
Jadranské more sa za posledných 20 rokov stalo výnimočným miestom pre jachtárov, zvlášť tých začínajúcich. Množstvo ostrovov a dobrá sieť prístavov ho k tomu priam predurčil. Najväčšia časť z nich patrí Chorvátsku. Prenájom lodí a služby pre jachtárov sa stali produktom a dôležitým artiklom cestovného ruchu. Na Jadrane je podrobne popísaných a evidovaných skoro 900 prístavov a zátok, kde môžete na jachte bezpečne zakotviť a prenocovať. Najväčšou marínou na Jadrane je Sukošan pri Zadare s 1200 miestami pre lode do 40 m. K ďalším veľkým jachtárskym prístavom patrí Pula, Kremík, Rogoznica, Biograd na moru, Split a Trogír.

Jadranské more je dlhé 800 a široké 150-200 km, zaberá plochu 144000 km2. Najužšie miesto je na juhu Otrantský prieliv, široký 71 km. Najväčšia hĺbka je 1500 metrov a priemerná hĺbka okolo 200 metrov. V jadranskom mori je vyše 1246 ostrovov z toho je 69 trvalo osídlených. Dĺžka pobrežia pevniny je 1777 km a pobrežie ostrovov má ďalších 4058 km. Najväčšími ostrovmi sú: Krk, Cres, Brač, Hvar, Pag a Korčula.

Zaujímavým miestom pre návštevu je rieka Krka. V jej hornej, pre jachty nesplavnej časti, leží uprostred jazera na ostrove Visovac kláštor a pod ním kaskády vodopádov. Pod vodopádmi leží malé mestečko Skradin, turistické centrum s pevnosťou a 1400 stálymi obyvateľmi s bohatým cestovným ruchom a prístavom pre 150 lodí. Cesta k nemu loďou z mora je výnimočný zážitok. Plavbu začínate od mora vstupom do kanálu sv. Ante, míňate pevnosť sv. Nikola z 15. storočia, vojenský bunker na pravej strane a pomaly vstupujete morskou cestou do rozľahlej zátoky, ktorej dominuje historický Šibeník. Zahnete doľava a po rieke Krka pomaly plávate proti prúdu. Na rieke je povolená rýchlosť maximálne 5 uzlov, čo je niečo vyše 9 km/h., ale zážitok z plavby vás nenúti plaviť sa rýchlejšie. Cestou míňate dedinky Zaton, Raslina, a vstupujete do Proklianského jazera. Rieka sa otvára, a ak fúka na jazere nie sú vzácne ani 1,5 metrové vlny valiace sa nečakane na vás. Všetko sa upokojí keď po niečo vyše kilometri vstúpite znovu do koryta rieky, ktorá sa kľukatí smerom k vodopádom. Na miestami len pár desiatok metrov širokej rieke - stretávate plachetnice, motorové jachty. Podplávate vysoký most a ste v 6000 rokov starom malebnom meste a prístave Skradin.

Viac dňový pobyt na plachetnici alebo motorovej jachte má svoje osobitosti. Priestory pre osobné veci a odevy sú obmedzené, prednosť majú zásoby a jedlo. Počet členov na lodi sa zvyčajne pohybuje od 4 po 8 osôb. Šanca na ponorkovú chorobu je veľká preto treba posádku dobre vyberať. Za posledné roky narástol počet nových kapitánov malých plavidiel, ktorí si prenajímajú lode na Jadrane. Základná dĺžka prenájmu lodí je týždeň a začína zvyčajne v sobotu. Vyplávať z prístavu je dobré čím skôr, pretože počas letnej sezóny musíte už ráno myslieť na to, kde budete nocovať, či v prístave alebo v peknej zátoke. Tie krajšie sa začínajú už od obeda zapĺňať a kto príde pred večerom môže zostať pred prístavom, alebo kotviť na horších voľných miestach. V Chorvátsku, ale aj v celej Európe je dobrá sieť site - ACI Marín so sprchami, toaletami, reštauráciami priamo v prístavoch pre jachtárov.

V Chorvátsku sú 3 letiská dobre využiteľné pre dopravu do blízkych prístavov, a to: Zadar, Split a Dubrovník. Ak si vyberiete Split máte možnosť požičať si loď v historickom Trogire.
Trogir je staré mesto založené Grékmi v 3. storočí pred n.l. V 13. storočí bol na 100 rokov aj súčasťou Uhorska. Historické centrum je zapísané na zozname pamiatok UNESCO. Keď prichádzate od mora a rezervujete si telefonicky miesto, môžete kotviť priamo na živej promenáde pod hradbami. Z veže pevnosti je výhľad na celé mesto a blízke ostrovy ponorené v mori. Telefón nájdete v ojedinelej príručke 888 prístavov a zátok, ktorá vznikla pre Chorvátsko – Slovinsko a Čiernu Horu. Autorom je Nemec Karl Heinz Bestandig, ktorý trávi mesiace každoročnou plavbou po prístavoch a zátokách a pravidelne aktualizuje za pomoci všetkých jachtárov mapy a komentáre, ktoré tak tvoria najkvalitnejšiu informáciu o prístavoch a plavbe na netalianskej časti Jadranu.

Na ceste okolo ostrovov Brač, Hvar smerom na Korčulu nemôžete minúť exotické Pakleni otoci. Názov ostrovov má dva známe preklady Pekelné ostrovy, ale aj Smolné ostrovy od chorvátskeho názvu Paklo pre živicu. Súostrovie pozostáva z 11 ostrovov, s najväčším ostrovom Sv. Klimentom a je len málo osídlené. Bez vlastnej lode sa sem dostanete trajektom zo Splitu na Hvar a odtiaľ pravidelnou malou bárkou alebo taxíkom. Obyvatelia pracujú v sezónne v cestovnom ruchu alebo sa živia rybolovom. Hlavným centrom súostrovia je jachtársky prístav Palmižána. Okolie tvoria prekrásne zátoky na potápanie a kúpanie. Pri plavbe loďou sa nesmiete nechať „nachytať záveternou pokojnou stranou ostrova, keď preplávate cez úzke prielivy na druhú stranu, privítajú vás aj pri slabšom vetre 2 metrové vlny valiace sa od ostrova Vis. Ak vás to neodradí a smerujete k Vis, tak za ním už zostáva len niekoľko menších ostrovov a najvzdialenejší ostrov od pevniny Palagruža, ktorá je osamelá a ponorená v strede Jadranu.

Ostrov Korčula s rozlohou 279 km štvorcových, je tretím najväčším ostrovom Strednej a Južnej Dalmácie po Brači a Hvare. Najväčšie mestečká sú Vela Luka a Korčula. Ostrov a rovnomenné mesto je podľa miestnych prameňov rodiskom slávneho cestovateľa Marca Pola. Jeho rodný dom nájdete v centre mesta s vyhliadkou nad strechou otvárajúcou pohľad na všetky strany ostrova. S Jadranom spája Marca Pola aj janovsko - benátska vojna, počas ktorej bol uväznený v Janovskom väzení, kde napísal svoj slávny román Milión o cestách do Ázie na dvor mongolského Kublaj Chána.
Korčula je vraj mesto s najväčším počtom legiend a pamiatok na jednom mieste, je postavené na malom, pahorku s ulicami v tvare rybacích kostí, čo zlepšovalo obranu ale aj cirkuláciu vzduchu.

Ak prichádzate s jachtou do mesta Korčula príliš skoro, tak miesto v prístave nenájdete lebo jachty, ktoré nocovali sa tu zobúdzajú neskoro a ešte nevyplávali. Dobré miesto na kúpanie a kotvenie je len pár sto metrov od mesta v zátoke pri starobylom františkánskom kláštore na ostrove Badija. Ráno tam môžete byť svedkom, ako sa otvárajú brány kláštora a z nich vybiehajú srnky na rannú vychádzku do parku.
