Najvyšší vrchol Afriky – Kilimandžáro, neleží v Keni, ale na území Tanzánie, výhľad na neho pri východe slnka je však krajší z Kenskej strany. Prvá noc v koloniálnom stane z celtoviny v Satao Elerai Campe s výhľadom na horu je niečo, čo vám vyrazí dych. Vstával som o štvrtej ráno, aby som si bol istý, že nezmeškám východ slnka nad tajomnou horou a jeho dotyky na zasneženej čiapočke vrcholu 5 895 m vysokej hory. Ten sa však neponáhľa, nechá ma čakať 3 hodiny, kým pomaly osvieti úžasný masív Kilimandžára.
Kenskí učitelia v okrese Voi vedia určite, kde leží Slovensko. Tušia to aj žiaci vďaka novým počítačovým učebniam, ktoré v rámci projektov slovenskej rozvojovej pomoci boli zriadené v miestnych školách. Jedna z nich je aj Moi High School v Kasigau. Štátna škola slúži 350 študentom vo veku od 14 - 20 rokov a pozostáva z učební s drevenými zodranými lavicami, skromného dievčenského a chlapčenského internátu s izbami 2 x 2 metre pre 6 - 8 osôb bez
dverí, malých skladov a administratívnych domčekov, tradičnej kuchyne, z ktorej polovica je vonku na ohni. „Čo bude dnes na obed?“ zisťujem v kuchyni. „Varená fazuľa,“ ukazuje kuchárka na 300 litrový hrniec. Prechádzam sa medzi pasúcimi sa kozami, rozbúranými a nedostavanými objektmi. Priestor je veľký, ale pôsobí skromne. Zo všetkého sa vymyká učebňa s malou nálepkou „slovak aid“ – slovenská rozvojová pomoc. Skromná, v porovnaní s inými štátmi možno aj malá, ale nesmierne cenná. Musím sa priznať, že som čakal staré a nevýkonné počítače, ktoré budú dobre ladiť so skromným prostredím tried. Pri vstupe ma prekvapil učiteľ, ktorý na
dotykovej obrazovke veľkosti školskej tabule, demonštroval priebeh výučby v učebni slušne vybavenej dvadsiatimi počítačmi, ktoré ale v oblasti, kde elektrika nie je bežnou vecou, pôsobia ako kozmická technológia. Myslím, že som si zopakoval vzácny pocit, že aj malý môže pomôcť a Slovensko, aj keď skromne, ale pomáha.
Keď vchádzate na najznámejšiu cestu z Nairobi do Mambasy, ste v jej vlastnom svete. Bola postavená v polovici minulého storočia Angličanmi. Neprestáva pulzovať, či je nedeľa alebo sviatok, v zúfalej snahe zabezpečiť zásobami z prístavu Mombasa na východnom pobreží, 500 km vzdialené večne nenásytné hlavné mesto Nairobi.
Jazdenie v Keni je samostatnou témou cesty, osobitosť mu dáva prevaha veľkých kamiónov a nákladných aut. Nesie vraj aj prvenstvo v množstve nehôd. Sebavedomie tu vodičom rozhodne nechýba. Drsná jazda na plný plyn, pri ktorej sa autá len o vlások vyhýbajú oproti idúcim vozidlám, má svoje skryté pravidlá. V prípade potreby vodič na poslednú chvíľu mierne uberie a uhne na prašnú hrboľatú plochu súbežnú s cestou. Cestu dopĺňa život pri afrických
odpočívadlách vybudovaných vedľa cesty každých pár desiatok kilometrov. Názov odpočívadlo je nezmyselný, ale ako ináč popísať desiatky malých plechových domčekov, malé predajne, bary, nocľahy s jednou posteľou a stoličkou, ohryzené vraky áut, stovky ľudí sediacich pred obchodmi, stojacich na ceste s pomarančmi alebo ležiacich na jej okraji pod pokazeným kamiónom.
Pri ústí rieky Galana leží na východnom pobreží Kene prístavné mesto Malindi. V 14. storočí súperilo so 120 km vzdialenou Mombasou o dominantné postavenie v oblasti. Svoju úlohu tu zohrala obchodná stanica, ktorá bola stálou zastávkou lodí plaviacich sa do Indie. Dnes je to turistické centrum s množstvom paliem ozdobne sa nakláňajúcich nad morom. Každú fotografiu
vylepší pohľad na staré tradičné bárky zakotvené na oceáne. Koralové útesy sú nárazovou
zónou, ktorá chránia pláž pred žralokmi. Búrlivé more však aj tak naráža na pevninu a vystreľuje spenené vlny do päť metrovej výšky. Za odlivu sa oceán zmení na mokrú pieskovú pláž. Tá denne mení hranice pevniny Kene a maľuje čiary a obrazy, ktoré si môžete vysvetliť ako sa vám páči. Ako pozdrav na rozlúčku alebo pozvanie a prísľub na ďalšiu návštevu tejto zvláštnej a krásnej africkej krajiny.
