Je to tak, chudoba a časté vojny naučili Vietnamcov zjesť skutočne všetko, v jedálničku, na rozdiel od nás Slovákov, nepoznajú žiadne predsudky. O vietnamskej kuchyni sa hovorí, že nemá nijaké tabu. Jediné obmedzenia sú len legislatívne, niektoré druhy živočíchov sú totiž zákonom chránené a prísne vzaté, nemali by sa ocitnúť na tanieri. Zákazy sa však nedodržujú, zje sa úplne všetko. V bežných reštauráciách sa však človek väčšinou s nijakou vyslovene exotikou typu psy, mačky, potkany, hady, či hmyz na tanieri, nestretne. Tie sa podávajú len v špecializovaných podnikoch.
Zjesť grilovaného psa alebo mačku, je u mňa za čiarou, ďaleko za hranicou mojej odvahy, hoci psie mäso (Thit chó) a mäso „tigrieho mláďaťa“ (Tieu ho - čiže mačky), je považované vo Vietname za pochúťku a sú mu pripisované liečebné účinky (dodáva silu, sníme nešťastie). Aj keď je konzumácia mačiek oficiálne už zakázaná, špecializované predajne s mäsom z nich, gurmáni po pátraní v Hanoji stále nájdu. Vietnamci skalopevne veria, že psie a mačacie mäso, ochutené rastlinným olejom a korytnačou krvou, je jedným z najsilnejších prostriedkov na zvýšenie sexuálnej aktivity. Preto je vraj nevhodné, aby ho jedli ženy. Vietnamci, ale nakoniec aj Laosania a Thajci, majú tendenciu jesť aj zvieratá, ktoré sú v iných krajinách považované za domáce a sú teda tabu. Vôbec si nelámu hlavu nad nejakými "právami" zvierat.
Hnusí sa mi predstava zjesť psa, alebo mačku. Na rozdiel od týchto domácich zvierat, na ochutnanie špecialít pripravených z hada, som si trúfol. Návštevu dediny Le Mat na okraji Hanoja, známu hadími špecialitami ktoré vám tu pripravia, som už doma zaradil do cestovného plánu. Veď cestovanie je aj o odvahe a pre našinca môže byť „hadí“ zážitok z priečinku tých exotických.
Ešte skôr, ako navštívime na predmestí Hanoja "hadiu dedinu" Le Mat, odskočíme si do Chrámu literatúry preveriť, či sú informácie o takmer tisícročnej tradícii pravdivé.
Chrám literatúry a tisícročná tradícia
Veľa stáročných tradícií, o ktorých sa môžete dočítať, sa vo Vietname skalopevne dodržujú. Najväčšia časť z nich je spojená s lunárnym Novým rokom. Už od čias vybudovania Chrámu literatúry v roku 1070, každučký-každý prvý deň lunárneho nového roka, pred jeho múrmi sa rozložia šikovní a múdri ľudia, vedátori, ovládajúci kaligrafické písmo. Čítal som, že ich tu v tento deň nájdem a našiel som ich. Kreslia či píšu na červený papier kaligrafiou básne a novoročné želania. Rodina si niečo zaželá, mudrc im to krásne napíše, oni si to kúpia, zavesia doma na stenu a po celý rok majú o šťastie postarané.





Cesta do Le Mat, za zjedením hada
Naša cestovateľská trojica nasadla v Starom Hanoji na taxík, ideme sa do dediny Le Mat „liečiť“ hadím mäsom. Hoci sviatky lunárneho Nového roku ešte neskončili a teda reštaurácie pravdepodobne budú stále zatvorené, veríme, že sa nám podarí v Le Mat nájsť niekde niekoho, kto nám jedlo z hada pripraví.


Tradície chovania a konzumácie hadov v Le Mat siahajú až do dôb cisára Ly Thai Tónga (1028-1054). Legenda hovorí, že sa jeho dcéra plavila na rieke Duong (Červenej rieke), keď sa náhle z vĺn vynoril had a prevrhol princezninu loďku. Našťastie, na brehu pracoval statočný muž, vrhol sa do rozbúrených vĺn a princeznu zachránil. Šťastný cisár mu daroval pozemky v blízkosti hlavného mesta a chudobní dedinčania tam začali chovať hady. Určite je to pravda, veď túto legendu sme videli aj na predstavení Bábkového divadla na vode. Na oslavu tejto udalosti sa každoročne v Le Mat usporadúva tanečný festival.



Vyvrcholenie rituálov a osláv lunárneho Nového roka pripadá na prvý spln mesiaca v novom lunárnom roku. V tento deň sa poriadajú lampiónové festivaly. Ich súčasťou býva aj „dračí sprievod“. Obrovský drak, vyrobený z bambusových prútov a potiahnutý saténovou látkou, môže dosahovať dĺžku až 18 metrov. Ulicami ho nosí množstvo artistov v karnevalových kostýmoch. Pomocou bambusových palíc vedia vlniť telom draka a dokonca z jeho úst vypúšťať prskajúce iskry a dym. Legendami opradený drak symbolizuje vitalitu, plodnosť, úrodnosť a jarný dážď. Podľa legiend, drak má hlavu ako ťava alebo kôň, krk a chvost ako had, rohy ako jeleň, oči ako králik, uši ako byvol, šupiny ako ryba, laby ako tiger a drápy ako orol. Skúsime to preveriť.





