Karimov nechal umiestniť k stromu ďalšiu tabuľku s textom: "Toto je posvätné miesto. Ak ho budeš ochraňovať, ono bude ochraňovať teba".
Bývalý prezident Islam Karimov nechal umiestniť k stromu ďalšiu tabuľku s textom: "Toto je posvätné miesto. Ak ho budeš ochraňovať, ono bude ochraňovať teba".  (zdroj: Vlado B.)

Komplex Dorut-Tillavat - Juhozápadne od komplexu Darus Saodat, na vyvýšenej časti Šachrisabz, bol kedysi centrum starého mesta Keš. V roku 1361, po smrti Amira Taragaja (otca Timura) sa tu začala rozvíjať stavba komplexu Dorut-Tillavat (Dom rozjímania). Tvori ho predovšetkým veľká mešita Kok-Gumbaz s tyrkysovou kupolou. Dal ju postaviť v roku 1435 Timurov vnuk Ulugbek pre svojho otca Šahrucha. Dokazuje to nápis v modrej páske pod klenbou mešity, ktorá dosahuje výšku úctihodných 36 metrov. Komplex postavený na plošine uzatvárajú dve nenápadné mauzóleá, Šamsitdin Kujol a Gumbazi-Sejedon, ktoré ovšem zaujímajú významné miesto v dejinách Timurovskej ríše. Najstarším v mauzóleách je náhrobok Timurovho otca, ktorý zomrel v roku 1360. Je tu pochovaný aj duchovný vodca a prvý Timurov učiteľ - Šamsitdin Kujol. Timurovho otca prežil o 10 rokov. Práve učiteľ Šamsitdin vnukol Timurovi myšlienky na svetovládu a predpovedal mu vojenské úspechy. Bohužiaľ, s kedysi bohatej výzdoby tohoto mauzólea sa nič nedochovalo. Druhé mauzóleum z roku 1438 je pohrebiskom Termézskych Saidov. Bola to šľachtická rodina, podporujúca záujmy Timurovcov v oblasti mesta Termez, na Afgánskej hranici. Ich náhrobky z 15. storočia dnes priťahujú pútnikov k neobvyklým obradom. 

Komplex Dorut-Tillavat (Dom Rozjímania) tvorí mešita Kok-Gumbaz a dve mauzóleá.
Komplex Dorut-Tillavat (Dom Rozjímania) tvorí mešita Kok-Gumbaz a dve mauzóleá. (zdroj: Vlado B.)
Nádvorie Domu Rozjímania. Vpravo je mešita Kok-Gumbas a vľavo dve mauzóleá.
Nádvorie Domu Rozjímania. Vpravo je mešita Kok-Gumbas a vľavo dve mauzóleá. (zdroj: Vlado B.)
Interiér mešity Kok-Gumbaz, ktorá mala slúžiť k rozjímaniu.
Interiér mešity Kok-Gumbaz, ktorá mala slúžiť k rozjímaniu. (zdroj: Vlado B.)
Klenba mešity dosahuje 36 metrov. Pod klenbou vidíme kaligrafický nápis o tom, že mešitu dal vybudovať Timurov vnuk Ulugbek, pre svojho otca Šahrucha.
Klenba mešity dosahuje 36 metrov. Pod klenbou vidíme kaligrafický nápis o tom, že mešitu dal vybudovať Timurov vnuk Ulugbek, pre svojho otca Šahrucha. (zdroj: Vlado B.)
Mauzóleum Gumbazi-Sejedon.
Mauzóleum Gumbazi-Sejedon. (zdroj: Vlado B.)
Mauzóleum Šamsitdin Kujol.
Mauzóleum Šamsitdin Kujol. (zdroj: Vlado B.)
Steny pod klenbou mauzólea Šamsitdin Kujol zdobia kaligrafické nápisy z citátmi Koránu.
Steny pod klenbou mauzólea Šamsitdin Kujol zdobia kaligrafické nápisy z citátmi Koránu. (zdroj: Vlado B.)

Ak zavítate do Uzbekistanu a navštívite Samarkand, rozhodne si vyhraďte deň na odskočenie do Šachrisabz. Až pri pohľade na obrovský Letný palác a jednoduchú kamennú rakvu, ktorú si Timur pre seba pripravil, zabruslíte myšlienkami hlbšie do doby, ktorá stvorila tyrana, pred ktorým sa triasol svet. Stalo sa tak, ako si zaumienil Timur: "Svet potrebuje vládcu, tým vládcom budem ja".

Cestou nazad sa zastavujeme na neskorý obed v zaujímavej reštaurácii na vrchole Zeravšanského priesmyku. Majiteľ má svoje stádo oviec a tak baranina bude zaručene čerstvá. 

Náš taxikár nám rozpráva veselú historku, ktorú zažil pred týždňom s ruskými turistami. V reštaurácii sa im cestou do Šachrisabz tak zapáčilo, že už ďalej nepokračovali. Zostali jesť a piť až do večera a vrátili sa späť. Šachrisabz uvideli na ďalší deň.
Náš taxikár nám rozpráva veselú historku, ktorú zažil pred týždňom s ruskými turistami. V reštaurácii sa im cestou do Šachrisabz tak zapáčilo, že už ďalej nepokračovali. Zostali jesť a piť až do večera a vrátili sa späť. Šachrisabz uvideli na ďalší deň. (zdroj: Vlado B.)
Na spiatočnej ceste do Samarkandu sa zastavujeme v dielni, v ktorej sa viac ako tisíc rokov vyrába papier z lyka morušového stromu. Najskôr sa po zbavení kôry konárov získa lyko.
Na spiatočnej ceste do Samarkandu sa zastavujeme v dielni, v ktorej sa viac ako tisíc rokov vyrába papier z lyka morušového stromu. Najskôr sa po zbavení kôry konárov získa lyko. (zdroj: Vlado B.)
Lyko sa rozvarí v kotloch ........
Lyko sa rozvarí v kotloch ........ (zdroj: Vlado B.)
Potom sa rozvarené lyko rozklepe na kašu pomocou bucharu. Buchar poháňa hriadeľ otáčaný lopatkami vodného kolesa.
Potom sa rozvarené lyko rozklepe na kašu pomocou bucharu. Buchar poháňa hriadeľ otáčaný lopatkami vodného kolesa. (zdroj: Vlado B.)
Vodné koleso s hriadelom buchara.
Vodné koleso s hriadelom buchara. (zdroj: Vlado B.)
Jemne roztlčená masa sa nanáša na sitá, tie sa primitívnym spôsobom zaťažujú kameňom, fungujúcim ako lis. Tak sa vytlačí zo sitiek voda.
Jemne roztlčená masa sa nanáša na sitá, tie sa primitívnym spôsobom zaťažujú kameňom, fungujúcim ako lis. Tak sa vytlačí zo sitiek voda. (zdroj: Vlado B.)
Po vytlačení vody sa plátky budúceho papiera sušia na stene. Podľa tvaru sitiek, do papiera sa dá vtlačiť pri lisovaní "vodotlač". Takto vyrobený papier sa prakticky nedá sfalšovať.
Po vytlačení vody sa plátky budúceho papiera sušia na stene. Podľa tvaru sitiek, do papiera sa dá vtlačiť pri lisovaní "vodotlač". Takto vyrobený papier sa prakticky nedá sfalšovať.  (zdroj: Vlado B.)
Po vysušení sa papier leští, Na leštenie sú najvhodnejšie veľké mušle. Papier sa dá vo vode prať a má vraj neobmedzenú životnosť. Dúfam že púzdro na dokumenty za takéhoto papiera, ktoré som si kúpil, ma prežije.
Po vysušení sa papier leští, Na leštenie sú najvhodnejšie veľké mušle. Papier sa dá vo vode prať a má vraj neobmedzenú životnosť. Dúfam že púzdro na dokumenty za takéhoto papiera, ktoré som si kúpil, ma prežije. (zdroj: Vlado B.)
List hotového papiera. Zo Samarkandu sa takýto papier dopravoval po Hodvábnej ceste až do Veľkej Británie. V 10. a 11. storočí sa bankovky vo Veľkej Británii tlačili na papier, vyrobený na tomto mieste, s takouto technológiou.
List hotového papiera. Zo Samarkandu sa takýto papier dopravoval po Hodvábnej ceste až do Veľkej Británie. V 10. a 11. storočí sa bankovky vo Veľkej Británii tlačili na papier, vyrobený na tomto mieste, s takouto technológiou. (zdroj: Vlado B.)

Zajtra opustíme Samarkand, čaká nás romantika z iného súdka. Vydáme sa do púšte Kyzylkum k jazeru Ajdarkul. Prespíme pod hviezdnou oblohou, v jurovom tábore Ajdar. V ďalšom dni sa zastavíme pri petroglyfoch a potom nás už čaká rozprávková Buchara. 

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  353x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu