Uzbecká Chiva ? - to je plocha 35 futbalových ihrísk úžasnej stredovekej rozprávky

Alebo je všetko inak a Chíva jest to špinavé, bídné hnízdo, mající asi 1200 domků z hlíny; ..., ako o Chive píše Ottův slovník naučný z roku 1897 ? Poďme sa tam pozrieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Najskôr doplním citát o Chive z Ottovho náučného slovníka: "Chíva leží v úrodné krajině zavlažené průplavem Čirdželi. Jest to špinavé, bídné hnízdo, mající asi 1200 domků z hlíny; záp. čásť města jsou pole a zahrady. Město obehnáno jest nízkou, hliněnou zdí; ve středu na malém návrší jest citadella. Má 30 mešit, z nichž nejpěknější jest mešita Polvan-Ata z cihel, obsahující hroby svatých a chánů, jmenovitě patrona Chívy Polvána. Mimo to jest zde 22 medres a velký bázár. Průmysl obmezuje se na výrobu koberců a hedvábných a bavlněných látek. Obyvatelstvo páčí se od 6000 do 20.000; skládá se hlavně z Uzbeků, Sartů a Peršanů".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Buchare strávila naša rodinná minivýprava štyri dni, bohaté na zážitky a stretnutia s charizmatickými ľuďmi, o jeden deň viac som v našom pláne vyhradil na Chivu a jej okolie.

Z Buchary do Chivy je to 455 kilometrov. Presúvame sa taxíkom, ktorý po nás poslal majiteľ rodinného minihotela, u ktorého budeme v Chive bývať. Je to pohodlné a vôbec nie drahé riešenie. Vyrážeme skoro ráno. Cesta vedie cez púšť Kyzylkum. Nie je to žiadna romantika plná krásnych zlatých dún, ale prázdna a vyschnutá krajina, kde tu posiata kríkmi a občasnými dedinkami s čerpacími stanicami. Treba vedieť, že všetky autá a autobusy v Uzbekistane, možno s výnimkou Taškentu, jazdia na metán, ten treba do áut dopĺňať častejšie. A tak z monotónnosti vytrhne človeka nielen natriasanie na výtlkoch, ale aj potreba vystúpiť z auta pár desiatok metrov pred čerpacou stanicou metánu. Do nej môže vstúpiť s autom iba vodič. Platí to aj pre pasažierov autobusov, vystúpia si a počkajú pri ceste, pokiaľ "maršrutka", nesúca metánové "bomby" na streche, natankuje.

SkryťVypnúť reklamu

Cesta po výjazde z Buchary je na prvých 120 kilometroch poriadne drncadlo. Radšej sedíme ticho, aby sme si neodhryzli jazyk. Potom rozbitú cestu nahradí čerstvo vybudovaná diaľnica a auto sa rozbehlo radostnejšie. Akoby sme presadli z rebriňáku do monopostu F1. Môžete si na internete prečítať, že ruská spoločnosť Lukoil už investovala do vybudovania Kadmynského komplexu, ťažiaceho zemný plyn, 7 miliárd USD. Ďalšie 3 miliardy preinvestuje do konca roku 2022. V pláne má vyťažiť v Uzbekistane na šiestich závodoch ročne 4,4 miliárd kubíkov plynu. No a s tým je spojené aj budovanie infraštruktúry, vrátane ciest a železníc, potrebných pre dopravu zariadení a skvapalneného plynu. Naše auto fičí po novej diaľnici a ja rozmýšľam, ako sa stráca s industrializáciou krajiny jej romantika a čaro, ktoré očakáva turista.

SkryťVypnúť reklamu
Ruská spoločnosť Lukoil, ťažiaca v Uzbekistane zemný plyn, buduje pre Kadmynský komplex infraštruktúru. V rámci tohoto programu sa investuje aj do výstavby cesty medzi Chivou a Bucharou.
Ruská spoločnosť Lukoil, ťažiaca v Uzbekistane zemný plyn, buduje pre Kadmynský komplex infraštruktúru. V rámci tohoto programu sa investuje aj do výstavby cesty medzi Chivou a Bucharou. (zdroj: Vlado B.)

Naľavo od diaľnici sa vyprahlá púšť farbí do zelena, tečie tam rieka Amudarja. Bájny Oxus svojho času prekonával aj Alexander Veľký so svojimi vojakmi pri slávnom ťažení na východ. Prejsť obrovskú rieku so 140 bojovými slonmi, to bol veru v tej dobe poriadne tvrdý oriešok. Tam za riekou je už Turkmenistan. Dnes Amudarja tvorí na niektorých miestach hranicu medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom. Koniec koncov, aj Chiva, do ktorej máme namierené, leží len pár desiatok kilometrov od hranice s Turkménskom.

Asi 40 kilometrov pred Chivou konečne vidíme rieku Amudarja. Pprechádzame cez most a ja robím z auta prvú fotku. Podľa brehov sa dá tušiť, o koľko bola Amudarja kedysi väčšia. Dnes je to rieka bez konca, o 200 kilometrov ďalej sa stráca v púšti.
Asi 40 kilometrov pred Chivou konečne vidíme rieku Amudarja. Pprechádzame cez most a ja robím z auta prvú fotku. Podľa brehov sa dá tušiť, o koľko bola Amudarja kedysi väčšia. Dnes je to rieka bez konca, o 200 kilometrov ďalej sa stráca v púšti.  (zdroj: Vlado B.)

Dobre že klimatizácia v našom aute funguje, vonku sa to zase blíži k štyridsiatke. V Uzbekistane majú zákon o teplote. Keď stúpne teplota nad 45 stupňov Celzia, zastavuje sa podľa zákona práca, alebo sa platí dvojnásobná mzda. A pretože väčšina podnikov je štátnych a štát samozrejme peniaze nemá, teplota oficiálne nad túto hranicu ešte nikdy nevystúpila. Vonku je hoci aj 50 stupňov, oficiálne sa prehlási, že “štátny” teplomer ukazuje iba 44,5 stupňa. Aspoň tak nám to objasňuje náš šofér Chasan,

SkryťVypnúť reklamu

Krátko po poludní prichádzame do Chivy. Malý hotelík, ktorý som rezervoval z domu, leží vo vnútri starého mesta Ičan Kala. Naše auto prechádza najskôr moderným mestom a potom, po prekročení mohutných hradieb, akoby sme vstúpili do rozprávky. Neuveriteľný kontrast, vonku pred hradbami je moderné mesto a za nimi rozprávka, v ktorej poletujú okrem havranov na hradbách, dotvárajúcich rozprávkovú atmosféru, aj príbehy starej Chivy. Sú pretvorené do palácov, hrobiek a minaretov. Tehlové hradby pevne strážia tajomstvá Ičan Kaly pred okolitým svetom.

No povedzte, môže sa do rozprávky vstúpiť krajšou bránou? Ata darvaza (Otcova brána) je hlavnou mestskou bránou. Kedysi ňou vchádzal do Ičan Kaly aj chán a jeho návštevy.
No povedzte, môže sa do rozprávky vstúpiť krajšou bránou? Ata darvaza (Otcova brána) je hlavnou mestskou bránou. Kedysi ňou vchádzal do Ičan Kaly aj chán a jeho návštevy. (zdroj: Vlado B.)
Presne tak ako v rozprávke, na cimburí opevnenie nás vítajú v Ičan Kale "traja zhavranelí bratia". Považujem to za skvelé znamenie. Som si istý, rozprávka o Chive sa mi bude páčiť.
Presne tak ako v rozprávke, na cimburí opevnenie nás vítajú v Ičan Kale "traja zhavranelí bratia". Považujem to za skvelé znamenie. Som si istý, rozprávka o Chive sa mi bude páčiť.  (zdroj: Vlado B.)

