Kopanec do gúľ si Miroslav Lajčák zaslúži

Roky slúžil hajzlom, až sa stal sa jedným z nich. Halzlom, len možno trochu kultivovanejším, ako tí naokolo. Prekročil priveľa červených čiar. Teraz tvrdí, že si to nevšimol. Teatrálne vyhlasuje: „Neviem, ktorým smerom sa obraciame. Keď sledujem parlament, neviem, kde vlastne žijeme.“ A ešte teatrálnejšie dodáva, že chce byť v súlade so svojím svedomím. Odrazu. A kde bolo to jeho svedomie doteraz? Napríklad pri kauze Hlávková. Nevedel, chudáčik, v akej vláde sedí? Ale no…Vari nechce tvrdiť, že nevedel akástrana mu kreslo ministra ponúkla.Netušil, kto je Robert Fico? Nevidel, že štát zlyháva? Netrkli ho protesty Za slušné Slovensko? Teraz sa hrá na blbca, ktorému to všetko akosi uniklo. Nie, neprebudilo sa Lajčákovo svedomie. Hovorí, že s nikým nebojuje. Klame. Ako to robia diplomati zväčša. Miroslav Lajčák nie je žiadny hlupáčik a la Andrej Danko. Miroslav Lajčák teraz bojuje o svoju kožu kariérneho diplomata. Ako utiecť z potápajúcej sa lode a nezamočiť sa pri tom.Z parlamentu vraj nemá pocit racionality. „Z parlamentu mám všetko možné, len nie pocit racionality.”A vari ho niekto môže mať, odkedy je na jeho čele Andrej Danko? To snáď pán dosiaľminister zahraničných vecí a európskych záležitostí len žartuje. Mal vari niekedy z tohto parlamentu pocit racionality?