„Turci idúúú“ - podzemné úkryty (dúpänce) v Čelovciach

Písmo: A- | A+

Na známosť turistom sa dáva, že naša partia dôchodcov objavila pekne zachovalé dúpänce v Čelovciach. Ich návšteva, v spojitosti s návštevou iných pamiatok v okolí, môže byť pekným výletom za históriou.

Už keď sme v minulom roku spolu s Tomášom Trstenským zverejňovali trilógiu „Turci idúúú“, ktorá je venovaná pomoháčskemu obdobiu a bačovaniu Turkov na našom území, vedeli sme, že v blogu o dúpäncoch (podzemných úkrytoch)

https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/530820/turci-iduuu-3-3-nie-toto-nebude-o-piesni-jara-filipa-ale-o-osmanskych-ukrutnostiach.html

chýbajú tie v Čelovciach.

Neviem ako a čím si to vysvetliť, že našu rodnú slovenskú hrudu poznajú lepšie naši českí bratia, ako my roduverní Slováci. Ako som pátral tak som pátral na webových stránkach, jedinú informáciu o čelovských dúpäncoch som našiel na stránke TREKING.CZ.. V zaujímavom článku z roku 2016 - "Skalní obydlí - Tajemná místa Ipeľské pahorkatiny a Krupinské planiny na Slovensku"

https://www.treking.cz/regiony/skalni-obydli.htm  sa píše:

„Podzemní úkryty Čelovce se nacházejí v údolí potoka Veľký potok asi 2 km severně od obce Čelovce hluboko pod silnicí, která vede z Čelovců k hlavní silnici Dudince - Veľký Krtíš. Jedná se o několik prostorných vytesaných místností, které jsou dnes již částečně zatopené nebo zanesené listím a hlínou. Obydlí se dá nejsnadněji najít tak, že se vydáme proti proudu Veľkého potoka. Místnosti se nachází po levé straně potoka těsně nad jeho břehem pod místem, kde se spojují dvě zalesněné doliny. O podzemních prostorách se toho moc neví, ale s určitostí to prý nebyly vinné sklepy, protože se tu víno nepěstovalo“.

Na základe tejto informácie som sa kedysi pred rokom vybral do Čeloviec dúpänce nájsť. V priebehu asi 2 hodín ktoré som mal vtedy k dispozícii som „podzemné úkryty“ nenašiel. Prešiel rok koronavírusových trápení a protipandemických obmedzení v pohybe cez hranice okresov a nastal čas vydať s k Veľkému potoku v Čelovciach opäť. Tentokrát som si prizval na pomoc bývalých kolegov z práce. Jedno pekné májové ráno sa vybrala štvorica priateľov na expedíciu za históriou.

Na stránke obce Čelovce nájdete v súvislosti s Turkami iba stručná informácia: „Obdobie 16. a 17. storočia bolo poznamenané plienivými nájazdmi tureckých vojsk“. Skúsim to trochu rozpísať.

Zastávka č. 1. - Pamätný park pri Plášťovciach

Po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526, a strate mnohých hradov na terajšom slovensko-maďarskom pohraničí, v auguste 1552 sa postavila Turkom na odpor 12 tisícová slabo vyzbrojená uhorská armáda. Boj sa odohral pri Plášťovciach, iba 15 kilometrov od Čeloviec. Turci v ňom hravo zvíťazili. Do zajatia padlo asi 4000 mužov a tiež veliteľ uhorského vojska Teuffel. Toho Turci brutálnym spôsobom popravili v Istanbule.

Na ceste do Čeloviec sme sa zastavili v pamätnom parku pri Plášťovciach, zriadenom na mieste bitky. Nájdete ho priamo pri ceste vedúcej z Plášťoviec do Šiah.
Na ceste do Čeloviec sme sa zastavili v pamätnom parku pri Plášťovciach, zriadenom na mieste bitky. Nájdete ho priamo pri ceste vedúcej z Plášťoviec do Šiah. (zdroj: Pavel Petráš)
Z pamätného parku pri Plášťovciach.
Z pamätného parku pri Plášťovciach. (zdroj: Vlado Benčík)
Viac informácií o katastrofálnej porážke uhorského vojska sa dozviete na informačnom panely umiestnenom v pamätnom parku.
Viac informácií o katastrofálnej porážke uhorského vojska sa dozviete na informačnom panely umiestnenom v pamätnom parku. (zdroj: Vlado Benčík)
Pamätný park nájdete pri ceste vedúcej z Plášťoviec do Šiah.  GPS 48.1492719N, 18.9648336E
Pamätný park nájdete pri ceste vedúcej z Plášťoviec do Šiah. GPS 48.1492719N, 18.9648336E (zdroj: Vlado Benčík)