Uprostred 40-tisícovej Chivy leží na ploche 0,26 km2 opevnené územie Ičan-kala. Práve táto vnútorná časť Chivy v sebe ukrýva jedinečný zachovalý doklad moslimskej stredovekej stredoázijskej architektúry, ktorá sa kompletne dostala aj do zoznamu UNESCO. Pre lepšiu predstavivosť veľkosti starej Chivy, za mohutnými hlinenými hradbami by sa dalo umiestniť 35 futbalových ihrísk. Skoro 10 metrov hrubé tehlové steny opevnenia schovávajú v tieni 250 domov a 50 veľmi dobre zachovalých unikátnych pamiatok, poväčšine z 18. a 19. storočia.

Takúto prehľadnú mapu Ičan Kaly nájdete na keramických obkladačkách, keď vstúpite do Ičan-kaly cez hlavnú mestskú bránu - Ata Darvaza.
Takúto prehľadnú mapu Ičan Kaly nájdete na keramických obkladačkách, keď vstúpite do Ičan-kaly cez hlavnú mestskú bránu - Ata Darvaza. (zdroj: Vlado B.)

Tak ako v minulosti, aj teraz sa dá do Ičan Kaly vstúpiť cez hradby iba niektorou zo štyroch brán. Bogča darvaza (Záhradná brána) je na severe, Toš darvaza (Kamenná brána) na juhu, Palvan darvaza (Zápasnícka brána) na východe a Ata darvaza (Otcova brána) na západe. Ata darvaza je hlavnou mestskou bránou, kedysi vchádzal ňou aj chán a jeho návštevy. Je vskutku monumentálna – 10 metrov vysoká a 4 metre široká. Pri pohľade na východnú bránu Ata darvaza na nás dýcha atmosféra Hodvábnej cesty. Práve tu, pri Otcovej bráne, odohrával sa svetovo známy trh s otrokmi. V stenách okolo brány sú dodnes viditeľné výstupky, ku ktorým sa otroci priväzovali. Otrok bol tovarom, tak ako všetko iné. Cena najdrahšieho silného slovanského otroka sa vraj rovnala štyrom ťavám.

Čo o Chive píše história - O pôvode názvu mesta existuje spústa legiend. Podľa jednej z nich, zakladateľom Chivy nie je nikto iný, ako Sim - jeden z troch synov biblického Noa. Ten mal vo sne uvidieť 300 horiacich pochodní, čo považoval za znamenie a tak na tomto mieste vykopal studňu Chejvak. Podľa nej sa pomenovalo mesto, ktoré okolo studni vzniklo. Druhá legenda hovorí o tom, že mesto vyrástlo okolo prameňa v malej oáze, v ktorej sa zastavila karavána. Keď kupci ochutnali chladnú a krištáľovo čistú vodu, zvolali nadšene “Chej Vach!“ – čo znamená „Ó, aké skvelé“. A oáza dostala meno.

Nech je ako je, Chiva na začiatku nášho letopočtu a ešte niekoľko storočí potom nebola ničím iným, iba malým opevneným útočiskom proti lupičom karaván, dobre ukrytým v púšti. Hoci cez Chivu vedie odbočka z Hodvábnej cesty do Ruska, Chiva nebohatla z obchodu tak, ako Samarkand a Buchara. Ani po obsadení územia Arabmi v roku 712 a ani počas Ghaznovského sultanátu vytvorenom Seldžukmi v roku 995, Chiva „nehrá prvé husle“. Je v tieni iba necelých 100 kilometrov vzdialeného mesta Gurgandž, alebo Urgench (teraz Kunya Urgench v Turkmenistane), v ktorom sídlili emiri, spravujúci územie. Do povedomia sa Chiva začína dostávať vďaka krutému obchodu s otrokmi až v 7. storočí. V dobách Hodvábnej cesty bývali otroci žiadaným tovarom a platidlom. Väčšinu otrokov tvorili Kurdovia, Peržania, Turkméni a Kazaši. Avšak za najcennejších otrokov sa považovali Slovania - hlavne muži z Ruska a ženy z pobrežia Jadranu. Hovorilo sa, že kto chce mať najkvalitnejšieho otroka, musí za ním do Chivy. Otrokov do týchto končín "expedovali" aj veľkomoravské kniežatá. Slovania neboli vždy "čítankovým holubičím národom", ale aj dobre zarábajúcimi otrokármi, ktorí obchodovali s kupcami z Orientu. Otrokov získavali z dobytých území, ale zrejme aj z vlastných radov, z tých nešťastníkov, ktorí sa odmietali dať pokrstiť.

Mapu s trasami Hodvábnej cesty nájdete na námestí pred bránou Ata darvaza.
Mapu s trasami Hodvábnej cesty nájdete na námestí pred bránou Ata darvaza. (zdroj: Vlado B.)

Možno práve to že Chiva stála tak trochu bokom od hlavných politických udalostí spôsobilo, že krvavé vyčíňanie hord Džingischána v rokoch 1219-21 nedopadlo na Chivu až tak devastačne, ako na susedné centrum Chórezmskej ríše - Urgench. Rovnako, takmer v tichosti, Chivu pripojil k svojej ríši v 1338 roku Timur. O niečo horšie dopadla po nájazde Timurovej armády susedná Buchara, veď odtiaľ musel Timur vykúriť chána Čagataja, riadiaceho časť ríše, dobytej kedysi Džingischánom.

Svetlá budúcnosť svitla Chive až v roku 1598, po vzniku Chivskeho chanátu. Vytvoril ho uzbecký kmeň Shaybánovcov, ktorí sa dostal k moci. Začal veľký rozvoj Chivy. Bolo vybudované opevnenie mesta a postavená väčšina stavieb, ktoré môžeme dnes v pôvodnej podobe obdivovať.

Chivskí cháni sa do dejín neslávne zapísali svojou krutosťou. Každému cudzincovi, ktorý prenikol do chanátu, mala byť odseknutá hlava. Väzňov trýznili, mučili a bežne popravovali a to aj za drobné priestupky. Vojenských zajatcov nabodávali na kôl a telami nebožtíkov na koloch ozdobovali na výstrahu hradby. Obchod v Chive však rozkvital. V meste vyrástla skvelá islamská architektúra, nové paláce, mešity a medresy. Jadro mesta obkolesili 2 kilometre dlhé a 10 metrov vysoké hradby. 

V 19. storočí sa panovanie uzbeckých chánov chýli ku koncu. Chivský chanát súperil v nekonečných vojnách s Bucharským emirátom. Chivu sa snažilo ovládnuť aj Rusko. Imperátor Peter Veľký po prvýkrát použil definíciu bezpečnej ruskej hranice a tá platí dodnes:  "bezpečná hranica je tá, na ktorej z obidvoch strán stojí ruský vojak“. Generálovi Kaufmanovi sa podarilo v roku 1873 ovládnuť Chivský chanát. Dôvodom záujmu Ruska o Chivu bola potreba otvoriť obchodnú cestu do Indie a vraj aj oslobodenie ruských otrokov. S otrokmi sa v Chive obchodovalo ešte začiatkom 20. storočia. Chivský chanát po porážke uznal ruského cára za svojho vládcu, zaplatil Rusku všetky náklady na vojenskú výpravu a zrušil otroctvo. Chiva sa stáva ruským protektorátom, kde o vnútorných záležitostiach mohol stále rozhodovať chán, ale zahraničnú politiku riadilo Rusko.

Definitívnu bodku za skostnatelým chanátom urobil v roku 1920 boľševický generál Frunze. Donútil chána Saiyda Abdullaha abdikovať a vyhlásil tu autonómnu Chórezmsku ľudovú republiku. Tá bola o štyri roky neskôr rozdelená medzi novovytvorenú Uzbeckú a Turkménsku SSR. 

Chiva leží 40 kilometrov južne od súčasného toku rieky Amudarja. Životodárna voda do mesta s 55-tisíc obyvateľmi prúdi kanálmi Palvan, Serčali a Ak. Staré mesto Ičon Kala je od 1990 roku zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Takto je tu chránených na pomerne malej ploche 26 hektárov vyše 300 historických objektov, mešít, medres a minaretov. Je to najväčšia koncentrácia na 1m2 UNESCO-m chránených objektov na svete. 

