Považujem to za alibizmus. Náboženstvo, slepá viera v akéhosi Boha, je jedno akého, je to skutočné nebezpečenstvo! Náboženstvo, deliace ľudí na veriacich a tých druhých. Všade tam kde, zvíťazí náboženstvo, prehráva zdravý rozum. Bez náboženstva by totiž nebolo ani náboženského fanatizmu a náboženských fanatikov neštítiacich sa ani vraždenia v mene svojho Boha. Ten ich na to dokonca navádza. V Starom zákone Boh prikazuje skrátiť o hlavu nevercov a byť hotový obetovať na jeho rozkaz aj životy vlastných detí. A Boh, židovský, kresťanský aj islamský, vraj zatratí na večnosť, tých, čo ho nebudú správne uctievať. Náboženstvo bolo za krížovými výpravami, pogromami a je aj teraz za džihádom. Ako svojho času povedal svetoznámy fyzik, držiteľ Nobelovej ceny Steven Weinberg, dobrí ľudia sa vždy budú správať dobre a zlí ľudia zle; ale aby dobrí ľudia robili zle – na to treba náboženstvo.
Momentálne sa v najmä v Európe v mene prehnanej tolerancie zneužíva väčšinou demokratických ústav zaručená sloboda vierovyznania, deklarovaná ako náboženská sloboda.Ako však povedal rakúsky filozof Karl Popper, „ tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie. Ak rozšírime bezlimitnú toleranciu aj voči tým, ktorí tolerantní nie sú, ak nie sme pripravení obraňovať tolerantnú spoločnosť proti netolerantným, tolerantní budú zničení a spolu s nimi aj tolerancia.“ A ako vieme z histórie i súčasnosti, žiadne náboženstvo v svojej podstate tolerantné nie je.
Takže, nalejme si čistého vína a priznajme, že tým skutočným nebezpečenstvom je náboženstvo.
