„spočítajte všetkých pánov v Alexandrii“. Keď mu nerozumeli dodal „všetkých chudobných, biednych, žobrákov, oni sú našou cestou do neba“. Keď bratia dopočítali zistili, že ich je v meste sedemtisíc. „Medzi nich rozdelíme naše príjmy“. A čo povedal aj dodržal, osobným príkladom pohol bohatých k podpore a pomoci.
Veľvyslanec Cypru na Slovensku, Michalis Chr. Stavrinoss, ukončil svoju misiu. Pri odchode zanechal niečo nezvyčajné ako poďakovanie a spomienku. A kto bude chcieť, bude môcť jeho prítomnosť zažiť aj keď tu nebude. Keď to povedal na rozlúčkovom stretnutí, vybral som sa nájsť jeho skrytú stopu v Bratislave. Skoro sa ukázalo, že v tom je aj čosi viac, ako si žiada protokol a úrad veľvyslanca.
S farárom farnosti sv. Martina, Petrom Slepčanom, stojíme pred Dómom. Je sychravý deň, Bratislava je mokrá a smutno jesenná. Len včera sa Dr. Michalis Chr. Stavrinossa rozlúčil na slávnostnej recepcii a dnes pred cestou domov ho čakáme pred katedrálou. Sychravé jesenné popoludnie lezie pod bundu aj cirkevný odev. Spoza rohu sa vynára postava veľvyslanca s tlmočníkom. Po zvítaní vstupujeme do chrámu. Na konci jeho bočnej lode bližšej ku vchodu je kaplnka so zostatkami sv. Ján Almužníka. V bežné dni je chránená mrežovou ozdobnou bránou, dnes sa na počesť vzťahov s Cyprom otvára.
Zaujímavý je aj historický údaj zo pôsobenia sv. Jána Almužnika v Alexandrii. , že na začiatku jeho nástupu bolo v meste Alexandria sedem kostolov a na konci jeho pôsobenia ich bolo neuveriteľných sedemdesiat. Keď zomrel, okolo roku 620 n.l., uložili jeho pozostatky v Alexandrii, po dobytí Carihradu ich turecký vládca daroval uhorskému panovníkovi Matejovi Korvínovi a po porážke pri Moháči ich previezli z Budína do Bratislavy. Tu mu na začiatku 18. storočia arcibiskup Imrich Esterházy, nechal postaviť kaplnku v barokovom slohu, vyzdobenú prácami slávneho rakúskeho sochára Georga R. Donera.
Stojíme sami v kaplnke, tvár sv. Jána Almužníka z obrazu pod ostatkami tohto svätca hladí na štvoricu návštevníkov. Nečakane z malého audio sprevádzača v rukách farára Dómu zaznie monumentálna hudba a hlas. Číslo 10 v programe je nové, gréčtina, jazyk ktorý dodnes ešte žiaden návštevník chrámu nepočul. Nemohol, je tam len pár dní a ako prvý zaznieva pre veľvyslanca. Usmieva sa, to je krása a tá hudba. Pozná ten hlas, je to jeho dar pre chrám, ktorý má spoločný príbeh svätca s jeho rodným Cyprom. Sám preložil text a nahovoril ho, 32 zastávok popísaných textom o Dome sv. Martina. Desiaty jazyk zo zoznamu tých, čo rozprávajú príbeh Dómu pre návštevníkov a turistov pri jeho návšteve.