Čo sa dá v Ičan Kale obdivovať? prehliadku začíname od brány Ata darvaza. 

Medresa chána Muhammada Amina je hneď vpravo za bránou Ata darvaza. Bola je postavená v rokoch 1851-54. So svojimi rozmermi 72x60 metrov bola najväčšou v Strednej Ázii. Kedysi mala okrem učební aj 125 veľmi stroho zariadených izieb, v ktorých žilo až 260 študentov. Pri štúdiu museli absolvovať 3 cykly po 7 rokov, teda študovali a žili tu 21 rokov. (Ako to bolo s prepadajúcimi žiakmi, to som sa nedozvedel, žeby tu žili a študovali dosmrti?). Na hlavnom portály medresy je arabský nápis: „Táto krásna stavba bude stáť naveky pre radosť potomkov“. Síce bývalá medresa dodnes stojí, ale ako náboženská škola bola zatvorená v roku 1920. Potom slúžila ako väzenie, neskôr bola nemocnicou, no a dnes je v nej hotel, turistická kancelária a zmenáreň. V jej susedstve stojí neprehliadnuteľný a jedinečný minaret Kalta Minor (Krátky, alebo Nedokončený).

Medresa chána Muhammada Amina a za ňou nedokončený minaret Kalta Minor.
Medresa chána Muhammada Amina a za ňou nedokončený minaret Kalta Minor. (zdroj: Vlado B.)
"Táto krásna stavba bude stáť naveky pre radosť potomkov " -  Nie, arabský nápis nad vstupnou bránou do medresy som do slovenčiny nepreložil ja :-)
"Táto krásna stavba bude stáť naveky pre radosť potomkov " - Nie, arabský nápis nad vstupnou bránou do medresy som do slovenčiny nepreložil ja :-) (zdroj: Vlado B.)
Medresa chána Muhammada Amina dnes slúži ako hotel. Môžete sa tu ubytovať, ale musíte poriadne hlboko načrieť do peňaženky. Nám celkom vyhovoval malý Zukhro hotel s rodinnou atmosférou.
Medresa chána Muhammada Amina dnes slúži ako hotel. Môžete sa tu ubytovať, ale musíte poriadne hlboko načrieť do peňaženky. Nám celkom vyhovoval malý Zukhro hotel s rodinnou atmosférou. (zdroj: Vlado B.)

Minaret Kalta Minor - jeho výstavbu začal po dostavaní medresy v roku 1854 chán Muhammad Amin. Minaret mal byť pôvodne vysoký 80 metrov, mal byť najvyšším v Strednej Ázii. Matematici vypočítali, že sa z neho bude dať dovidieť až do 450 kilometrov vzdialenej Buchary. Priemer v základoch je 14,2 metra. Z pôvodne plánovanej výšky bolo postavených iba 26 metrov. Unikátnu pamiatku z neho nerobí iba to, že nebol dostavaný. Unikátnym ho robí aj jeho krása, celý je pokrytý nádhernou tyrkysovou mozaikou, pripomínajúcou koberce. Práce na stavbe boli zastavené už rok po začatí výstavby, chán Muhammad Amin, ktorý ju staval, bol zabitý. Legenda však ponúka romantickejšiu verziu. Keď sa vraj bucharský emir dozvedel o zámere postaviť v Chive najvyšší minaret, rozhodol sa v Buchare postaviť ešte vyšší. Preto sa tajne dohovoril so staviteľom chivského minaretu, že keď dokončí stavbu v Chive, príde stavať ešte vyšší minaret bucharský. Chivský chán sa o tom dozvedel a vydal rozkaz: „zabite staviteľa ihneď, ako stavbu môjho minaretu dokončí“. A ten, aby unikol smrti, utiekol. A my dnes môžeme obdivovať nedokončený minaret.

Minaret Kalta Minor ukazuje obdivovateľom pestrú paletu farieb. Takto zlatisto vyzerá pri východe slnka.
Minaret Kalta Minor ukazuje obdivovateľom pestrú paletu farieb. Takto zlatisto vyzerá pri východe slnka. (zdroj: Vlado B.)
Cez deň a večer sa stáva minaret Kalta Minor modrým.
Cez deň a večer sa stáva minaret Kalta Minor modrým. (zdroj: Vlado B.)

Palácové námestie a chánska rezidencia Kunja Ark - Pri minarete Kalta Minor vstupujeme na palácové námestie. Slúžilo ako miesto vojenských prehliadok a tiež miesto verejných popráv. Celú západnú stranu námestia zaberá chánska rezidencia Kunja Ark (stará pevnosť) s rozmermi 130x93 metrov. Bola vybudovaná v rokoch 1687-88 ako hlavné sídlo vládcu Chivy. A viete ako chán vybral miesto, na ktorom bude jeho palác stáť? Presne tak, ako bucharský sultán pri výstavbe svojej letnej rezidencie, použil baranie mäso. Kde zostalo najdlhšie čerstvé, tam sa stavalo, tak velila tradícia. V Kunja Ark bola neskôr vybudovaná mincovňa, hárem a dve mešity, zimná a letná. Posledný chán obýval rezidenciu až do roku 1920, kedy bol zvrhnutý boľševikmi a utiekol pred nimi do Afganistanu. Dnes je tu múzeum.

Väzenie Zindan - Na námestí, pred vstupom do Kunja Ark stojí väzenie Zindan. Väznili tu odsúdencov na smrť. Dnes je tu obchod so suvenírmi. Skúste vojsť a spýtať sa predavača, rád vám ukáže v podlahe ryhu, ktorou sa krv väzňov odvádzala do nádržky v podlahe uprostred väzenia. Chivskí cháni boli preslávení svojou krutosťou.

Palácové námestie a vstup chánskej rezidencie Kunja Ark. V strede vidíme k múrom rezidencie prilepenú neveľkú budovu, slúžila ako väzenie Zindan.
Palácové námestie a vstup chánskej rezidencie Kunja Ark. V strede vidíme k múrom rezidencie prilepenú neveľkú budovu, slúžila ako väzenie Zindan.  (zdroj: Vlado B.)

Cez hárem sa dá vystúpiť na strážnu vežu Ak-šejch-Bobo (Biely šejch) zo 14. storočia. Vežu poznajú domáci aj pod názvom Ašik-Bobo (= zaľúbený starec). Isto sa pod týmto názvom skrýva nejaká zaujímavá legenda. Veža tu stála ešte pred stavbou pevnosti. Otvára sa z nej najkrajší výhľad na mesto. 

Rezidencia chána mala kedysi strážnu vežu Ak-šejch-Bobo, dnes slúži ako rozhľadňa.
Rezidencia chána mala kedysi strážnu vežu Ak-šejch-Bobo, dnes slúži ako rozhľadňa. (zdroj: Vlado B.)
Na streche rezidencie je živo. Využíva sa na fotenie, scéna Ičan Kaly za chrbtom je dobrou kulisou.
Na streche rezidencie je živo. Využíva sa na fotenie, scéna Ičan Kaly za chrbtom je dobrou kulisou. (zdroj: Vlado B.)
Na niekoľkých miestach je možné vystúpiť na mohutné múry opevnenia starého mesta a poprechádzať sa po nich.
Na niekoľkých miestach je možné vystúpiť na mohutné múry opevnenia starého mesta a poprechádzať sa po nich. (zdroj: Vlado B.)
Z rozhľadne na streche rezidencie vidíme aj Zukhro hotel, v ktorom bývame. Naozaj je iba kúsok od vstupnej brány rezidencie Kunja Ark.
Z rozhľadne na streche rezidencie vidíme aj Zukhro hotel, v ktorom bývame. Naozaj je iba kúsok od vstupnej brány rezidencie Kunja Ark. (zdroj: Vlado B.)