O Kobre kráľovskej sa píše: „Je to indický had, pravdepodobne najznámejšie jedovaté zviera na Zemi. Kobra kráľovská nie je len najdlhšou zo všetkých kobier, ale je považovaná aj za najdlhšieho jedovatého hada vôbec. Jej jed pôsobí tým, že upadáte do kómy. Našťastie, existuje protijed. Ak sa k vám dostane včas, uhryznutie kobrou môžte prežiť. Kobra kráľovská žije hlboko v pralese a často sa zdržiava neďaleko vody. Had v ohrození vztýči prednú tretinu tela do výšky asi 1,5 metra, roztiahne úzku „kapucňu“ a vyrazí dopredu“.
Našťastie, majiteľ tohto „kráľovského“ hadíka evidentne zistil, že o bližšie zoznámenie nestojím a spratal kobru späť, do vreca. Pani domáca nám ukázala, že aj ona má k hadom blízko. Pochopila, že jediným hrdinom z našej trojice je Michal. Vytiahla z iného vreca iného „hadíka“ a zavesila ho Michalovi na krk.

Hadia pálenka - hadovica
Zrejme sme sa domácim zdali byť zaujímavými hosťami a tak predvedením živých hadov na dvore, naša návšteva neskončila. Prijali sme pozvanie a vošli do domu. Aký by to bol lovec hadov, keby nemal doma zásobu „hadích zaváranín“, teda hadov naložených v ryžovej pálenke. Vo Vietname, ale aj v iných ázijských krajinách, dostanete v obchodoch či na trhu kúpiť fľašu s hadom v liehu, je to všeliek. Pohárik denne vraj zvyšuje nielen potenciu, predlžuje aj životnosť a zamedzuje vypadávaniu vlasov. Príprava nie je zložitá. Do fľaše s pálenkou sa vloží živý had a nechá sa „kvasiť“ asi 3 mesiace. V pálenke sa hadí jed rozloží, dá jej žltkastú farbu a delikatesa sa môže popíjať.
Iný spôsob výroby hadovice je o kúsok humánnejší. Najskôr sa had zabije, odstránia sa z neho všetky vnútornosti, potom sa vloží do ryžovej pálenky a fľaša, s takýmto obsahom, sa nechá niekoľko mesiacov na slnku. Fľaša sa nemôže otvárať predčasne, mohlo by sa stať, že hadí jed sa nestihol v alkohole rozpustiť, čo by mohlo spôsobiť problémy. Pri týchto hadích pálenkách platí, že čím je had jedovatejší, tým je jej kvalita a cena fľaša, vyššia.
Keďže sú tieto nápoje zaraďované do tradičnej medicíny, nemôžu sa vyvážať za hranice Vietnamu. Jednak je to liečivo a jednak sa tak úrady snažia zastaviť neustále znižujúci sa výskyt hadov vo voľnej prírode. Rovnako, aj Slovensko (a celá EÚ) zakázala dovoz alkoholických nápojov so živočíchmi v nich plávajúcimi.



Tamtamy v Le Mat fungujú tak, ako aj na slovenskej dedine. Keď sa niečo „šuchne“, hneď to všetci vedia. Zvesť o tom, že do domu jednej mladej vietnamskej devy zavítal exotický švárny šuhaj (náš Michal) z cudziny, okamžite obletela celú ulicu. Netrvalo dlho a do domu pribehol húf rozjarených dievčat. Michal bol podstatne väčšou atrakciou, ako my dvaja s manželkou.

Dobré na tom bolo, že takmer všetky dievčatá vedeli anglicky, začali sypať otázky, rozprúdila sa živá debata. Úsmevné bolo ukazovať na glóbuse, odkiaľ sme do Hanoja prišli.





S vďakou sa lúčime s úžasne milou rodinou, prijali nás veľmi srdečne. Dozvedeli sme sa podrobnosti o love hadov a výrobe hadej pálenky, stále však nevieme, či sa nám podarí nájsť takého hada, ktorý sa dá zjesť. Naše pátranie pokračuje.

Ako sme zjedli hada
Šťastie nás neopúšťa. „Strčili sme nos“ do pootvorených dverí domu a bingo, našli sme to čo sme hľadali, našli sme rodinnú reštauráciu. Táto rodina, tak ako desiatky ďalších v Le Mat, drží v akváriách hady a dokáže z nich pripraviť jedlá. Okamžite je dohodnuté, postup je jasný. Najskôr si spomedzi hádam desiatky hadov vyberáme toho „nášho“, stredne veľkého a dohodneme jedálniček. V prepočte za 35 Eur pripravia pre nás 5 rôznych hadích chodov.

