Vietor z Afriky priniesol so sebou aj niečo, čo zmenilo struny a rytmy hudby, tanca, hlasov aj gitár hudobníkov. Do indických stôp kresťanskej a židovskej hudby zamiešal vo Flamencu aj čosi afrického. Vietor z minulých storočí nechal stopu, ktorú cítiť aj dnes. Nezostal zavretý v Granadskej Alhambre, veľkolepom sídle maurských vládcov, ale prenikol do duše miest Andalúzie. Cítiť ho aj dnes v textoch Alchymistu Paula Coelha, v uličkách dnešnej Malagy, Sevilly, dávny vietor sa túla dlhým pobrežím Costa Brava a Costa del Sol.
Elche je malé mestečko neďaleko Alicante, má najväčšie palmové parky s 200 tisíc palmami, vytvorené za čias a podľa znalostí Maurov. Po východe slnka si sadáme do kaviarne v jeho strede. Kávu tu varia pomaly, ale miestny likér ponúkajú s úsmevom a hneď. Park žije spisovateľmi, bežcami alebo len tak sa prechádzajúcimi návštevníkmi. Jeho dolný koniec susedí s Palácom Altamira.
Vtipným zákazom parkovania na chodníku je názov múzea po písmenách rozložený do stĺpikov na kraji cesty, zabraňujúcich parkovaniu. Keď prejdete okolo paláca, ste v starom centre mesta Elche na Plaza de Santa Maria. Miestu dominuje Bazilika Santa Maria. Jej stavba trvala viac ako 100 rokov a vznikla na mieste pôvodnej mešity z 13. storočia. Za sto rokov stavby je výsledná katedrála zasiahnutá španielskym barokom, rokokom aj neoklasicizmom. Zo strechy katedrály sa vám naskytne najlepší výhľad na celé Elche. Jediné čo z nej neuvidíte je umelecky stvárnené koryto riečky Vinalopó, ktoré je zaryté desiatky metrov do povrchu a pripravené na 10 tisíc ročnú vodu. Bežecké trasy vedľa v lete malej riečky, veľké maľby na chodníku aj farebné domčeky na skale nad riekou sú pri západe slnka krásnou pohľadnicou na rozlúčku s mestom.
Andalúzske pobrežie Costa Blanca s nekonečnými plážami vonia morom a letom. Tak ako provinčné centrum oblasti mesto Alicante. Prehliadku mesta je dobré začať nad mestom na hore Benacantil, kde stojí hrad Santa Barbara. Cesta dostupná pre autá aj autobusy vás zavedie na rozľahlý hrad s desiatkami nádvorí s pôsobivým výhľadom na všetky svetové strany. Kým pri pohľade na sever dovidíte až za mesto na pomaly sa dvíhajúce pahorky, na juh padá skala priamo k Stredozemnému moru. Medzi skalu a more sa vtláčajú ulice starého mesta, romantický prístav jácht, aj nové hotelové komplexy s plážami.
Ak milujete históriu a chcete sa jej dotknúť prejdite pešo strmou cestou nahor z centra Alicante pod hradom a ocitnete sa v Barrio de la Santa Crus. Ste v najstaršej štvrti mesta. Prilepené k skale priestor zapĺňajú malé domčeky, kvety, palmy, farebné ozdoby bielych domov, modré rámy okien, pestrofarebné kvetináče, malá krása všade kam pozriete.
Otvoria sa dvere a z nich vychádzajú domorodé mladé Španielky v modrých krojoch. Kráčajú na námestie, kde sa už schádzajú domáci. Obrazu uličiek pred letom na týždeň dominujú kvetmi odzdobené kríže a dedinou putujú sviatočné procesie.
Len 20 km na juhozápad od Alicante leží mestečko Santa Pola. Je to východiskové miesto pre plavbu na pirátsky ostrov Nová Tabarka. Plavba netrvá viac ako 40 minút a ste na najznámejšej pirátskej adrese Andalúzie. Ostrov si v minulosti vybrali za základňu piráti a útočili z neho na okolité mestá a lode. V roku 1775 došla trpezlivosť guvernérovi, obsadil ostrov a vybudoval na ňom vojenskú pevnosť.
Tá mala za úlohu dohliadať na oblasť a a chrániť lode aj mestá pred pirátmi. Aj dnes v Tabarke vidíte pravidelné radenie ulíc za opevnením. Nájdete tu kostol, temnicu, malé domčeky pozvoľna doplnené súčasnou zástavbou malého počtu obyvateľov aj malé parky s palmami. Mesto má dnes zachované tri hlavné brány, pomenované po svätom Miguelovi, Raphaelovi a Gabrielovi. Na ostrove žije celoročne len niekoľko desiatok obyvateľov, zato v letných mesiacoch ho navštívi viac ako milión turistov.
Smerujeme po Costa del Sol do Malagy. Mesto je esenciou spokojnosti domácich obyvateľov, pohody z vyše 330 slnečných dní ročne, to všetko spojené s hrdosťou na svojich slávnych rodákov, akými boli Pablo Picasso alebo súčasník António Banderas. Malage dominuje hrad Gibralfaro zo 14. storočia. Jeho názov vznikol v spojení s majákom, ktorý bol umiestnený na vrchole skaly a navigoval do Malagy. Pod hradom je pevnosť Alcazaba z čias arabskej nadvlády a stará stavba rímskeho divadla, dnes miesta koncertov v starom meste. Hudbu z nich si môžete vypočuť aj v blízko ležiacom najslávnejšom bare v Malage.
El Pimpi je bar s dušou a príbehom. Bol založený v roku 1928 na mieste zrazu sprievodcov, neoficiálnych guidov, odkiaľ vychádzali na sprevádzanie mestom. Jose Cobos je zakladateľ a majiteľ. Rád nám rozpráva o výnimočných osobnostiach, ktoré zavítali do jeho reštaurácie, sú ich desiatky a majú svoje mená na vínových sudoch aj fotografiách na stenách. Bar je rozľahlý s množstvom menších štýlových miestností, kvetmi, malými nádvoriami s ochutnávkou domácich výrobkov, aj veľkou terasou siahajúcou na pešiu zónu. Fotografie slávnych osobností dopĺňajú retro plagáty z koridy, flamenca aj dávnych časov mesta
Do baru vraj príde denne až 4500 turistov a domácich hostí. Miesta je tu dosť a kuchyňa je skvelá. Lákadlom je aj dom neďaleko s číslom 2, kde na 6. poschodí má veľký apartmán António Banderas. Keď je v Malage býva v El Pimpi pravidelným hosťom.
Túlame sa mestom 30 múzeí, krásnych parkov, starých ulíc v dotyku so Stredozemným morom. Malé kaviarničky striedajú obchodíky a kúzelné námestie s 20 metrovými palmami. Ak sa ponoríte hlbšie do Malagy objavia sa staré dvory a domy dýchajúce históriou jedného z najstarších miest sveta, ktorého základy sa datujú do obdobia pred 2600 rokmi.
Ak sa vyberiete nasýtený morom a slnkom z Malagy smerom do kopcov, kľukatá cesta vás po jeden a pól hodine stúpania zavedie do starého centra mestečka Ronda s prastarou koridou, domácou umeleckou výrobou a výnimočným stavebným dielom - mostom Puente Nuevo z 18. storočia vysokým 98 metrov.
V starom centre je krásny a rozľahlý kostol St. Maria de Mayore. Ernest Hemingway tu strávil veľa mesiacov svojho života, mesto sa dokonca stalo aj predlohou jeho knihy Smrť popoludní. V Ronde dnes žije 35 tisíc obyvateľov, mesto, bolo v 17. a 18. storočí obľúbeným miestom oddychu horných vrstiev a dnes znovu jeho kúzlo potvrdzujú tisícky návštevníkov.