Súčasťou paláca Kunja Ark je aj mešita. Ajvan je v islamskej architektúre priestor patriaci k mešite, ktorý je z troch strán uzatvorený stenami. Tie nesú strop, štvrtá strana ajvanu je otvorená obyčajne smerom k nádvoriu mešity. Steny ajvanu letnej mešity v Kunja Ark sú obložené krásnou, ručne maľovanou majolikou. Kachličky sem priniesla karavána z Číny.

Ajván mešity v rezidencii Kunja Ark.
Ajván mešity v rezidencii Kunja Ark. (zdroj: Vlado B.)
Steny ajvánu letnej mešity v Kunja Ark sú obložené krásnou, ručne maľovanou majolikou. Doprial by som vám vidieť tú krásnu a precíznu robotu. A potom verte Ottovmu náučnému slovníku, že vraj "špinavé bídné hnízdo, mající domky z hlíny".
Steny ajvánu letnej mešity v Kunja Ark sú obložené krásnou, ručne maľovanou majolikou. Doprial by som vám vidieť tú krásnu a precíznu robotu. A potom verte Ottovmu náučnému slovníku, že vraj "špinavé bídné hnízdo, mající domky z hlíny". (zdroj: Vlado B.)
Detail keramických obkladov na ajváne mešity v rezidencii chána Kunja Ark.
Detail keramických obkladov na ajváne mešity v rezidencii chána Kunja Ark. (zdroj: Vlado B.)
Detail dreveného stropu ajvánu mešity v rezidencii Kunja Ark - nádhera.
Detail dreveného stropu ajvánu mešity v rezidencii Kunja Ark - nádhera. (zdroj: Vlado B.)
Aby sa chán priblížil k národu, pri dobrom počasí prijímal návštevy na nádvorí paláca v jurte, stojacej na vyvýšenom mieste.
Aby sa chán priblížil k národu, pri dobrom počasí prijímal návštevy na nádvorí paláca v jurte, stojacej na vyvýšenom mieste.  (zdroj: Vlado B.)
Alternatívou pre zlé počasie bolo prijímanie návštev v sále s povestným strieborným trónom. Do sály sa vstupovalo troma dverami, v závislosti od spoločenského postavenia návštevníka.
Alternatívou pre zlé počasie bolo prijímanie návštev v sále s povestným strieborným trónom. Do sály sa vstupovalo troma dverami, v závislosti od spoločenského postavenia návštevníka. (zdroj: Vlado B.)
V paláci Kunja Ark bola aj mincovňa, Chivský chanát mal svoje vlastné peniaze.
V paláci Kunja Ark bola aj mincovňa, Chivský chanát mal svoje vlastné peniaze. (zdroj: Vlado B.)
Oproti vstupu do pevnosti Kunja Ark leží na Palácovom námestí ďalšia fotogenická medresa. Všimnite si tie hlinené kopčeky v popredí, sú to piecky tandyr. Niečo o nich napíšem na konci môjho blogu.
Oproti vstupu do pevnosti Kunja Ark leží na Palácovom námestí ďalšia fotogenická medresa. Všimnite si tie hlinené kopčeky v popredí, sú to piecky tandyr. Niečo o nich napíšem na konci môjho blogu. (zdroj: Vlado B.)

Džuma mešita je piatkovou mešitou. Je najstaršou a veľmi vzácnou dochovanou pamiatkou mesta. Predstavuje archaický typ najstarších mešít z dôb počiatkov islamu. Bola postavená už v 10. storočí v takej podobe, v akej ju vidíme dnes. Prestavaná bola iba jediný raz, keď mesto dobyl v roku 1740 šach Nadir. Ten údajne nespoznal, že ide o mešitu a dal pokyn na jej zbúranie. Skoro však zistil svoj omyl a nariadil okamžitú opravu. Pri nej mohli byť a boli použité pôvodné stavebné prvky. No v modlitebnej sále podopretej 213 drevenými stĺpmi, iba 7 stĺpov pochádza z 10. storočia.

Džuma mešita so svojim minaretom sa prebúdza do nového dňa. Iba podriemkávajúci príslušník Turistickej polície na lavičke bdie nad tajomstvom vekov.
Džuma mešita so svojim minaretom sa prebúdza do nového dňa. Iba podriemkávajúci príslušník Turistickej polície na lavičke bdie nad tajomstvom vekov. (zdroj: Vlado B.)
Džuma mešita bola postavená už v 10.storočí s takým architektonickým riešením, aké vidíme dnes.
Džuma mešita bola postavená už v 10.storočí s takým architektonickým riešením, aké vidíme dnes. (zdroj: Vlado B.)
Obdivujeme jeden zo siedmich drevených stĺpov, ktoré tu zostali z 10. storočia. Je to unikátny doklad rezbárskeho umenia spred tisíc rokov.
Obdivujeme jeden zo siedmich drevených stĺpov, ktoré tu zostali z 10. storočia. Je to unikátny doklad rezbárskeho umenia spred tisíc rokov. (zdroj: Vlado B.)

Medresa Kutlug-Murad-inaka - Tak ako hlási nadpis nad vyrezávanou vstupnou bránou, medresu Kutlug-Murad-inaka dal vybudovať v rokoch 1804-1812 starý otec chána Chivy Allakulichana, Kutlug-Murad. Ten spravoval oblasť Kungrad, do ktorej Chiva patrila. V dvojpodlažnej medrese bolo okrem učební a mešity aj 81 izieb (kobiek) pre študentov a pod dvorom bol vybudovaný podzemný vodojem (sordoba), ktorý slúžil ako zdroj vody pre celú Ičan-Kalu.

Kutlug-Murad si želal, aby bol pochovaný v medrese, ktorú vybudoval. No súdené mu bolo umrieť ďaleko od Chivy a tak vznikol problém, ako splniť jeho poslednú vôľu. Podľa nemenných pravidiel, nemohol byť pochovaný v Ičan-kale, pretože na jej teritóriu neumrel. Hlavou múr neprerazíš, musela sa použiť chytrosť. Dočasne bola rozobraná stena starého mesta Ičan-kala oproti medrese pri Východnej bráne a prehlásilo sa, že medresa stojí na území Dišan-kaly (vo vonkajšom meste). Cez prielom v múre sa prenieslo telo Kutlug-Murada do medresy a uložilo sa do hrobu pod vstupným vestibulom. Želanie Kutlug-Murada bolo splnené, prielom zamurovali a všetci boli spokojní.

Medresa Kutlug-Murad-inaka.
Medresa Kutlug-Murad-inaka. (zdroj: Vlado B.)

Medresa Islama Hodžu s minaretom bola vybudovaná v 1908 roku. Nechal ju postaviť vezír Islam Hodža, ktorý mal za vlády predposledného chána Asfendijara na starosti financie. Islam Hodža bol na tú dobu veľmi pokrokovým a medzi ľuďmi obľúbeným človekom. Inšpirovaný cestami do Ruska a Francúzska, snažil sa presadiť pokrok aj v chivskom chánstve. Zo svojich osobných prostriedkov vybudoval ruskú školu, ktorá nebola náboženskou ale svetskou, v roku 1912 presadil vybudovanie poštovo-telegrafnej stanice, dal vybudovať nemocnicu so 100 lôžkami, v ktorej pracovali ruskí doktori. Staval cesty a mosty, mal v pláne vybudovať železnicu a ukončiť tak izoláciu chánstva. Chcel tiež zaviesť administratívne reformy, obmedzujúce svojvôľu činovníkov. Publikoval a chcel dať schváliť manifest, obmedzujúci práva chánovi, aristokracii a duchovenstvu. Ako inak, mnohí hodnostári mali Hodžu plné zuby. On tušil, že má dni zrátané. Vraj vyhlásil: „Filozofi nikdy nezabíjali veriacich, veriaci často zabíjali filozofov“. A mal pravdu, sprisahanci s tichým súhlasom chána, Islama Hodžu zavraždili. A aby pokrok zastavili na dlhšiu dobu, zastrelili aj jeho syna. Ešte horšie dopadol priateľ a pomocník Islama Hodžu, staviteľ Raim Bergen, toho zakopali zaživa do zeme. Málokde na svete sa pokrok a reformy presadzovali tak ťažko, ako v Chivskom chanáte.

