Od jazera Loch Ness cesta vedie Higlandskou vysočinou na severozápad k ostrovu Skye, cez údolia zarezané do surových, ale farebných pahorkov horskej divočiny. V hmle škótskej búrky sa rozmazáva a stráca všetko, autá v protismere aj naša cesta vlniaca sa až príliš blízko nad desiatky metrov hlbokým zrázom končiacim v dravej horskej rieke.
Hrad Eilean Donan leží na malom ostrove, pri ktorom sa stretávajú tri jazerá - Loch Duich, Long a Alsch. Nepatrí do zoznamu najkrajších hradov, ale podľa neoficiálnych štatistík je najfotografovanejším hradom Európy. Napriek tomu je dnes vďaka divokému vetru a dažďu návštevnosť na hrade skromná. Najmenšia návštevnícka skupinka, zložená len zo štyroch Slovákov a dvoch Austrálčanov, kráča k hradu v nádeji, že aspoň ten poskytne útočisko pred dažďom. Zámok a jeho strážcovia majú však svoje vlastné hodiny. Dážď, nedážď, po prechode 300 metrov dlhým kamenným mostom nás nechávajú stáť v lejaku pred drevenou vstupnou bránou.
Nad vchodom dominuje text deklarujúci v gaelickom jazyku jedno zo spojenectiev klanov potvrdzujúce, že: "Kým my Mac Rayovia budeme na hrade, nebudú ani Fraserovia nikdy vonku za jeho múrmi." Brána sa v polčase hodiny otvára a vstupujeme do stredovekej stavby sprevádzaní sprievodkyňou v keltskom odeve. Úvodný zákaz fotenia si vyjasňujem skúšobnou fotografiou sprievodkyne na pozadí historickej drevenej brány.
Hrad Eilean Donan je napriek svojmu veku udržiavaný a čo je zaujímavé, aj keď vám názov nič nehovorí, určite ho poznáte. Nemuseli ste byť v Škótsku, aby ste ho tak ako milióny iných určite videli. Hrad je slávna filmová hviezda nedbajúca na svoj vek. Prvýkrát si hrad zahral v roku 1970 vo filme o Sherlockovi Holmesovi, nasledoval slávny Highlander s Christopherom Lambertom, Rob Roy, Kráľovná Alžbeta. Najslávnejšie okamihy zažil hrad vo filme „James Bond - jeden svet nestačí". V príbehu sa po útoku na londýnsku centrálu britskej tajnej služby CI5, stáva škótsky hrad Eilien Donann jej náhradným sídlom.
Štyridsať rokov filmovej slávy sú len epizódou v jeho viac ako 800 ročnej bohatej histórii. Hrad je nečakane, napriek svojmu veku, vo výnimočne dobrom stave. Spája historickú pôvodnosť s pohodlnosťou dneška. Je to prvý stredoveký hrad, kde je teplo ako v dobre vykúrenej obývačke. Zjavne preto, že hrad aj dnes pravidelne navštevuje rodina vlastníkov, klan MacRea. Po prvýkrát prišli na hrad v roku 1362 ako jeho ochrancovia pre klan Mackenzie of Kintail. Keď sa John Mackenzie v roku 1511 stáva kráľom Kintailu, rod MacRea dostal hrad do výlučnej správy. Preto je dodnes jeho juhozápadné krídlo pre verejnosť uzavreté.
Eilean Donan, znamená „ostrov Donnán" a nesie meno po Donnán of Eigg - keltskom svätom umučenom v roku 617. Izby na hrade určené pre panstvo a služobníctva sú z dnešného pohľadu malé, ale útulné. Expozícia kuchyne pozostávajúca z troch miestností je urobená tak dôsledne, že pri jej návšteve počujete aj zvuky umývania riadu a hrkotanie hrncov. Malé chodbičky v obývacom trakte nám vynahrádza prekrásna historická miestnosť so zbraňami, krbom a vlajkami. Od vstupnej brány, cez kuchyňu, izby, reprezentačné miestnosti, spoznávame postupne nielen hrad, ale aj jeho príbeh.
Hrad bol postavený na začiatku 13. storočia na obranu proti bojovným Vikingom. V roku 1719 ho obsadili Španieli, už po mesiaci bol rozstrieľaný tromi fregatami Britského kráľovského námorníctva, ktoré vplávali z oceánu až do jazera. Hrad opravil až o 200 rokov John MacRay - Gilrap v roku 1919. Rekonštrukcia trvala celých 13 rokov a v jej podobe ho udržiavajú dodnes. Vyhriaty interiér hradu striedajú mokré nádvoria a výhľady na vodu jazera okolo rozľahlej kamennej stavby.
Stále prší, ale pri šumení lejaku dopadajúceho na vodu a tmavý kameň starého hradu nám to už nevadí. Taká je Škótska vysočina, trochu opustená a osamelá, ale príbehmi a krásou jedinečná.
