Tak a máme to tu zas, pán minister financií Kamenický oznámil už v poradí 3. konsolidačný balíček, ktorý má spasiť našu nelichotivú ekonomickú situáciu. Okrem likvidácie malých živnostníkov, zvyšovania daní a ďalších opatrení hlavne na strane občana, ktoré má vyriešiť varenie domáceho džemu, sme boli svedkami príkazu na znižovanie nákladov jednotlivých ministerstiev. Tentokrát už ale Kamenický nepovedal ako, proste ušetrite.
Možností na šetrenie v rezortoch je viacero – zníženie verených obstarávaní, šetrenie na nájme, energiách, ale azda najviac sa dá ušetriť na zamestnancoch. Pesničku o tom, ako je náš štátny aparát prebujnený počúvame dlho, ale s takmer istotou môžeme prehlásiť, že ani tentokrát sa v oblasti znižovania zamestnancov neudeje takmer nič. Vláda totiž nemá potuchy, ako to vykonať a vlastne to ani nechce, je to iba akési divadlo pre voličov.
Neexistujúce metriky
Robotnícka trieda, ktorá je zamestnaná v dobre fungujúcom súkromnom podniku či podnikatelia mi určite dajú za pravdu, že ak chcete dosahovať optimálny výkon so ziskom, potrebujete poznať presnú výkonnosť zamestnancov. Nemôže sa stať, že vám za pásom niekto zaspí a proces sa tak zastaví, prípadne konkrétny report pre klienta nebude bez vysvetlenia dodaný včas.
Štátna správa je ale otočená hore nohami a merateľné ukazovatele tam nájdete iba veľmi sporadicky. Termíny sa nedodržiavajú, návrhy zákonov sa strieľajú od brucha, alebo ich rovno píšu záujmové skupiny a konzekvencie sa vyvodzujú spravidla až vtedy, keď je prípad medializovaný a už neexistuje iná možnosť.
Ak by spomínané metriky výkonnosti existovali, tak by ministerstvá mali jasný obraz o najslabších článkoch v reťazci a prepúšťanie zamestnancov by si vedeli obhájiť. Proste prepúšťame tých najslabších a aj keď sme štátna správa, neodporúčame sa v práci flákať.
Biedny manažment
Ak nemáte presné metriky výkonnosti, pri molochu, akým je napríklad ministerstvo školstva, kde takmer každý zamestnanec spravuje inú agendu, je takmer nemožne určiť, akého zamestnanca sa môžeme zbaviť.
Bez metrík tak k poriadnemu šetreniu potrebujete kvalitných manažérov. A tu prichádza ďalší kameň úrazu. Ministrov, štátnych tajomníkov a generálnych riaditeľov služobných úradov, ktorí sa vypracovali v súkromných spoločnostiach a neboli celoživotne prisatí na štátny aparát nájdete v tejto vláde veľmi sporadicky. Nemajú žiadne skúsenosti s projektovým manažmentom a s manažmentom zamestnancov už tobôž nie. Všade vládnu politické nominácie, dohody a kamarátstva z cigarových klubov na úkor odbornosti.
Pri prepúšťaní zamestnancov by to mal byť práve manažér, kto prehovorí a povie, kto je pre jeho sekciu „postradateľný“. To sa ale vonkoncom nedeje, žiaden riaditeľ vám nepovie, že tuto prepustite kľudne mojich dvoch zamestnancov, tamto hentí iba spia v práci a podobne. Spravidla vidíme opačný prípad, keď si generálni riaditelia pýtajú stále nových a nových zamestnancov, pretože sa môže stať, že prepustia nakoniec aj ich. A keďže veľa z nich chce v úrade dožiť, tak sa na tvrdé manažérske rozhodnutia môžeme spoliehať iba ťažko.
Pomôže nám audit!
Azda najjednoduchšou cestou, ako zredukovať stav zamestnancov je zaplatiť si nezávislú audítorskú firmu, ktorá by vykonala na jednotlivých ministerstvách hĺbkový personálny audit. Ten by aj čiastočne ochránil reputáciu ministrov, ktorí by povedali, že to nie my, to ten zlý audit nám to takto povedal.
Tu sa ale stretávame s ďalším problémom a to je čas. Kvalitný audit veľkých ministerstiev totiž môže trvať aj rok a to ešte nehovoríme o zdĺhavom výberovom procese audítorskej firmy a fakte, že takmer neexistujú metriky výkonnosti a agenda na niektorých ministerstvách je neuveriteľne rozmanitá, výsledok by mohol byť otázny.
A aj keby sme sa nejakým zázrakom k výsledku dopracovali, zrejme by to bolo pred voľbami a to už sa neskonsoliduje nič. Pred voľbami sa totiž rozhadzuje, nie škrtá.
Pán Kamenický zostane smutný
Tvárme sa ale, že existujú výborné merateľné ukazovatele, minister, štátni tajomníci a generálni riaditelia sú naozaj kovaní manažéri, expresne si svoje domnienky nechajú overiť nezávislým auditom a vedia absolútne presne, kde škrtnú 30 percent zamestnancov. Aj v týchto podmienkach je veľmi malá šanca, že to aj reálne urobia. Stále je totiž na prvom mieste politika a nikto nechce byť za zlého.
V realite je to tak, že merateľné ukazovatele výkonnosti takmer neexistujú, manažéri, ktorí nikdy nepracovali v súkromnej sfére nevedia, ako robiť reštrukturalizáciu a audit by okrem času zjedol ďalšie financie, ktoré by viedli nie k zoštíhleniu, ale k nárastu štátnych výdavkov.
Ak ešte pridáme na misku váh fakt, že prepúšťanie musí byť prerokované s odbormi a na základe kolektívnej zmluvy by boli vyplatené tučné odstupné, ktoré by zaťažili štátnu kasu, alebo by presne v čase volebnej kampane došlo k štrajkom, obávam sa, že pán Kamenický zostane v tomto smere veľmi nešťastný a asi si začneme pestovať aj vlastnú pšenicu.
PS. Jeden merateľný ukazovateľ ma predsa len napadol. Skúste vážená vláda poriadne zoškrtať vaše honosné služobné cesty v 5-hviezdičkových hoteloch. Práve túto položku by som zverejnil pre občanov ako prvú, to by bolo prekvapenie!