Medresa Islama Hodžu.
Medresa Islama Hodžu. (zdroj: Vlado B.)
Ičan Kala je so svojimi stredovekými pamiatkami ako stvorená pre natáčanie videoklipov a fotenie reklám. Hodí sa k tomu aj medresa Islama Hodžu.
Ičan Kala je so svojimi stredovekými pamiatkami ako stvorená pre natáčanie videoklipov a fotenie reklám. Hodí sa k tomu aj medresa Islama Hodžu. (zdroj: Vlado B.)
Fotenie uzbeckej speváckej dvojice v Ičan Kale.
Fotenie uzbeckej speváckej dvojice v Ičan Kale. (zdroj: Vlado B.)
Podarilo sa mi upútať pozornosť, takže úsmev iba pre mňa.
Podarilo sa mi upútať pozornosť, takže úsmev iba pre mňa. (zdroj: Vlado B.)
Všetko fajn, ale tie topánky.........
Všetko fajn, ale tie topánky......... (zdroj: Vlado B.)
A na záver fotenia, ešte jedno selfíčko.
A na záver fotenia, ešte jedno selfíčko. (zdroj: Vlado B.)
Spomenul som si na Turčína Poničana. Tak ako povedal už Samo Chalupka: "Jaj bože, len smutno je to, na tých vežiach, kríža nieto". A veru aj na minarete Islama Hodžu márne budete hľadať kríž.
Spomenul som si na Turčína Poničana. Tak ako povedal už Samo Chalupka: "Jaj bože, len smutno je to, na tých vežiach, kríža nieto". A veru aj na minarete Islama Hodžu márne budete hľadať kríž.  (zdroj: Vlado B. )
Tak toto žiadne fotenie na reklamu nie je, domorodci chodia v poludňajšej spare takto rozprávkovo zababúšení.
Tak toto žiadne fotenie na reklamu nie je, domorodci chodia v poludňajšej spare takto rozprávkovo zababúšení.  (zdroj: Vlado B.)

Mauzóleum Mahmuda Pahlavana, patróna Chivy - Najvýznamnejším a najnavštevovanejším komplexom starej Chivy je mauzóleom Mahmuda Pahlavana. Narodil sa v Chive v roku 1247 a bol krajčírom. Nikdy sa neoženil a nemal deti, celý život sa venoval iba trom činnostiam: krajčírstvu, písaniu básní a bojovému umenie, hlavne zápaseniu. Jeho sila ho preslávila v celej Strednej Ázii, prezývali ho „Herkules východu“. Vraj za svoje víťazstvá v zápasoch odmietal finančnú odmenu, namiesto toho si vyžiadal otroka a tomu potom daroval slobodu. Prehral iba jediný zápas. To vtedy keď sa dozvedel, že ak zvíťazí, porazeného súpera čaká smrť. Pahlavan zdvihol súpera nad hlavu a držiac ho na hrudi, ľahol si na lopatky. Po smrti mu bolo splnené posledné želanie, aby bol pochovaný vo svojej krajčírskej dielni. V 14. storočí začal vyrastať okolo krajčírskej dielne do dnešnej podoby pútnický komplex, ktorý je s posvätnou úctou navštevovaný pútnikmi z celej strednej Ázii. Dnešnú podobu získal komplex po prestavbe v roku 1810. Krásna kupola mauzólea a steny jeho interiéru sú pokryté tisíckami tyrkysových kachličiek.

Mauzóleum "Herkulesa východu", Mahmuda Pahlavana.
Mauzóleum "Herkulesa východu", Mahmuda Pahlavana. (zdroj: Vlado B.)
Hrobka Herkulesa východu, patróna Chivy, obľúbeného zápasníka, básnika a filozofa Mahmuda Pahlavana. Steny interiéru sú pokryté tisíckami tyrkysových kachličiek. Jednoducho- krása.
Hrobka Herkulesa východu, patróna Chivy, obľúbeného zápasníka, básnika a filozofa Mahmuda Pahlavana. Steny interiéru sú pokryté tisíckami tyrkysových kachličiek. Jednoducho- krása.  (zdroj: Vlado B.)
Keď si v takomto neobyčajne sviatočnom a posvätnom prostredí sadnete na lavičku a zamyslíte sa nad svetom, určite rýchlejšie nájdete riešenie.
Keď si v takomto neobyčajne sviatočnom a posvätnom prostredí sadnete na lavičku a zamyslíte sa nad svetom, určite rýchlejšie nájdete riešenie.  (zdroj: Vlado B.)
Hrobka "Herkulesa východu", Mahmuda Pahlavana.
Hrobka "Herkulesa východu", Mahmuda Pahlavana. (zdroj: Vlado B)
Tisícky pútnikov prichádza k hrobke zo všetkých kútov Uzbekistanu.
Tisícky pútnikov prichádza k hrobke zo všetkých kútov Uzbekistanu. (zdroj: Vlado B.)
Modlitba pri hrobe Mahmuda Pahlavana má silný účinok, určite v to verí modliaca sa moslimská rodina. Tichý šepot dotvára nezabudnuteľnú pocit sviatočnej atmosféry.
Modlitba pri hrobe Mahmuda Pahlavana má silný účinok, určite v to verí modliaca sa moslimská rodina. Tichý šepot dotvára nezabudnuteľnú pocit sviatočnej atmosféry. (zdroj: Vlado B.)

 Po stranách nádvoria a v jeho strede sa nachádzajú hrobky chivských chánov. Pre návštevníkov nie sú zďaleka tak zaujímavé, ako hrobka Pahlavana. Po prehliadke jeho hrobky a tichej modlitbe všetci návštevníci cúvajú, aby sa neotočili k svojmu patrónovi chrbtom.

Za vstupom z ulice do mauzólea sa ocitneme na nádvorí s malou studňou. Mieria k nej všetci návštevníci. Vode sa pripisujú liečivé účinky a schopnosť plniť aj tie najtajnejšie želania. Napijete sa, v duchu vyslovíte želanie a do roka ho máte splnené. Vraj ak sa z vody napije "čerstvá" nevesta, do roka bude mať dieťa. Už sme sa s takouto poverou stretli pri podstavci na korán v mešite Bibi Chánum v Samarkande. Zdá sa, že muži v Uzbekistane majú viacero náhradníkov.

Voda na nádvorí komplexu múzea Mahmuda Pahlavana má liečivé účinky, takýto dúšok vody nemôže uškodiť nikomu.
Voda na nádvorí komplexu múzea Mahmuda Pahlavana má liečivé účinky, takýto dúšok vody nemôže uškodiť nikomu. (zdroj: Vlado B.)
Nielen pitie, aj umytie sa v zázračnom liečivom prameni pomôže zdraviu, možno aj vlasy budú rásť bujnejšie a možno to zaúčinkuje aj na centrálnu nervovú sústavu a um bude bystrejší.
Nielen pitie, aj umytie sa v zázračnom liečivom prameni pomôže zdraviu, možno aj vlasy budú rásť bujnejšie a možno to zaúčinkuje aj na centrálnu nervovú sústavu a um bude bystrejší.  (zdroj: Vlado B.)
Na nádvorí mauzólea Mahmuda Pahlavana našli miesto odpočinku aj cháni. Pútnici však na toto sväté miesto prichádzajú za Mahmudom a o chánov neprejavuje záujem nikto.
Na nádvorí mauzólea Mahmuda Pahlavana našli miesto odpočinku aj cháni. Pútnici však na toto sväté miesto prichádzajú za Mahmudom a o chánov neprejavuje záujem nikto. (zdroj: Vlado B.)
Miestnosti, v ktorých sú uložené hrobky chánov sú obložené rovnako krásnymi keramickými obkladačkami, ako priestor s hrobkou Mahmuda Pahlavana. Rozmýšľam, či som ešte niekde vo svete videl takýto neobyčajne pôsobivý interiér.
Miestnosti, v ktorých sú uložené hrobky chánov sú obložené rovnako krásnymi keramickými obkladačkami, ako priestor s hrobkou Mahmuda Pahlavana. Rozmýšľam, či som ešte niekde vo svete videl takýto neobyčajne pôsobivý interiér. (zdroj: Vlado B.)
Posledným želaním "Herkulesa východu" bolo,aby ho pochovali v jeho krajčírskej dielni. Takto je v mauzóleu prezentovaná izba, v ktorej Mahmud Pahlavan býval.
Posledným želaním "Herkulesa východu" bolo,aby ho pochovali v jeho krajčírskej dielni. Takto je v mauzóleu prezentovaná izba, v ktorej Mahmud Pahlavan býval. (zdroj: Vlado B.)

