Nová je aj druhá sála Boľšoho. Sedíme na technickej skúške. Horizont na ploche 30 x 10m sa v okamihu svetelne mení a posúva dej inscenácie dopredu. Posledná najväčšia rekonštrukcia divadla za 150 rokov vrátila divadlu nielen pôvodnú veľkolepú výzdobu 19. stočia, ale inštaláciou novej techniky ponúkla tomuto ruskému klenotu opery a baletu aj súčasné svetové technické trendy a technológie.
Naša sprievodkyňa, Nataša Ivanovna, netají svoju lásku k všetkému, čo je spojené s jej veľkým divadlom. „Viete divadlo má svoju skrytú silu - na konkurzoch boli už mnohí talentovaní a sebavedomí. Viacerí, keď dostali šancu, postavili sa na scénu čelom do hľadiska a zrazu nedokázali zo seba vydať ani tón." Úspešne udržuje náš záujem, aj keď nepochybne jej obrovská priam materinská láska má za následok až nekritický obdiv k najväčšej ruskej scéne. Keď vycíti pozornosť dobrých poslucháčov a uznanie, berie nás za svojich: „Čo by ste ešte chceli vidieť ?“ „Krajčírske dielne, šatne sólistov, režisérsky pult a pohľad zo stredu javiska...“ odpovedáme ihneď.
Želania sa plnia, na úvod vstupujeme do krajčírskych dielní opery, baletu a galérie venovanej najväčším hrám. Kostýmy, umiestnené tu v múzeu, boli vždy samé o sebe skvostným umeleckým dielom a dokonale prepracované. Zaujímavosťou je návšteva živých fungujúcich dielní baletu. Dnes sa ani tu nepracuje, rozrobenú prácu dokončuje len jedna krajčírka v rohu veľkej dielne.
Jedno želanie sa predsa len splniť nepodarilo. „Mohli by ste mi zasvietiť svetlá v Bolšom...“ „To nepôjde - nedá sa to, nikdy nesmieme zapaľovať svetlá v prázdnej sále, teplo škodí scéne a obrazom, je silnejšie, intenzívnejšie, keď tu nie sú ľudia,“ rýchlo odpovedá naša sprievodkyňa.
Naposledy sa takto svietilo výnimočne pre médiá a hostí pred slávnostným otvorením, ktoré bolo 28. októbra 2011. Konalo sa za účasti najvýznamnejších hostí, na scéne aj s Placidom Domingom, Dmitrijom Hvorstovským, Violetou Urmana.
Zaujímavosťou bolo, ako získať vstupenku na Slávnostné otvorenie po rekonštrukcii. Médiá informovali o ich distribúcii cez prezidentskú kanceláriu, ktorá to však poprela. Hovorilo sa o účasti výlučne na pozvánky, ale súčasne prenikli informácie o ponukách a predaji lístkov za výnimočné sumy prekračujúce 2 milióny rubľov, teda skoro 50 tisíc eur.
Prehliadka sa končí, už zostáva len najvzácnejšie miesto a splnenie najväčšieho želania. Pomaly kráčam stredom obrovského javiska, až kým stojím pred obrovským hľadiskom svetovej scény opery a baletu.
Pri východe z Boľšoho teatra sa vraciame do reality podvečernej Moskvy. Štyri umývacie autá prechádzajú vedľa seba a čistia obrovský bulvár za plnej premávky stoviek áut, mladík s internetovou kamerou v ruke naskakuje na nárazník starého trolejbusu, ale je prichytí ho šofér a tak zlieza a bez slova si kupuje lístok. Stánok na predaj matriošiek pri Kremeľskom múre pokračuje presvietenou obrovskou predajňou luxusných automobilov Bentley a podzemným luxusným obchodným domom. Mávajúce fotopostavičky Stalina a Lenina pre turistov pri Mestskom múzeu Moskvy striedajú modliaci sa pravoslávny pop a žobrajúca starenka, na ktorú dopadá svetlo z luxusného obchodného centra GUM.
V čase príprav Olympiády v Soči nie je od ohrození vonkajšieho sveta uchránený ani svet okolo Boľšoho teatra. Obrovské zelené vojenské autá, parkujúce na námestí, pripomínajú priamo pred vchodom do divadla realitu súčasného sveta.
