História pevných mostov začína v Bratislave neskoro, až v roku 1890, keď bol na mieste dnešného Starého mosta postavený prvý pevný most cez Dunaj - most Cisára Františka Jozefa. K jedinému osamelému spojeniu dvoch brehov na Dunaji následne pribudol až (o ďalších 80 rokov) v roku 1972 Most SNP, už o 21 rokov premenovaný na Nový most. Tým sa jeho meno stretlo aj s menom iného Nového mosta. Kým však parížsky kamenný most - Pont Neuf, zo 16.storočia, vydržal bez premenovania skoro 5 storočí až do dnes, ten náš bol Novým len krátkych 20 rokov.
Tradícia premenovávania mostov je u nás bohatou kapitolou. Zvlášť silný na zmeny bol rok 1993, keď sa v snahe odpolitizovať názvy mostov, naraz zmenili mená troch z nich. Most Hrdinov Dukly sa zmenil na Prístavný, Most SNP na Nový a Most Červenej armády na Starý most. Či boli rozhodnutia dobré, ukazuje zvyčajne to, ako ľudia mostu neoficiálne hovoria, ale tiež čas, ktorý uplynie do jeho ďalšieho premenovania. Pri Novom moste to boli vždy len 2 desaťročia.
Aktuálne rozhodnutie poslancov o tejto zmene názvu však neukončilo diskusiu. Názov platí - môže byť prijímaný s radosťou, zadosťučinením, alebo nespokojnosťou. Bez záujmu však určite nie, pretože slávnostné premenovanie má nielen svoju hodnotu, ale prekvapivo aj svoju cenu - v premenovaní máp, bedekrov, zastávok, cestovných poriadkov. Rovnako bohatý na protiklady je však aj príbeh jeho vzniku. Zástancovia mosta vyzdvihujú zvláštnosť riešenia, architektonické ocenenie, výnimočnosť zavŕšenú ocenením Slovenská stavba storočia. Pre mnohých je však neodpustiteľná arogancia, s akou most zasiahol do bratislavského podhradia a starého mesta.
Toto všetko vyvoláva polemiku a v mnohom rozdeľuje - odborníkov, historikov, politikov, ale aj verejnosť. Okrem vlastného názvu a jeho opodstatnenosti v Bratislave, však často rozdeľuje aj forma a spôsob premenovania. Táto udalosť je plánovaná na výročie SNP, 29. augusta 2012, môže sa však uskutočniť aj skôr, už 26.8. v nedeľu, na výročie otvorenia mosta. Za zamyslenie stojí predstava samotnej udalosti.
Skúsme sa spolu pozrieť na možnú podobu blížiacej sa slávnosti. Veľká dychová hudba pod mostom vo vojenských rovnošatách, príhovory, pochod mažoretiek a bronzová tabuľka s červeným karafiátom zakrytá bielou plachtou. Možno aj čestná salva z pušiek, aj keď prelet vojenskej letky nepredpokladám a asi ho nečakajme. Skôr nebude, nielen z dôvodov úspor, ale aj faktu, že voľnú letku, pri ich počte v armáde nemáme.
Zatiaľ, kým premýšľame, aké sú asi očakávania autorov premenovania mosta, prichádza so zaujímavým a nečakaným vstupom do témy medzinárodný Bratislava Street Art festival. Ponúkol tému Povstania v kresbách na betónových stenách mosta ako zadanie na nástenné zobrazenie mladým street artovým umelcom, ktorí prídu v júni z 10 krajín sveta. Znovu téma, ktorá môže rozdeľovať? Tolerantne by sme mohli povedať, že ak nám nevadí doterajší vizuálny stav a obraz mosta - horšie to nebude. Za veľkorysú však určite môžeme považovať ponuku organizátorov - zatrieť všetky novo vytvorené obrazy, ak sa nebudú páčiť mestu a jeho občanom.
Možno je však priestor dostatočne veľký, aby sa bronzová ceduľka s dychovou hudbou „zniesla" so street artom aj pri slávnostnom premenovaní. Možno aj s premiestnením fotografií Šymona Klimana od smetných košov spod mosta. Za príležitosť, ako aspoň osloviť aj mladých Bratislavčanov by to snáď stálo. Aj keby to všetko malo byť len dočasné.... - do ďalšieho premenovania mostu.