 Dielňa na ručnú výrobu hodvábnych kobercov a výšiviek v Chive bola zriadená pod záštitou UNESCO. Využil sa k tomu priestor bývalej medresy Jakobaja Hodžu z roku 1873. Cieľom zriadenia dielne je podporiť zachovanie tradičných remesiel.

Trefné príslovie platné pre celý Orient hovorí: „Koberec hreje dušu a teší oči“ . Orientálne koberce boli základom každej tradičnej domácnosti. Moslimovia nimi prestierali stôl, sedlá koní, vešali ich na stenu, používali ako prikrývky, spali na nich. Koberce sa stali skvelou podložkou pri modlení. S nimi mohli vykonávať modlitebné rituály aj mimo mešity, špeciálnym modlitebným koberčekom oddelili nečistú zem od duchovného spojenia.

Tkanie kobercov je namáhavé, monotónne, vyžadujúce veľkú trpezlivosť, pozornosť a zároveň bystrosť, presnosť a rýchlosť pohybu rúk. Skúsená tkáčka tak rýchlo uväzuje nite na osnovu natiahnutú na stojan, kovovým háčikom tak rýchlo zaťahuje uzol a utesňuje ho na správnom mieste, že je ťažko sledovať kmitanie jej zručných rúk. Skúsená tkáčka naviaže za jednu minútu až 40 a za deň až 8-9 tisíc uzlíkov. Muži vraj nevydržia tak dlho sústredene pracovať pri tak vysokom tempe a tak sa výrobou kobercov zaoberajú predovšetkým ženy.

Práca na výrobe jedného koberca môže trvať od 6 do 12 mesiacov, veď hustota pletenia (teda počet uzlíkov na štvorcový meter) je veľmi vysoká. K vytvoreniu vzorky na koberci treba spojiť státisíce a niekedy až viac ako milión uzlíkov na meter štvorcový. Ceny kobercov sa líšia podľa vzoru, rozmeru a hustoty pletenia. Ďalším kritériom kvality je spôsob výroby a materiál. Ručne tkané čisto hodvábne koberce sú, pochopiteľne, najhodnotnejšie. Cena klesá pri vyššom podiele vlny, či nižšej uhladenosti tkania. Podobne ako zlato či diamanty, orientálny koberec je celkom slušná investícia, môžeme ju prirovnať k zberateľstvu obrazov.

Bývalá medresa Jakobaja Hodžu slúži dnes ako dielňa pod záštitou UNESCO na ručnú výrobu hodvábnych kobercov a výšiviek.
Bývalá medresa Jakobaja Hodžu slúži dnes ako dielňa pod záštitou UNESCO na ručnú výrobu hodvábnych kobercov a výšiviek. (zdroj: Vlado B)
Presvedčili sme sa, že ručne zhotovené výšivky na prírodnej hodvábnej látke sa dobre predávajú.
Presvedčili sme sa, že ručne zhotovené výšivky na prírodnej hodvábnej látke sa dobre predávajú. (zdroj: Vlado B.)
Ručné zhotovené hodvábne koberce je možné kúpiť priamo v dielni.
Ručné zhotovené hodvábne koberce je možné kúpiť priamo v dielni. (zdroj: Vlado B.)
Výber šiat a kobercov zhotovených v dielni pracujúcej pod záštitou UNESCO, je naozaj pestrý, vzory a farby sú pestré, ako pestrofarebná lúka.
Výber šiat a kobercov zhotovených v dielni pracujúcej pod záštitou UNESCO, je naozaj pestrý, vzory a farby sú pestré, ako pestrofarebná lúka. (zdroj: Vlado B.)
Práve sa vyšíva hodvábny koberec. Tkáčky nám prezradili,  že na jeho dokončenie potrebujú ešte osem mesiacov.
Práve sa vyšíva hodvábny koberec. Tkáčky nám prezradili, že na jeho dokončenie potrebujú ešte osem mesiacov. (zdroj: Vlado B.)
Tkanie kobercov je namáhavé, monotónne, vyžadujúce veľkú trpezlivosť, pozornosť a zároveň bystrosť, presnosť a rýchlosť pohybu rúk. Bál som sa spýtať na zárobok, iste je v našom ponímaní mizerný.
Tkanie kobercov je namáhavé, monotónne, vyžadujúce veľkú trpezlivosť, pozornosť a zároveň bystrosť, presnosť a rýchlosť pohybu rúk. Bál som sa spýtať na zárobok, iste je v našom ponímaní mizerný. (zdroj: Vlado B.)

Palác Taš Chauli (kamenný palác). dal v rokoch 1830-38 postaviť chán Alla Kuli. Stavba trvala až 8 rokov a chán bol nespokojný s dlhou výstavbou. Vôbec sa nemaznal, stavbyvedúceho dal jednoducho naraziť na kôl, za nedodržanie termínu. Palác má plochu 80x80 metrov a skladá sa z troch častí, prepojených zložitým labyrintom chodieb. V juhovýchodnej časti je reprezentačný priestor, určený pre audiencie a nádvorie s letnou a zimnou mešitou. Pri vchode do tejto časti sedel zapisovateľ, ktorý kontroloval prichádzajúcich návštevníkov a poučoval, ako sa majú chovať.

Palác Taš Chauli.
Palác Taš Chauli. (zdroj: Vlado B.)
Ani palác Taš Chauli sa nemohol zaobísť bez neodmysliteľnej mešity. Ajvan mešity je pokrytý rovnako krásnymi čínskymi keramickým obkladmi, ako ajvan mešity v paláci Kunja Ark. Vzory a ornamenty z dlaždíc sa využívajú aj pri výrobe kobercov.
Ani palác Taš Chauli sa nemohol zaobísť bez neodmysliteľnej mešity. Ajvan mešity je pokrytý rovnako krásnymi čínskymi keramickým obkladmi, ako ajvan mešity v paláci Kunja Ark. Vzory a ornamenty z dlaždíc sa využívajú aj pri výrobe kobercov.  (zdroj: Vlado B.)
Chán obvykle prijímal návštevy v jurte, stojacej na vyvýšenom mieste uprostred nádvoria, aby sa tak priblížil zástupcom poddaných, čo boli poväčšine náčelníci kočovných kmeňov.
Chán obvykle prijímal návštevy v jurte, stojacej na vyvýšenom mieste uprostred nádvoria, aby sa tak priblížil zástupcom poddaných, čo boli poväčšine náčelníci kočovných kmeňov.  (zdroj: Vlado B.)

