reklama

Sigirija – Sedemnásť krásavíc.

Ako umenie porazilo na Sri Lanke kráľa otcovraha

Sigirija – Sedemnásť krásavíc.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Sú slávne katedrály, v ktorých sú slávne fresky od slávnych maliarov. Maľby, ktoré sú predmetom štúdia odborníkov, vykrútených stavcov návštevníkov a je ich plná každá encyklopédia. No sú aj úžasné gotické fresky v malých slovenských kostoloch a kostolíkoch, z ktorých len nemnohé sú zapísané v knihách. Týmito slovami začína svoj hodnotný blog, v ktorom prináša fotky fresiek v 27 slovenských kostoloch, Pavol Satko. Odporúčam ho do pozornosti..

https://blog.sme.sk/satko/nezaradene/fresky

No bývajú však aj výnimky. Bývajú géniovia tvoriaci pred stáročiami, ktorých mená sa nikdy nedozvieme. Zostali po nich iba slávne fresky, fresky zapísané v encyklopédiách, za ktorými sú ľudia ochotní cestovať hoci aj na druhý koniec zemegule. Príkladom toho sú sigirijské fresky, fresky v pevnosti na skale v strede Srí Lanky. Skôr ako sa k nim dostanem, trochu histórie ostrova, nazývaného aj Perlou indického oceánu.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sinhálci a ich história

Mahavamsa, srílanský epos z piateho storočia, rozpráva o tom, že indický princ Vidžája bol vnukom leva. Odcestoval na ostrov Taprobana (dnes Srí Lanka) a oženil sa s princeznou Kuveni. Z ich zväzku sa zrodila sinhálska rasa (sinhala znamená "z levov"). V sinhálskej tradícii je lev mýtickým predkom kráľov a symbolom kráľovskej moci. Na fotografii je to, čo zostalo z monumentálnej Brány Leva v Sigiriji.

Levia brána v Sigiriji.
Levia brána v Sigiriji. (zdroj: Vlado Benčík)

Mahavamsa (Veľká kronika), písaná do 6. storočia n.l. v jazyku pali, opisuje život a časy ľudí, ktorí vytvorili Sinhálsky národ, od príchodu princa Vidžáju v roku 543 pred n. l. až do prevzatia Srí Lanky Britmi v roku 1815. Takýto súvislý historický záznam, trvajúci viac ako dve tisícročia, je považovaný za najdlhší neprerušený historický záznam na svete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Britská imperiálna vláda priviedla na ostrov štátneho úradníka Georgea Turnoura. Turnour, aristokrat, učenec a vášnivý historik, spolupracoval s budhistickým mníchom na preklade starobylej kroniky Mahavamsa zo starosrílanského jazyka pali do angličtiny. Na základe tohto a ďalších textov, identifikoval dve staroveké sinhálske hlavné mestá: Anuradhapura a Polonnaruwa.Veľká kronika, ktorú preložil, rozprávala aj príbeh kráľa Kashyapu. Koncom piateho storočia tento sinhálsky princ zabil svojho otca, kráľa Dhátuséna, a zmocnil sa trónu. Jeho brat, v obave o svoj život, utiekol do Indie. Kashyapa, v obave z odvety, postavil neprístupnú pevnosť Sigirija - ale márne, jeho brat sa vrátil, porazil Kashyapu a Sigirija stratila svoj krátky štatút hlavného mesta. Stratila sa niekde na neznámom mieste, kedysi hlavné mesto ostrova pohltil les.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V roku 1827 sa škótsky dôstojník Jonathan Forbes spriatelil s Turnourom a po vypočutí príbehu o Kashyapovi, rozhodol sa pevnosť vyhľadať. V roku 1831 sa vydal na miesto, kde mu miestni obyvatelia povedali, že nájde pozostatky starobylého mesta. Vo svojich memoároch „Jedenásť rokov na Cejlóne“ opisuje "skalu Sigirija,... mračiacu sa vyzývavo nad chudobnými poľami a ďaleko sa rozprestierajúcim lesom na okolitej rovine". Keď sa priblížil, videl do skaly vytesané plošiny a galérie. Dvom z jeho skupiny sa podarilo vyškriabať sa po skalných balvanoch trochu vyššie, ale pritom vyvrátili kamene, "ktoré rozbili konáre stromov vo veľkej hĺbke pod nimi".

