Déja vu.Niečo, čo sme už videli.Tak mi pripadá ruskoukrajinský konflikt. Nie do detailov, no v mnohom. Udalosti na kyjevskom Majdane, ako pokus o puč v roku 1934 vo Viedni. Putin sa podobne ako vtedy Hitler len zdiaľky prizeral boju o moc.
Potom prišiel anšlus. 12. marca 1938 pripojil Hitler Rakúsko k Nemecku. O sedemdesiatšesť rokov neskôr 27. februára 2014 pripojil Putin Krym k Rusku.Dodatočne usporiadali referendum.
Za spojenie s Nemeckom sa 10. apríla 1938 v plebiscite kladne vyjadrilo 99 percent obyvateľov Rakúska.Za spojenie s Ruskom sa27. februára 2014v plebiscite kladne vyslovilaväčšina voličov na Kryme. Rakúsko bolo nemecké, Krym ruský. Hitler tvrdil: „Nemecké Rakúsko sa musí opäť stať veľkou nemeckou vlasťou, a to nie z dôvodov nejakých hospodárskych úvah. Nie, aj keby bolo toto zjednotenie po hospodárskej stránke ľahostajné, dokonca aj keby bolo škodlivé, muselo by sa uskutočniť. Rovnaká krv patrí do spoločnej Ríše.“Putin po anexii: „Uvedomili sme si, že Krym nie je len územie. Toho máme dosť. Je to otázka historických koreňov, zdrojov duchovna a štátnosti.”
Svet v jednom i druhom prípade protestoval. Spoločenstvo národov anšlus odsúdilo, anexiu Krymu odsúdila OSN. V jednom i druhom prípade zbytočne. Nič sa nedialo. A diktátorom narastal apetít. Hitler sa pustil do Československa, Putin do Ukrajiny. Nacisti obsadili Sudety,proruskí aktivisti obsadili územia na východe Ukrajiny a vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku a potom aj Luhanskú. Zrodilo sa Novorusko, tak ako kedysi protektorát Čechy a Morava. Svet opäť protestoval. Opäť zbytočne.