 V ďalšej časti paláca je hárem pre 40 chánových konkubín. Svoje izby tu mali tiež štyri oficiálne manželky chána. Chán a jeho dvor mali prísne strážené priestory, v ktorých sa skrývali háremové dámy nielen pri intímnych záležitostiach. Tu nielen pôžitkárčili, ale aj spriadali intrigy a kuli pikle. Arabské slovo hárem znamená „zakázané“. S háremami som sa stretol na cestách už veľakrát. Vždy pri pohľade na hárem si v hlave porovnávam skutočnosť s "nakrútenou" filmovou verziou háremu, akú nám ukazujú v nekonečných tureckých seriáloch. Teda aj v tom "mojom filmovom háreme", hárem je rozľahlý, s mnohými šmajchlkabinetmi, zurčiacimi bazénikmi, otomanmi na pololežanie, orientálnymi vôňami, brušnými tanečnicami, naplnený erotikou a vzrušením. No ako vidíte, hárem v paláci Taš Chauli vyzerá ako internát zo 17. storočia. Ani molekula vzrušenia, ani najmenšia vônička, pamiatočka erotiky. Ani jeden z návštevníkov však nepochybuje o tom, že aj tento hárem existoval a fungoval presne tak, ako ten "môj filmový" a prežíval tu zopár storočí.

V tejto časti paláca Taš Chauli sú izby pre 4 oficiálne manželky chána a 40 konkubín.
V tejto časti paláca Taš Chauli sú izby pre 4 oficiálne manželky chána a 40 konkubín. (zdroj: Vlado B.)
Chán chodil v prípade záujmu za manželkami, alebo konkubínami do ich izieb. V prípade že chcel spať sám, mal v háreme k dispozícii svoju spálňu.
Chán chodil v prípade záujmu za manželkami, alebo konkubínami do ich izieb. V prípade že chcel spať sám, mal v háreme k dispozícii svoju spálňu. (zdroj: Vlado B.)
Tento čierny kočiar údajne používal chán k únosu dievčat do svojho háremu.
Tento čierny kočiar údajne používal chán k únosu dievčat do svojho háremu. (zdroj: Vlado B.)
Slnko zapadá a tiene v uličke pred palácom Taš Chauli sa predlžujú. Pri nízkom svetle lepšie vyniknú ryhy, zanechané v kamennej dlažbe kolesami kočiarov..
Slnko zapadá a tiene v uličke pred palácom Taš Chauli sa predlžujú. Pri nízkom svetle lepšie vyniknú ryhy, zanechané v kamennej dlažbe kolesami kočiarov.. (zdroj: Vlado B.)
Pri podvečernej prechádzke uličkami Ičan Kaly sa nadchýnam hrou tieňov a svetla, slnko dokáže vykúzliť rozprávkovú atmosféru.
Pri podvečernej prechádzke uličkami Ičan Kaly sa nadchýnam hrou tieňov a svetla, slnko dokáže vykúzliť rozprávkovú atmosféru. (zdroj: Vlado B.)
Pod múrmi paláca Taš Chauli si chlapci našli kúsok rovnej plochy na futbal. Prijali ma do bránky, presne takej, v akej som stával pred 60 rokmi, vytýčenej dvoma kameňmi. Asi sme vyhrali, boli so mnou spokojní. Mám zážitok, kopal som loptu do paláca chána.
Pod múrmi paláca Taš Chauli si chlapci našli kúsok rovnej plochy na futbal. Prijali ma do bránky, presne takej, v akej som stával pred 60 rokmi, vytýčenej dvoma kameňmi. Asi sme vyhrali, boli so mnou spokojní. Mám zážitok, kopal som loptu do paláca chána. (zdroj: Vlado B.)
Pri prehliadke Chivy sme nemohli obísť múzeum Písomíctva. O velikánoch vedy, ktorý sa narodili a pôsobili v Chorézmeskej ríši, lekárovi Avicenovi, "otcovi geodézie" Birúním a "otcovi algebri" Chórezmím", som už písal.
Pri prehliadke Chivy sme nemohli obísť múzeum Písomíctva. O velikánoch vedy, ktorý sa narodili a pôsobili v Chorézmeskej ríši, lekárovi Avicenovi, "otcovi geodézie" Birúním a "otcovi algebri" Chórezmím", som už písal.  (zdroj: Vlado B.)
Nie, nie je to muzeálny exponát, to sa iba párik hrdličiek zahniezdil v múzeu na skrini s Biruniho výpočtami. Alebo žeby to bol samotný Biruni, v jednom zo svojich ďalších životov? Ten druhý by mohol byť v minulosti napríklad Avicenom,....
Nie, nie je to muzeálny exponát, to sa iba párik hrdličiek zahniezdil v múzeu na skrini s Biruniho výpočtami. Alebo žeby to bol samotný Biruni, v jednom zo svojich ďalších životov? Ten druhý by mohol byť v minulosti napríklad Avicenom,.... (zdroj: Vlado B.)
Rukopis "otca geodézie" Biruniho, uložený v chivskom múzeu Písomníctva, som už v predchádzajúcom blogu predstavil. Takto vyzerá zborník článkov o sufizme z 19. storočia.
Rukopis "otca geodézie" Biruniho, uložený v chivskom múzeu Písomníctva, som už v predchádzajúcom blogu predstavil. Takto vyzerá zborník článkov o sufizme z 19. storočia.  (zdroj: Vlado B.)
Obraz v múzeu s predstavou voľakedajšieho trhu v Chive.
Obraz v múzeu s predstavou voľakedajšieho trhu v Chive. (zdroj: Vlado B.)
V múzeu Písomníctva môžete uvidieť obraz dám "z lepšej spoločnosti" pred 200 rokmi.
V múzeu Písomníctva môžete uvidieť obraz dám "z lepšej spoločnosti" pred 200 rokmi.  (zdroj: Vlado B. )
Múzeum Písomníctva je umiestnené v budove, ktorá slúžila v minulosti ako medresa. Obdivujem precíznu prácu rezbára, ktorý dokázal zhotoviť takúto krásnu vstupnú bránu.
Múzeum Písomníctva je umiestnené v budove, ktorá slúžila v minulosti ako medresa. Obdivujem precíznu prácu rezbára, ktorý dokázal zhotoviť takúto krásnu vstupnú bránu. (zdroj: Vlado B.)
Ja skoré sobotňajšie ráno a ja končím raňajšiu prechádzku po čerstvo zametených uliciach a uličkách. To som ešte netušil, ako tu dnes bude veselo.
Ja skoré sobotňajšie ráno a ja končím raňajšiu prechádzku po čerstvo zametených uliciach a uličkách. To som ešte netušil, ako tu dnes bude veselo. (zdroj: Vlado B.)
Je sobota a do rozlohou neveľkého rozprávkového sveta Ičan-kaly vstupujú stovky pútnikov, sviatočne vyobliekaných ľudí a školských výprav. Skupina žiakov práve vychádza z mauzólea Mahmuda Pahlavana. Tento zápasnícky bohatier by isto mal z deciek radosť.
Je sobota a do rozlohou neveľkého rozprávkového sveta Ičan-kaly vstupujú stovky pútnikov, sviatočne vyobliekaných ľudí a školských výprav. Skupina žiakov práve vychádza z mauzólea Mahmuda Pahlavana. Tento zápasnícky bohatier by isto mal z deciek radosť. (zdroj: Vlado B.)
Z výletu do Ičan-kaly sa patrí priniesť domov nejaký spomienkový predmet. Uzbeckému džavotu detí nerozumiem, no udivuje ma ich slušné správanie.
Z výletu do Ičan-kaly sa patrí priniesť domov nejaký spomienkový predmet. Uzbeckému džavotu detí nerozumiem, no udivuje ma ich slušné správanie. (zdroj: Vlado B.)
Vedúci výpravy kúpil všetkým dorastencom veľkú zmrzlinu. Viete si predstaviť radosť zmrzlinára, ktorý predal jedným šupom možno 200 zmrzlín?
Vedúci výpravy kúpil všetkým dorastencom veľkú zmrzlinu. Viete si predstaviť radosť zmrzlinára, ktorý predal jedným šupom možno 200 zmrzlín? (zdroj: Vlado B.)
Tak si predstavte, že toto dievčatko mi ponúkalo svoju rozlízanú zmrzlinu, skoro som spadol na zadok.
Tak si predstavte, že toto dievčatko mi ponúkalo svoju rozlízanú zmrzlinu, skoro som spadol na zadok. (zdroj: Vlado B.)
Táto pani by mi nedala svoju zmrzlinu, ani keby išlo o život.
Táto pani by mi nedala svoju zmrzlinu, ani keby išlo o život. (zdroj: Vlado B.)
Cukrovú vatu na našich jarmokoch už veľmi nevidno, no zato v Uzbekistane táto nadýchaná cukrová pochúťka, privolávajúca osy, lepiaca nos a ruky, stále fičí. Viete že cukrovú vatu vynašli už v starej Číne?
Cukrovú vatu na našich jarmokoch už veľmi nevidno, no zato v Uzbekistane táto nadýchaná cukrová pochúťka, privolávajúca osy, lepiaca nos a ruky, stále fičí. Viete že cukrovú vatu vynašli už v starej Číne? (zdroj: Vlado B.)
V sobotu sa Ičan-kala zrazu stala byť tesnou.
V sobotu sa Ičan-kala zrazu stala byť tesnou. (zdroj: Vlado B.)
Hoci sa po celý čas pohybujem medzi moslimami, nijako to nepociťujem. S fotením žiadny problém nie je. Ani oblečenie sa nijako od nás Európanov neodlišuje, hoci na vkuse mladých dievčat silno vidno ruský "rukopis"..
Hoci sa po celý čas pohybujem medzi moslimami, nijako to nepociťujem. S fotením žiadny problém nie je. Ani oblečenie sa nijako od nás Európanov neodlišuje, hoci na vkuse mladých dievčat silno vidno ruský "rukopis".. (zdroj: Vlado B.)
Pod minaretom Kalta Minor sme každý deň prechádzali vedľa Míšu. Tak sa volá ťava, na chrbte ktorej sa za pár SUM môžete poprechádzať po uličkách stredoveku. Tu ide len o fotku tohoto ušľachtilého zvieraťa, tú si môžete odniesť zdarma.
Pod minaretom Kalta Minor sme každý deň prechádzali vedľa Míšu. Tak sa volá ťava, na chrbte ktorej sa za pár SUM môžete poprechádzať po uličkách stredoveku. Tu ide len o fotku tohoto ušľachtilého zvieraťa, tú si môžete odniesť zdarma. (zdroj: Vlado B.)