Víťazstvom pri Plášťovciach Turci potvrdili, že sú pánmi nad rozsiahlym územím. Na jeho spravovanie si v roku 1553 zriadili Sečianský sandžak (turecký správny okres). Centrom a sídlom begov panujúcich nad územím sandžaku bol hrad Sečany (dnes Szécsény v Maďarsku). Je viac ako isté, že sečiansky sandžak vymáhal od obyvateľov Čeloviec dane, podobne ako od ďalších viac ako 50 obci bývalej Novohradskej stolice. Dediny odmietajúce platiť dane, ale aj ďalšie dediny na pohraničí, boli vystavené ničivým útokom. Turci bezohľadne vraždili, vypaľovali dediny, ľudí odvliekli do zajatia, brali dobytok,... 

Po dobytí hradu Sečany a Fiľakovského hradu, a predovšetkým po bitkách pri Plášťovciach a Sečanoch (1562) kde Turci hravo porazili slabé uhorské vojská, obranná línia na juhu krajiny sa rozpadla. Turkom sa otvorila cesta k bohatým banským mestám v horách stredného Slovenska. K nájazdom vyrážali zo sídiel sandžakov, Sečianskeho a Fiľakovského. A Čelovce, spolu s neďalekým nedobytným hradom Čabraď, stáli tureckým oddielom na najexponovanejšej ceste. Takže to „ničenie tureckými nájazdami“, spomínané v kronike, museli zažili Čelovce v 16. a 17. storočí naozaj veľakrát.

Zastávka č. 2. - Podemné úkryty/dúpänce v Čelovciach

Od Plášťoviec sme sa presunuli k čelovskému potôčiku, hrdo nazývanému „Veľký“. On veľkým skutočne môže byť, viem si predstaviť po lejakoch podstatne viac vody v koryte, no svižnejší členovia z našej štvorice ho preskakovali z jednej strany na druhú, jedna radosť.

Vytvorili sme rojnicu a postupovali proti prúdu po obidvoch stranách potoka. Išli sme si oči vyočiť a výsledok sa onedlho dostavil.
Vytvorili sme rojnicu a postupovali proti prúdu po obidvoch stranách potoka. Išli sme si oči vyočiť a výsledok sa onedlho dostavil. (zdroj: Vlado Benčík.)
Prvý zo štyroch dúpäncov objavila Evka. Sú rozmiestnené v svahu nad potokom, vo vzdialenosti 4-5 metrov od seba.
Prvý zo štyroch dúpäncov objavila Evka. Sú rozmiestnené v svahu nad potokom, vo vzdialenosti 4-5 metrov od seba. (zdroj: Pavel Petráš)

Pred stáročiami sa do Čeloviec vstupovalo po ceste vedúcej od západu a nie od severu ako dnes. Dúpänce boli teda pánu bohu za chrbtom, ukryté hlboko v lese, ďaleko od komunikácií. Starí Čelovčania si vybrali na vybudovanie úkrytov ideálne miesto. Potrebovali zachrániť pred Turkami nielen svoju kožu, ale aj dobytok. Zvolená lokalita pri Veľkom potoku im poskytovali bezpečie a potrebnú vodu. Rozhodne je zaujímavé predstaviť si, ako sa tu pri potoku v 16.-17. storočí ukrývali obyvatelia dediny spolu s dobytkom pred tureckými drancovačkami. 

Dúpänce sú krásne zachovalé a príroda v okolí je absolútne neporušená ľudskou prítomnosťou. Veríme že takou zostane aj po vašom odchode.
Dúpänce sú krásne zachovalé a príroda v okolí je absolútne neporušená ľudskou prítomnosťou. Veríme že takou zostane aj po vašom odchode. (zdroj: Vlado Benčík)
Tri podzemné úkryty majú jednu miestnosť, štvrtý má aj akúsi predsieň.
Tri podzemné úkryty majú jednu miestnosť, štvrtý má aj akúsi predsieň. (zdroj: Vlado Benčík)
Naša partia turistických nadšencov bola z objavenia dúpäncov naozaj nadšená.
Naša partia turistických nadšencov bola z objavenia dúpäncov naozaj nadšená. (zdroj: Vlado Benčík)
Ešte jeden historický snímok nadšencov pre históriu a turistiku.
Ešte jeden historický snímok nadšencov pre históriu a turistiku. (zdroj: Evka Petrášová)

Je dosť možné že podzemných úkrytov bolo v tejto lokalite v minulosti viacero. Na podzemné priestory narazili údajne aj pri výstavbe cesty vedúcej do Čeloviec. Na jednom mieste sa cesta prepadávala a bolo potrebné ju opravovať.