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Skala Sigirija, mračiaca sa vyzývavo nad chudobnými poľami a ďaleko sa rozprestierajúcim lesom na okolitej rovine.
Skala Sigirija, mračiaca sa vyzývavo nad chudobnými poľami a ďaleko sa rozprestierajúcim lesom na okolitej rovine.  (zdroj: Wikimedia)

Forbes si nebol istý, či našiel Sigiriju spomínanú v budhistických textoch, nevidel nič čo by túto historickú legendu potvrdzovalo. Britskí horolezci nakoniec dosiahli vrchol obrovskej, až 200 metrov vysokej skaly, v roku 1851. Hoci bol silne zarastený kríkmi, bolo evidentné, že tam kedysi stál veľký objekt, snáď palác. Úloha preskúmať miesto pripadla archeologickému komisárovi Cejlónu Harrymu C. P. Bellovi. Jeho prieskum z konca 19. storočia sa stal základom všetkých štúdií, ktoré sa odvtedy uskutočnili.

Dejiny Sigirie – legenda o kráľovi Kashyapovi

Dejiny Sigirije sú tragické a nie vždy jasné. Aby slávne fresky, ktorými je Sigirija preslávená, v 5. storočí vznikli, musel sa najprv zrodiť kráľ – burič, kráľ – vyvrheľ.

„Žil raz jeden kráľ. A mal dve ženy,...“

Takto sa začína legenda o Sigiriji, zaznamenaná v Mahavamse, legenda v ktorej sa pravda iste mieša s výmyslom, ale pravdy je tam viacej. Tak teda kráľ Dhátuséna, vládnúci nad kráľovstvom z Anurádhapury, mal dve ženy.

Jedna bola prekrásna, ale nízkeho pôvodu, a kráľ ju miloval. Druhá bola škaredá, no urodzeného pôvodu a milovala kráľa. A kráľ mal dvoch synov. Syn prekrásnej kráľovnej, Kashyapa, bol krásavec, ale zlý a zákerný. Syn škaredej kráľovnej, mladší Mugallana, bol ošklivý, ale múdry a dobrý. No kráľ mal aj krásnu dcéru, chránil ju ako zrenicu svojho oka.

Kráľ vydal dcéru za Migara, veliteľa kráľovského vojska, ale dcéra v manželstve šťastná nebola, svokra jej krivdila. Dozvedel sa o tom kráľ. Treba povedať, že kráľ bol dobrým človekom a keď všetko prebiehalo tak ako chcel, lepšieho na svete nebolo. Keď sa však nazlostil, horšieho od neho tiež nebolo na zemeguli.

Kráľ sa dozvedel, že s jeho milovanou dcérou zle zaobchádzajú. Keď na jej tele zbadal stopy biča, rozkázal trýzniteľku princeznej upáliť za živa. Tak sa aj stalo.

Veliteľ Migara bol však dôverným priateľom pekného, ale zlého princa. Hnaný pomstychtivosťou, nahovoril Kashyapu na sprisahanie proti svojmu otcovi. Kashyapa sa na vzburu dal nahovoriť ľahko, hoci bol z bratov starší, trón mal dostať podľa rozhodnutia Dhátuséna mladší Mugallan, pochádzajúci od urodzenejšej kráľovskej manželky. S Migarovou vojenskou pomocou, Kashyapa zvrhol otca a uzurpoval si trón. Bývalý kráľ Dáthuséna bol uväznený a neskôr za živa zamurovaný do múru paláca. Krutosť Kashyapu voči otcovi vyvolali hnev verejnosti a sklamanie a znechutenie kňazov, no armáda, pod Migarovým velením, slúžila novému kráľovi. Princ Mugallan, v obave o svoj život, utiekol do Indie.

Nový kráľ bol nešťastný. Bál sa pomsty mladšieho brata, bál sa ľudu pobúreného kráľovskou otcovraždou. Vyhľadal obrovské bralo, týčiace sa uprostred neschodnej džungle. Na tomto mieste postavil Sigiriju, nové hlavné mesto, kam sa nepriateľ nemohol dostať. Metropola bola vybudovaná tak premyslene, že ju zopár vojakov mohlo ubrániť proti celej armáde.

Jedna z predstáv, ako mohla kedysi vyzerať metropola kráľovstva Sigirija.
Jedna z predstáv, ako mohla kedysi vyzerať metropola kráľovstva Sigirija.  (zdroj: Wikimedia)

Osemnásť rokov žil kráľ Kashyapa na brale, spravujúc odtiaľ celý ostrov. Hýril, zabíjal čas hodovaním a zábavami, aby prehlušil hlas svedomia a strachu. Jedného dňa však hliadka oznámila, že sa od mora približuje veľká armáda. Kráľ zhromaždil svoje oddiely a rozhodol sa privítať nepriateľa na bojovom poli. Na čele útočiacej armády stál mladší brat. Začala sa bitka. Počas nej sa nečakane Kashyapov slon otočil opačným smerom. Jeho vojaci to pochopilo ako útek z bojiska a začali ustupovať tiež. Keď hrdý a neústupný kráľ videl že na bojisku zostal sám, a jeho situácia je beznádejná, vytiahol meč a vrazil si ho do hrdla. Potom ešte stihol meč hrdinsky zasunúť do pošvy. Podľa druhej „koncovky“, Kashyapu opustila armáda a on, vidiac beznádejnosť situácie, ukončil svoj život skokom z Levej skaly.

Mladší brat, keď sa pomstil za otcovu smrť, vrátil sa do starej metropoly Anurádhapury a vládol nad kráľovstvom odtiaľ. Na bralo, z ktorého vládol otcovrah, ľudia čoskoro zabudli. Ba zabudli aj cestu ktorá tam viedla“.

Tak alebo takmer tak to bolo aj v skutočnosti. Kráľa Kashyapa (vládol v rokoch 479 - 496) považuje história za reformátora a mimoriadne tragickú osobnosť. Po zavraždení svojho otca postavil na brale mesto – pevnosť, a vládol odtiaľ. Roku 496, kráľov mladší brat  Mugallan, po návrate z Indie, kam utiekol počas boja o trón, porazil Kashyapu a Kashyapa zahynul.

Prehliadka Sigirije

Bralo Sigirija so zvyškami starobylej metropoly sa nachádza 200 kilometrov od bývalého hlavného mesta Srí Lanky – Kolomba, odkiaľ po ceste prichádzame. Náš prvý pohľad z cesty k hotelu na Leviu skalu je fascinujúci.

Legendami opradená Sigirija (Levia skala) je najznámejšou a najviac fotenou dominantou Sri Lanky. Takto ju vidíme z cesty do hotela.
Legendami opradená Sigirija (Levia skala) je najznámejšou a najviac fotenou dominantou Sri Lanky. Takto ju vidíme z cesty do hotela.  (zdroj: Vlado Benčík)
Takto vidíme Leviu skalu, kúpajúcu sa v lúčoch raňajšieho slnka, z jedálne nášho hotela. O 2-3 hodiny tam hore vystúpime.
Takto vidíme Leviu skalu, kúpajúcu sa v lúčoch raňajšieho slnka, z jedálne nášho hotela. O 2-3 hodiny tam hore vystúpime.  (zdroj: Vlado Benčík)

Z hotela vyrážame k Sigiriji skoro ráno. Pod Levou skalou sa na veľkej ploche nachádzajú zbytky záhrad a palácov, ktoré umocňujú monumentálnosť miesta. Kráľovské záhrady, cez ktoré prechádzame k výstupu na skalné bralo, sú rozdelené do troch častí. A tak postupne prechádzame Vodnou záhradou, Záhradou kameňov a Terasovitými záhradami.

Vodná záhrada je spleťou jazierok, bazénov a zavlažovacích kanálov, dokonca so stále funkčným vodotryskom, fungujúcim na základe gravitácie.
Vodná záhrada je spleťou jazierok, bazénov a zavlažovacích kanálov, dokonca so stále funkčným vodotryskom, fungujúcim na základe gravitácie.  (zdroj: Vlado Benčík)
Kedysi, hoci iba po dobu 18 rokov, Sigirija bola metropolou Sri Lanky. Stáli tu domy úradníkov a paláce šľachty.
Kedysi, hoci iba po dobu 18 rokov, Sigirija bola metropolou Sri Lanky. Stáli tu domy úradníkov a paláce šľachty.  (zdroj: Vlado Benčík)

Chodník nahor, po kamenných schodoch, vedúci cez Záhradu kameňov, lemujú fotogenické balvany. Vraj niektoré z nich mohla armáda kráľa Kashyapu, ak by to bolo potrebné, zhodiť na hlavy útočníkov.

Zo Záhrady kameňov metropoly Sigirija.
Zo Záhrady kameňov metropoly Sigirija. (zdroj: Vlado Benčík)
Zo Záhrady kameňov metropoly Sigirija.
Zo Záhrady kameňov metropoly Sigirija. (zdroj: Vlado Benčík)
Po kamenných schodoch stúpame cez Záhradu kameňov čoraz vyššie. Dostávame sa k Terasovitým záhradám.
Po kamenných schodoch stúpame cez Záhradu kameňov čoraz vyššie. Dostávame sa k Terasovitým záhradám.  (zdroj: Vlado Benčík)
Terasovité záhrady Sigirije. Iste za čias kráľa Kashyapu na tomto mieste stál nejaký impozantný objekt.
Terasovité záhrady Sigirije. Iste za čias kráľa Kashyapu na tomto mieste stál nejaký impozantný objekt.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na mnohých miestach Srí Lanky sa stretnete s drzými opicami, nechýbajú ani na Sigiriji. Na turistov sú zvyknuté, nerobí im problém okradnúť vás o okuliare, či mobil.
Na mnohých miestach Srí Lanky sa stretnete s drzými opicami, nechýbajú ani na Sigiriji. Na turistov sú zvyknuté, nerobí im problém okradnúť vás o okuliare, či mobil.  (zdroj: Vlado Benčík)