Ako som sa dostal do uzbeckej televízie - Poznáte toho pána v bordovej košeli? Nepoznal som ho ani ja. Pohyboval sa po Ičan-kale v skupinke s kameramanom a fotografom, ktorí natáčali rozruch, aký vyvolávala prítomnosť tohoto mladíka na ulici. Hlavne dievčatá chceli od neho podpis a spoločnú fotku. Tak som u toho "kockatého" zisťoval, čo je to za celebritu. Dozvedel som sa, že je to jedna z najväčších hviezd speváckeho neba v Uzbekistane, Bunyodbek Saidov. Navrhli mi natočenie rozhovoru s ním do televízie na tému: „nadšený Slovák, cestujúci po Uzbekistane“. Malo sa to objaviť v programe o podpore cestovného ruchu. Nadšenie z Uzbekistanu som predstierať nemusel, moje vyznanie vyznelo hádam úprimne. Takže poslúžil som ako doklad, že sa vďaka "múdremu riadeniu krajiny" rozvíja cestovný ruch. Už len to zavedenie zeleného koridoru na colnici letiska v Taškente a zrušenie víz je v porovnaní s tým čo bolo - paráda.

Ten pán v kockovanej košeli vľavo mi prezradil, akú celebritu po Ičan-kale sprevádza.
Ten pán v kockovanej košeli vľavo mi prezradil, akú celebritu po Ičan-kale sprevádza. (zdroj: Vlado B.)
Bunyodbek Saidov je hviezda uzbeckého speváckeho neba. ​Vypočul som si ho na youtube, nie je to môj žáner.   ​
Bunyodbek Saidov je hviezda uzbeckého speváckeho neba. ​Vypočul som si ho na youtube, nie je to môj žáner. ​ (zdroj: Vlado B.)

Uzbecký folklór - Hovorí sa, že národ a jeho dušu možno bližšie spoznať cez folklór, folklór je teda zrkadlom duše. Navštívili sme vystúpenie folklórnej skupiny, pri ktorom sa tancovalo, spievalo a hrali veselé scénky. Dojem? No čo ja viem, Lúčnica to zďaleka nebola, uzbecký tanec a ani hudba mi nelezie do uší. K spoznaniu duše kultúrou odlišného národa, trojtýždňový pobyt asi nestačí.

Každý večer vystupuje v medrese Alakuliho chána súbor Chiva, verný tradíciám. Práve predvádzajú scénku, v ktorej hrá dôležitú úlohu najtypickejšie uzbecké jedlo - plov.
Každý večer vystupuje v medrese Alakuliho chána súbor Chiva, verný tradíciám. Práve predvádzajú scénku, v ktorej hrá dôležitú úlohu najtypickejšie uzbecké jedlo - plov. (zdroj: Vlado B.)
Napriek mojej snahe, folklóru som na chuť neprišiel a teda ani do uzbeckej duše som nenazrel..
Napriek mojej snahe, folklóru som na chuť neprišiel a teda ani do uzbeckej duše som nenazrel.. (zdroj: Vlado B.)

Tandyr - Sú niektoré veci v živote, ktoré zostávajú takmer bez zmeny v čase. Sú to veci, ktoré sú dokonalé „už od narodenia“. Jedna z týchto vecí je tandyr, široko používaný v Ázii a kaukazských národoch. V tandyre, peci guľovitého tvaru, zhotovenej zo zmesi hliny a vlny, sa oveľa ľahšie ako na grile dajú pripraviť rôzne pokrmy, ktoré sú neuveriteľne chutné a šťavnaté. Kúri sa v nich drevom, teplo sa akumuluje do hrubých stien na veľmi dlhú dobu. Premena dreva na drevené uhlíky zaistí originálnu chuť a pripravované jedlo je nielen chutné, ale aj zdravé. Na rozdiel od grilu alebo otvoreného ohňa, pri pečení v tandyre nevznikajú karciogénne látky. 

Na ulici pred našim hotelom je takýto tandyr postavený. Je spoločný, slúži pre niekoľko domov v uličke. Zastavili sme sa večer pri návrate do hotela pri ňom. Naši susedia práve dopekajú lepiošky a vyberajú ich z pece.
Na ulici pred našim hotelom je takýto tandyr postavený. Je spoločný, slúži pre niekoľko domov v uličke. Zastavili sme sa večer pri návrate do hotela pri ňom. Naši susedia práve dopekajú lepiošky a vyberajú ich z pece. (zdroj: Vlado B.)
Do ružova upečené voňavé lepiošky vybrané z pece sa "stohujú" na chodníku. Postačia rodine na celý týždeň. Uzbeci sú pohostinným národom, dve lepiošky sa ušli aj nám. Zídu sa, zajtra ideme do púšte za ruinami chorézmskych pevností.
Do ružova upečené voňavé lepiošky vybrané z pece sa "stohujú" na chodníku. Postačia rodine na celý týždeň. Uzbeci sú pohostinným národom, dve lepiošky sa ušli aj nám. Zídu sa, zajtra ideme do púšte za ruinami chorézmskych pevností. (zdroj: Vlado B.)
Východ slnka nad Ičan-kalou. Ešte si vychutnáme pár minút na strhujúci pohľad, pokiaľ slnečné lúče celkom nezalejú krajinu a odchádzame. Čakajú nás grandiózne stavby v púšti- chorézmske hradiská.
Východ slnka nad Ičan-kalou. Ešte si vychutnáme pár minút na strhujúci pohľad, pokiaľ slnečné lúče celkom nezalejú krajinu a odchádzame. Čakajú nás grandiózne stavby v púšti- chorézmske hradiská.  (zdroj: Vlado B. )

Večer sa vrátime do Chivy, rozprávka v priestore Ičan-kaly s dychberúcimi stredovekými pamätihodnosťami pokračuje.

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  355x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu