Pán Čaplovič svojho koaličného partnera obhajoval, ja som zotrval na svojom, že Andrej Danko podvádzal a je teda podvodník, ktorý nemá čo robiť na čele parlamentu. Z mojej strany som tým diskusiu ukončil. Lebo ak si Andrej Danko myslel, že opisovať cudzie texty a vydávať ich za svoje a neuvádzať autorov je v poriadku, tak je, mierne povedané, somár. A nie len podvodník, ale ani somár nemá čo robiť na čele parlamentu. Hoci… Uštipačne som spomenul, že svojho času Caligula (vraj vtedy už šialený) urobil svojho koňa senátorom a tvrdil, že je lepším politikom ako všetci tí hlupáci v senáte.
Hovorí sa, že v roku 40 raz prišiel cisár na svojom milovanom bielom žrebcovi do senátu počas rokovania a prítomným jednoducho oznámil:„Incitatus je novým senátorom. Keď môžete byť senátormi vy, môže byť senátorom aj môj kôň. Zatlieskajte mu.“ A senátori zo strachu tlieskali a cisárov návrh odsúhlasili.
Údajne chcel ale Caligula zájsť ešte ďalej a urobiť zo svojhoIncitatusa aj konzula, no k tomu už nedošlo, lebo v roku 41 ho úkladne zavraždili.
O Caligulovom počínaní vieme zo správ starých rímskych historikov Seutoniusa a Cassia. Ani jeden z nich však nebol Caligulovým súčasníkom a tak treba brať aj ich „správy“ s veľkou rezervou. No obaja uvádzajú aj iné podrobnosti o Caligulovom koňovi, ktorý mal mať svoje služobníctvo, nosil postroj zdobený drahými kameňmi, žil v mramorovej stajni a žľab z ktorého žral, bol zo slonoviny.
Niektorí odborníci tvrdia, že to nebolo šialenstvo Caligulu, ale jeho zmysel pre humor, ktorým vyjadril pohŕdanie nad senátom a dal tak najavo, že rozhodnutia, ktoré robia senátori, by zvládol aj jeho kôň.
Hriešne som rozmýšľal, či by aj v našom parlamente neuživilo viacero koňov. Po koaličnej rade by vždy len spolu zaerdžali na znak súhlasu.
Caligula tiež chcel aby jeho Incitatus aj pozýval hodnostárov na večere do paláca. To zvláda aj Andrej Danko.