Niečo o haďom mäse - Vzhľadom na to, že hadie mäso má veľmi vysoký obsah solí a bielkovín, jeho výhody sú nepopierateľné. Tieto látky zlepšujú krvný obeh a zrak. Hadie mäso prakticky neobsahuje žiadne živočíšne tuky, takže môžeme povedať, že z hadov sa pripravujú diétne jedlá. V sto gramoch mäsa je len 93 kalórií. Z hľadiska vplyvu na ľudský organizmus, hadia krv má ešte priaznivejšie účinky, ako hadie mäso. Takže hadiu krv pijú gurmáni v surovom stave. Hadie mäso pomáha v boji s hypertenziou, zlepšuje potenciu a považuje sa za dosť silné afrodiziakum. Vnútornosti hada majú antibakteriálne vlastnosti, sú vynikajúce pri liečbe artritídy, otravy a hnačiek. Starší ľudia z ázijského regiónu určite radi zahrnú do svojej stravy hadie mäso, pretože sa predpokladá, že prispieva k dlhovekosti. Ázijské krásky zase veria, že hadie mäso omladzuje pokožku. Fajnšmekri tvrdia, že najchutnejšie je mäso z kobry a štrkáča, najmä zo samice hada a hada, ktorý bol ulovený v zimnom spánku.
Dopyt po haďom mäse neustále rastie, pretože hadov v prírode ubúda, vznikli farmy na chov hadov. Mám však dojem, že viacej hadov zjedia vo Vietname senzáciechtiví turisti, ako domáci obyvatelia. Som zvedavý, čo na hadie mäso povedia moje chuťové poháriky.

Ak by si náhodou niekto chcel privátne pripraviť jedlo z hada, prinášam technologický postup. Pre tých, ktorí už boli na dedinskej zabíjačke, alebo doma zarezávajú sliepky, nie je to žiadny barbarský rituál. Veď ani bravčové mäso nerastie na stromoch a kurence sa neoberajú ako čerešne.





Pokiaľ pani domu nachystá jedlo, majiteľ tohto hadieho kráľovstva nás z kuchyne odvádza k svojim „zaváraninám“. Od údivu (alebo od predsudkov, či hrôzy?) nezatvárame ústa. Vo fľašiach s alkoholom vidíme plávať naozaj pestrú háveď.




Pani domu sa v kuchyni nezvŕtala dlho, o štvrťhodinu sa presúvame od políc s pálenkami do izby k prestretému stolu. Spoločnosť nám bude robiť syn majiteľa. Na sviatky lunárneho Nového roka je doma, inak študuje zahraničný obchod v Ho Či Mine. Vie anglicky a tak nám podá základné informácie k jedlám.
Na začiatku netradičnej hostiny sa servíruje hadia krv a hadie srdce. Začíname teda prípitkom. Vietnamskí muži pijú krv a srdce, aby boli silnejší, hadia krv z nich urobí ešte chlapskejších chlapov. A či sú slovenskí muži na tom horšie? Dali sme sa na boj proti predsudkom, tak bojujme!



Píše sa, že hadie mäso je vo Vietname považované za skutočnú pochúťku. Konzumuje sa kedykoľvek počas roka, je oceňované nielen pre svoju jedinečnú chuť, ale aj pre svoje špeciálne terapeutické účinky. Ideme sa o tom presvedčiť. Na stôl prichádzajú hlavné chody a k ním rôzne omáčky. Vo Vietname si každý naberie zo všetkého, pretože jedlo je tu spoločenskou udalosťou.








Aký je záver z "hadieho" zážitku?
Pitie hadovice a jedenie hada v Le Mat, ako exotická kuriozita, splnilo naše predstavy a očakávania. Bol to predovšetkým príjemný spoločenský a kultúrny zážitok, z gastronomického zážitku nejasám. Posúdiť liečebné účinky pitia hadej krvi a jedenia hadieho mäsa na ľudský organizmus neviem, na to by bolo treba zmeniť jedálniček a zjesť viacero hadov. Žiadne zmeny na sebe som nepozoroval. Nech mi nadšenci hadích kulinársky zážitkov odpustia, ja radšej zostanem pri hovädzom na smotane, alebo kapustnici a ani poctivú slivovicu nevymením za pitie hadej krvi.
Naša dvanásťdňová cesta do Hanoja a na ostrov Cat Ba, končí.
Zážitky, ktoré si odnášame domov, sú neuveriteľne pestré. Vo Vietname, prekvapenia číhajú na každom kroku, v našom prípade, vždy boli príjemné. Zo všetkého ma najviac zaujalo bohaté kultúrne dedičstvo a priateľskí ľudia. Vietnam je bezpečnou krajinou a dá sa po nej cestovať aj sólo.
Žiaľ, aktualizovaná informácia k 1. októbru hovorí o tom, že z dôvodu covidu-19, vstup do Vietnamu je zakázaný všetkým cudzincom. Skúsme byť optimistami, svet sa skôr či neskôr musí vrátiť do normálnych koľají, znova sa pre cestovateľov otvoriť. Zbieraním informácií o ďalších našich turistických cieľoch, ale aj návratmi v spomienkach k už absolvovaným cestám, udržiavam sa na cestovateľskej „teplote“.