Každá strana spieva v inom jazyku, ale všetci spolu. To nie je príbeh z filmu, to je chvíľa Vianoc v decembri 1914. Prvých vianočných sviatkov počas svetovej vojny a asi aj tých naj- smutnejších. Vojna trvala ešte len piaty mesiac, ale už ukázala všetky svoje hrôzy. Vojaci unavení bojom a zhrození obrazmi vojny už vedeli, že na Vianoce sa domov nedostanú a niektorých sa už doma nedočkajú nikdy. Nad západný front padá tma a všade je ticho. Odrazu vidia britskí vojaci na nemeckej strane rozsvecovať sa malé svetielka. Znepokojení posielajú na prieskum zveda. Ten sa vracia s fľaškou whisky a s tabakom. Dostal darček od nepriateľa s odkazom, že sú Vianoce a ak nebudú strieľať Briti, nebudú ani oni, Nemci. Vtedy už všetci vedeli,že svetielka sú ohníky sviečok malých vianočných stromčekov, ktoré sa rozsvecovali po celej dĺžke frontu.Ticho ležiace nad mrznúcou zasneženou krajinou prerušila koleda O Tannenbaum v nemčine. Na tú odpovedala z druhej strany vojnového územia anglická The First Noel. A keď doznela Adeste Fideles, ozvala sa nad krajinou Tichá noc.
K nemeckému textu Stille Nacht sa z druhej strany frontovej línie pripojili vojaci s jej anglickou verziou Holy Night. Melódiu Franza Xavera Grubera a text Josepha Mohra preložený do mnohých jazykov poznali všetci, bez ohľadu na národnosť. V tú noc sa na fronte neozval výstrel. Znepriatelení vojaci vyšli nesmelo a bez zbraní zo zákopov a zoznamovali sa. Dávali si darčeky, vymieňali si adresy a spievali. Čaro však po Vianociach skončilo a už nikdy sa do vojnovej vervy nevrátila láska a pokoj vyžarujúce z koledy spievanej v sviatočnú noc.
Príbeh vzniku najslávnejšej koledy Vianoc, Tichej noci, je starý už viac ako dve storočia. Text koledy napísal ako báseň v roku 1816 Joseph Mohr. O dva roky neskôr, v roku 1818, zložil Franz Xaver Gruber na jeho text melódiu. Legenda hovorí, že k zhudobneniu básne a vzniku koledy došlo, lebo bol poškodený organ v kostole a bolo treba na večer narýchlo urobiť hudobnú náhradu. Tak zaznela prvýkrát koleda Tichá noc v sprievode gitary. Bolo to v Kostole svätého Mikuláša – St. Nikolaus Kirche v Oberndorfe pri Salzburgu. Autor textu Joseph Mohr na Vianoce roku 1918 sám spieval tenor a skladateľ F. X. Gruber spieval bas. Kostol v dedinke Oberndorf už dnes neexistuje, bol zničený povodňami. Na jeho mieste stojí Kaplnka pamiatky Tichej noci, ktorá bola postavená zo zbierok a darov v roku 1937. Dve okná kaplnky s vyobrazením J. Mohra a F. X. Grubera pripomínajú dodnes tvorcov piesne.
Tichá noc sa po svojom zrode už onedlho spievala ďaleko za hranicami dedinky aj kraja. Znela na viedenskom cisárskom dvore, neskôr v Londýne, v roku 1931 zaznela v ďalekom Japonsku a o osem rokov neskôr v New Yorku. Sláva piesne postupne stúpala, ale mená jej autorov upadali do zabudnutia. V jednom období sa za autorov považovali dokonca aj slávni skladatelia W.A. Mozart a Michael Haydn.
Koleda sa stala taká slávna, že bola preložená do 300 jazykov a nárečí sveta a v roku 2011 pieseň Tichá noc, svätá noc zaradilo UNESCO do zoznamu rakúskeho nehmotného kultúrneho dedičstva. Ak by ste dnes chceli na mieste vzniku koledy nájsť stopy jej vzniku, nájdete ich v múzeu Tichej noci v meste Hallein. Návštevníci si tu môžu pozrieť aj pôvodnú gitaru Josepha Mohra, na ktorej koledu zložil a hral. Okrem toho tu nájdete autentické listy, portréty a denník kňaza Grubera. Na cintoríne v Halleine je F. X. Gruber aj pochovaný. V blízkom Mariapfarre nájdete rodný dom rodiny Mohrrovcov, ale aj farný kostol, kde pred príchodom do Oberndorfu zložil J. Mohr text koledy. Koleda Tichá noc, svätá noc je stará dvesto rokov, ale dodnes sa jej text a príbeh dotýka ľudskej duše. Keď zaznie, prináša pocit sviatku Vianoc a prichádzajúceho Štedrého večera. Je jednou z najkrajších a najslávnejších vianočných skladieb všetkých čias.