Odporúčaná trasa k dúpäncom.
Odporúčaná trasa k dúpäncom. (zdroj: Vlado Benčík)

Prístup - Po odbočení z hlavnej cesty Plášťovce – Veľký Krtíš na cestu k Čelovciam odporúčam po cca 600 metroch pri autobusovej zastávke odstaviť auto. K dúpäncom je odtiaľ cca 1 kilometer. Bližšie k cieľu je zaparkovanie auta spojené s rizikom, cesta vedie lesom, je neprehľadná a zaparkovať auto mimo cesty je nemožné. Trasa k dúpäncom nie je namáhavá a zvládnu ju aj deti.

Ďalšou možnosťou ako sa dostať k dúpäncom je odstaviť auto v malebnej dedine Čelovce a vydať sa po koryte Veľkého potoka pešo. Od dediny sú podzemné úkryty vzdialené asi 2 kilometre. Trasa popri potoku je pomerne zložitá a pre rodiny s deťmi ju neodporúčam.

Dúpänce v Čelovciach sú doplnené aj na mape Stredoslovenské dúpänce a skrývanky, vedenej a aktualizovanej Tomášom Trstenským:

https://mapy.dennikn.sk/?trasa=CzR7Z

Zastávka č. 3. - Zrúcaniny Cerovského hradu

V pochode za históriou pokračujeme návštevou zrúcaniny Cerovského hradu. Od dúpäncov k bývalému hradu nie je až tak ďaleko, aj jeho ruiny sa nachádza v chotári Čeloviec. 

Cerovo je zrúcanina hradu v blízkosti obce Cerovo. Prvá zmienka o hrade, ktorý postavil Hontpazmányi s menom Hont, alebo jeho syn Dezider Veľký, pochádza z roku 1276. Tak ako sa menili majitelia (istý čas patril Matúšovi Čákovi), menili sa aj názvy hradu. Najskôr bol známy ako Hrádok (Haradnak), neskôr sa v dejinách uvádza ako Litava (potom Pustá Litava), podľa potoka Litava, ktorý obteká výbežok strmého hrebeňa, na ktorom stojí. Bol predchodcom hradu Čabraď a je dosť možné, že aj veža Cerovského hradu v 16. – 17. storočí bola čiastočne obnovená a zapojená do „protitureckého telegrafu“ – systému vartoviek. Hrad Čabraď a jeho posádka potrebovala včas vedieť o blížiacich sa Turkoch. Práve hrad Čabraď bol spolu s Levickým hradom najväčšou prekážkou pri postupe Turkov od Sečianskeho a Fiľakovského sandžaku k banským mestám.

Prístup - Sú dve možnosti ako sa dostať k zrúcaninám Cerovského hradu. Tá menej namáhavá, ktorú sme si zvolili my, je nasledovná. Treba odstaviť auto pri rampe na odbočke z hlavnej cesty vedúcej z Čeloviec do Cerova (a ďalej ku Krupine). Po spevnenej ceste treba vystúpiť ku statku (staršej budove) na vrchol Pustého hradu (názov kopca) a ďalej pokračovať necelé 2 kilometre, stále po hrebeni, k ruinám.

Fyzicky zdatní turisti sa k ruinám Cerovského hradu dostanú rýchlejšie krátkym no veľmi strmým výstupom z hlavnej cesty na hrebeň.

V bode označenom ako Štart je rampa. Pri našej ceste bola otvorená a autom sme sa dostali po spevnenej ceste k statku. Odtiaľ sme pokračovali po hrebeni cca 1,7 kilometra k ruinám. GPS cieľa: N48.21733° E19.12743°
V bode označenom ako Štart je rampa. Pri našej ceste bola otvorená a autom sme sa dostali po spevnenej ceste k statku. Odtiaľ sme pokračovali po hrebeni cca 1,7 kilometra k ruinám. GPS cieľa: N48.21733° E19.12743° (zdroj: Vlado Benčík)
Prvá časť cesty od statku k Cerovskému hradu vedie rozsiahlou a pestrofarebnou lúkou. Približne po 800 metroch vchádzame do lesa a k ruinám hradu pokračujeme lesným chodníkom. Zablúdiť nie je kde, chodník vedie stále po vrchole hrebeňa..
Prvá časť cesty od statku k Cerovskému hradu vedie rozsiahlou a pestrofarebnou lúkou. Približne po 800 metroch vchádzame do lesa a k ruinám hradu pokračujeme lesným chodníkom. Zablúdiť nie je kde, chodník vedie stále po vrchole hrebeňa.. (zdroj: Pavel Petráš)
Blížime sa k ruinám Cerovského hradu. Kedysi tu bola vybudovaná priekopa a stál obranný val. Z ostatných troch strán chránil hrad strmý zráz do doliny pod hradom.
Blížime sa k ruinám Cerovského hradu. Kedysi tu bola vybudovaná priekopa a stál obranný val. Z ostatných troch strán chránil hrad strmý zráz do doliny pod hradom. (zdroj: Tomáš Trstenský)
Ďalšia priekopa a obranný val stál o kúsok ďalej.
Ďalšia priekopa a obranný val stál o kúsok ďalej. (zdroj: Vlado Benčík)
Najzachovalejšou časťou sú ostatky veže.
Najzachovalejšou časťou sú ostatky veže. (zdroj: Tomáš Trstenský)
Zážitok z návštevy ruín Cerovského hradu bude väčší, keď zapojíte do obrazu aj svoju fantáziu. V archívoch sa našiel jediný náčrt zobrazujúci, ako hrad kedysi vyzeral.
Zážitok z návštevy ruín Cerovského hradu bude väčší, keď zapojíte do obrazu aj svoju fantáziu. V archívoch sa našiel jediný náčrt zobrazujúci, ako hrad kedysi vyzeral. (zdroj: Vlado Benčík)

Zastávka č 4. - Kláštor a protiturecká pevnosť Bzovík

Bzovík bol kedysi premonštrátorským kláštorom. Stál pri exponovanej ceste využívanej Turkami k útokom na banské mestá, podobne ako neďaleký hrad Čabraď. Preto ho v roku 1530 Žigmind Balaša napadol, rehoľníkov sčasti pobil a kláštor prestaval na mohutnú protitureckú pevnosť.

V "Prehľade o cisárskych pohraničných pevnostiach" za rok 1576 sa píše: "V tomto čase sa tu (na Bzovíku) vydržiava 100 pešiakov a 100 koní, na ktorých sa mesačne vypláca 832 zlatých".

Osmani sa viackrát pokúšali o dobytie pevnosti, avšak neúspešne. 

K Bzovíku sa blížime po ceste od Čeloviec. Krásny pohľad nás núti zastaviť auto a fotiť.
K Bzovíku sa blížime po ceste od Čeloviec. Krásny pohľad nás núti zastaviť auto a fotiť. (zdroj: Vlado Benčík)

Pohľad na Bzovík dokazuje jeho dôležitosť v systéme „protitureckého telegrafu“. V ľavom hornom rohu na fotke vidíme Sitno. Jasný dôkaz toho, že varovný signál od Čabraďského hradu a vartovky Drienovo postupoval cez Bzovík ďalej nielen na vartovky v Krupine, ale aj priamo na "centrálnu" vartovku na Sitne. 

Strážnu a signalizačnú vežu v pevnosti Bzovík nahradzovala veža pôvodného románskeho kostola.
Strážnu a signalizačnú vežu v pevnosti Bzovík nahradzovala veža pôvodného románskeho kostola. (zdroj: Vlado Benčík)
Opevnený kláštor v Bzovíku bol v rokoch 1530 – 1545 prestavaný Žigmundom Balašom do podoby štvorcovej pevnosti s vodnou priekopou, mohutnými oblúkovitými baštami, s obydliami pre vojsko, strieľňami a ochodzami.
Opevnený kláštor v Bzovíku bol v rokoch 1530 – 1545 prestavaný Žigmundom Balašom do podoby štvorcovej pevnosti s vodnou priekopou, mohutnými oblúkovitými baštami, s obydliami pre vojsko, strieľňami a ochodzami. (zdroj: Vlado Benčík)

Obdobie obmedzenia či dokonca zákazu cestovania na dovolenky do zahraničia možno otvorilo niektorým z nás oči. Opäť zisťujeme že naša krajina je nádherná, zaujímavá, má bohatú históriu a ponúka mnoho zaujímavých a čarovných miest. My sme dnes z nej videli iba malý kúsok. Môže to byť dobrý tip na váš, tak trochu dobrodružný, rodinný výlet. 

Skryť Zatvoriť reklamu