Po Terasovitých záhradách začína to „pravé orechové“. Kamenné schodisko sa mení na strmo sa dvíhajúce kovové rebríky. Nezostáva nič iné, iba dôverovať srilanským lešenárom a správnosti statických výpočtov.

Najskôr vystúpime k slávnym freskám z piateho storočia, ktoré sa uchovali pod skalným previsom. Za kráľa Kashyapu vraj pokrývali celú stenu balvanu a bolo ich okolo 500. Dodnes sa zachovalo iba 17 z nich. Kto boli tieto obnažené sigirijské krásky a prečo ich niekto práve tu, vysoko na skale, vytvoril? Bol palác na obrovitej Levej skale pevnosťou v oblakoch, alebo akýmsi palácom neresti? 

Kovové schodisko vedie ku galérii z 5. storočia. Tam hore, pod skalným previsom, chránia sa pred nepriazňou počasia záhadné fresky, ktoré sa vymykajú z rámca povoleného náboženstvom.
Kovové schodisko vedie ku galérii z 5. storočia. Tam hore, pod skalným previsom, chránia sa pred nepriazňou počasia záhadné fresky, ktoré sa vymykajú z rámca povoleného náboženstvom.  (zdroj: Vlado Benčík)
Sigirijské krásky.
Sigirijské krásky.  (zdroj: Foto z pohľadnice - Vlado Benčík)

Vedci dodnes nedospeli k jednotnej mienke, čo zobrazujú fresky – či sú to nebeské tanečnice apsary, posýpajúce z nebies zem kvetmi, bohyne dažďa a bleskov, dvorne dámy na dvore kráľa Kashyapu, alebo jednoducho dievčatá, kúpajúce sa v jazere. Už tento nejednotný výklad privádza k myšlienke, že sa tu porušil náboženský kánon.

Obnažené krásavice v prirodzenej veľkosti stoja vo dvojiciach. Zvyčajne v každej dvojici je jedna bielej a druhá tmavej pleti. Umelec tým možno znázorňuje, že jedna z nich je urodzená dáma a tá druhá, jej slúžka. Dievčiny sú voľne rozložené na ploche steny a žijú akoby v hmle. Alebo stoja vo vode, pretože všetky sú od pása nadol pohrúžené do akéhosi bieleho oblaku. 

Sigirijské krásky.
Sigirijské krásky.  (zdroj: Foto z pohľadnice - Vlado Benčík)

Hovorí sa, že svet ešte nevytvoril dokonalejšiu zbraň, ako je krása. Krása sa vraj zrodila v nebi a je navždy stelesnená v žene. Normy krásy sa menia počas storočí, existujú však diela, ktoré víťazia nad módou, vkusom i stáročiami. Platí to aj pre sigirijské krásavice. Umelec ktorý ich vytvoril chcel zobraziť krásu, spravil to a zvíťazil nad časom.

Tak ako Michelangelo dlhé mesiace maľoval fresky v Sixtínskej kaplnke, zohýnajúc sa v kŕčovitej póze na lešení pod stropom, aby vytvoril nenapodobiteľné dielo, tak sa aj sigírijský génius dlhé mesiace hompáľal na vratkom lešení, či na lane a maľoval galériu žien. Vytvoril fresky pozemských žien, ktoré iste vo svojom okolí poznal a miloval. Niet medzi nimi rovnakej tváre, rovnakej postavy, aj ruky s tenkými prstami sú dynamické, ako keby sa iba na sekundu zastavili v pohybe.

Sigirijské krásky.
Sigirijské krásky. (zdroj: Foto z pohľadnice - Vlado Benčík)

Dodnes si srílčania spievajú o týchto krásaviciach stredovekú pieseň, v ktorej sa spieva: „Krásky ako vy, nútite mužov vylievať svoje srdcia a mať vzrušené telá, na ktorých sa ježia chlpy túžbou po vás“.

Pred niekoľkými rokmi chcel akýsi maniak povraždiť sigirijské krásavice a kým mu v tom zabránili, stihol fresky značne poškodiť. Maniaci sú zaujatí voči veľdielam, len si spomeňte na ktoré maľby siahli: na Rembrandtovu Nočnú stráž, Caravaggiovho Svätého Hieronyma, Gauguinove Tahiťanky, Mona Lisa bola cieľom útoku hneď niekoľkokrát,...

Na zničení časti fresiek údajne majú svoj podiel aj budhistickí mnísi, ktorí tu mali kedysi svoj kláštor. Vraj ich necudné fresky rozptyľovali pri meditáciách.

Galéria, nad ktorou sú namaľované sigirijské krásky, kľukatí sa ďalej okolo brala popri Zrkadlovej stene. Podľa legendy sa vraj kedysi leštila medom, aby sa v nej, tak ako v zrkadle, kráľ mohol kochať nad svojou krásou. Schodisko nás privádza na širokú terasu. Odtiaľ sa začína najnamáhavejšia časť výstupu nahor, pomedzi laby kedysi vraj obrovskej sochy leva. Podľa neho dostalo bralo aj pomenovanie – Levia skala. Pre cudzincov prichádzajúcich za kráľom to muselo vyvolávať pocit rešpektu. Každý kto vystupoval nahor, musel prejsť najskôr pomedzi obrovské tlapy a potom popod leviu tlamu, istotne s vycerenými zubami.

Cesta na vrchol brala vedie po železnom schodisku. Výstup trvá okolo štvrťhodiny.
Cesta na vrchol brala vedie po železnom schodisku. Výstup trvá okolo štvrťhodiny.  (zdroj: Vlado Benčík)

Keď vystúpite hore, ocitnete sa na vytesaných stupňovitých terasách. Ich rozloha je o čosi väčšia, ako hektár. Tu kedysi stál palác kráľa Kashyapu, aj s potrebnou infraštruktúrou. Tu kdesi stál trón z ružovej žuly, tu kdesi boli pavilóny a kazematy,... Vodná nádrž na vrchole má rozmer 27 x 21 metrov. Existuje teória podporená nálezmi archeológov, že tento bazén nebol iba zbernou nádržou dažďovej vody. Čerstvá voda mohla byť privádzaná potrubím zdola, za pomoci vetra. V 5. storočí to iste bolo novátorské riešenie.

Ruiny kráľovského sídla na vrchole Levej skaly.
Ruiny kráľovského sídla na vrchole Levej skaly.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny kráľovského sídla na vrchole Levej skaly.
Ruiny kráľovského sídla na vrchole Levej skaly.  (zdroj: Vlado Benčík)
Zberná nádrž, alebo kráľovský bazén?
Zberná nádrž, alebo kráľovský bazén?  (zdroj: Vlado Benčík)
Zhora, z vrcholu Levej skaly, je úžasný výhľad na všetky strany. Po tejto ceste sme k Levej skale, cez Vodné záhrady, prichádzali.
Zhora, z vrcholu Levej skaly, je úžasný výhľad na všetky strany. Po tejto ceste sme k Levej skale, cez Vodné záhrady, prichádzali. (zdroj: Vlado Benčík)

Palácový komplex Sigirija je často označovaný za ôsmy div sveta. Mnohí ho dokonca označujú za jedno z najúžasnejších mestských osídlení prvého tisícročia nášho letopočtu.  

Výstup na Leviu skalu bude  vždy stáť za to, aj keby nás archeológovia a historici presvedčili o tom, že hororový príbeh o kráľovi otcovrahovi, ktorý vybudoval v obave o svoj život toto kedysi úžasné hlavné mesto, je nepravdivý.

Dole pod bralom sa zastavujeme v stánku so suvenírmi. Maľba s dvoma sigirijskými krásavicami bude vhodnou spomienkou na skvelý zážitok.

Ponuka v stánku so suvenírmi je naozaj pestrá, ako inak, sigirijské krásky chýbať nemôžu.
Ponuka v stánku so suvenírmi je naozaj pestrá, ako inak, sigirijské krásky chýbať nemôžu.  (zdroj: Vlado Benčík )

Spomienka na pyšného kráľa sa už dávno vytratila z pamäti, zaniklo aj jeho mesto Sigirija, zostala iba legenda a ruiny. Ale fresky zostali. Sotva by bol Kashyapa dovolil umelcovi maľovať tieto fresky, keby bol vedel, že jeho mesto bude slávne najmä prostredníctvom nich. Králi neradi priznávajú, že sila umenia prevyšuje ich slávu a moc.

Nedá sa však nič robiť, v dejinách už mnohokrát zvíťazilo v takýchto súbojoch umenie nad mocou kráľov.

                                   

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu