Divadlo bolo v rokoch 2005 až 2011, teda dlhých 6 rokov, uzavreté pre rekonštrukciu. Miestami hrozilo, že sa rozpadne. Chcelo to originálny prístup a ozajstných špecialistov, napokon sa však riešenie našlo. Najdramatickejšie pri rekonštrukcii však bolo obdobie po roku 2009, keď sa dovtedy dosť problematická stavba konečne rozbehla. Aj vďaka vstupu súkromného kapitálu a tvrdému dohľadu komisie prezidenta Medvedeva, boli zadanie a termíny jasné a denne tu pracovalo vyše 3500 pracovníkov.
Výsledok je však ohurujúci, rovnako ako konečná cena. Šesťročná renovácia stála oficiálne 494 miliónov eur, neoficiálne odhady však hovoria minimálne o dvojnásobku. Čo na tom, že časť odbornej verejnosti, médií a mnohí umelci hovorili o plytvaní a najdrahšej rekonštrukcii divadla nielen v Rusku, ale vraj aj na svete. Bolšoj je len jeden a ruský, drobné v takom prípade nehrajú žiadnu rolu.
Keď sa v divadle nehrá, ani neskúša, má svoje jedinečné kúzlo. Vstupujeme do miest uzavretých očiam verejnosti. Nataša Ivanovna pripúšťa porovnanie prvej ruskej scény, opery a baletu len s najstaršou Kráľovskou operou v Londýne, La Scalou a Metropolitnou operou, aj to len so zaťatými zubami a ako s rovnako starými alebo mladšími bratmi.
História Bolšovo teatra siaha až do roku 1776, prvá stavba sa datuje od roku 1824. Dnešné divadlo má kapacitu vyše 1700 miest, sedem poschodí lóží, jedinečný repertoár a vstupenky vypredané na pol roka dopredu. Pohľad do hľadiska je úchvatný, dominuje mu Imperátorský salónik, dnes výnimočne prístupný aj pre prezidenta a jeho hostí. Všeličo však na prvý pohľad nevidíte. Od viac poschodového podzemia až po hudobnú a tanečnú skúšobňu umiestnenú nad najväčším lustrom a hlavami divákov v hlavnej sále vo výške skoro 25 metrov. Tri sály pre verejnosť, z toho malá divadelná hraničiaca s trasou metra, ktoré ani pri komorných koncertoch nepočuť. Moderné ovládanie režijného pultu, technologicky najnovšie riadenie svetiel a scény, k tomu sklady priamo za scénou systémom obrovského výťahu pripomínajúceho paternoster.
