Všetky pohanské kmene slávili deň zimného slnovratu. Pozorovaním oblohy totiž zistili, že práve ( gregoriánsky kalendár) 21 december je dňom, keď je na severnej pologuli najkratší deň, dokonca na polárnom kruhu je celý deň tma a slnko vôbec nevyjde nad obzor. A tak si práve tento deň zvolili napríklad keltské kmene a nazvali ho „Alban Arthuan- teda Svetlo Artuša alebo „Jul ,Jule“ ( anglosaský ) a slávili sviatky v období okolo zimného slnovratu (22-25.12) a prinášali rôzne zvyky v rôznych krajinách a obdobiach. Jediné mali spoločné.. „svetlo“.. symbol nového života, nového príchodu nádeje po tuhej zime.
Zimný slnovrat, ktorý pripadá na 21. alebo 22. december, bol v starovekých kultúrach dôležitým dátumom. Slnovrat predstavoval najkratší deň v roku, po ktorom sa dni začínali predlžovať, čo symbolizovalo víťazstvo svetla nad tmou. Tento prírodný fenomén bol vnímaný ako znovuzrodenie slnka a prichádzajúci nový cyklus života.
Rôzne pohanské kultúry oslavovali tento deň rituálmi a festivalmi, ktoré mali za cieľ privítať svetlo a zabezpečiť úrodu v nasledujúcom roku. Boli to oslavné rituály plné radosti a nádeje, keďže sa verilo, že sa príroda znovu prebúdza a svetlo sa vracia.
Deň svetiel Chanukah( výslovnosť Chanike- od 25 dňa kislewa 8 dní ) má rovnako miesto v starom zákone ako židovský sviatok . Sviatok zasvätenia je spomienkou na znovu dobitie a vyčistenie jeruzalemského chrámu Makabejcami a konkrétne Antochiom IV. Epifanom. Po oslobodení chrámu chceli v ňom zapáliť večné svetlo, mali však olej len na jeden deň. Výroba nového trvala 8 dní, avšak zázrakom im tá malá dávky vydržala práve 8 dní až do nového oleja. Na túto počesť začali teda židia každoročne oslavovať 8 dňové sviatky svetiel… Chanuka.
Germánske a severské oslavy Yule
Jedným z najznámejších pohanských sviatkov spojených so zimným slnovratom je Yule, ktorý sa oslavoval najmä v germánskych a škandinávskych krajinách. Tento sviatok zahŕňal pálenie Yule polena, ktoré symbolizovalo návrat slnka a prinášalo do domácnosti teplo a svetlo. Súčasťou osláv bolo aj zdobenie stromov, obetovanie jedál bohom a spoločné hostiny, čo môžeme považovať za predchodcov niektorých dnešných vianočných tradícií.
Yule bol časom, kedy sa stretávala rodina, oslavovala sa hojnosť a život, a pripravovali sa rôzne rituály, ktoré mali zabezpečiť úspešný nový rok. Zimný slnovrat bol v pohanských kultúrach kľúčovým sviatkom, ktorý neskôr prevzalo kresťanstvo, no s novým náboženským významom.
Vianoce- tie kresťanské:
Dlho očakávaný príchod Mesiáša – spasiteľa židovského národa, ktorý položil svoj život za život večný všetkého ľudstva, napriek tomu ho vlastí neuznali. Tak vzniklo „Kresťanstvo“, ktoré ho uznalo.. Ježiš sa narodil v Betleheme počas veľkého sčítania ľudu. Nový zákon neprináša presné datovanie tejto udalosti, ale pomocné dáta rímskych dejín tejto oblasti veľa napovedia:
-37 až 4 pred Kr. vláda idumejského kráľa Herodesa
-30 až 14 po Kr.: vláda rímskeho cisára Augusta
14 až 36 po Kr.: vláda rímskeho cisára Tibéria
26 po Kr až 36 po Kr. Pontský Pilát miestodržiteľom v Judei
6 po Kr. až 15 po Kr. Annáš veľkňazom v Jeruzaleme
18 po Kr. až 36 po Kr. Kajfáš veľkňaz v jeruzaleme
Aby sa prekryli pohanské sviatky svetla a židovská Chanuka, tak sa pokúsil o spresnenie dátumu narodenia Ježiša skýtsky mních Dionisius Exiguus v šiestom storočí na dátum 25 decembra a od tohto dátumu začal počítať letopočet Ježišovo narodenie datoval na rok 1 pred letopočtom a prvý rok jeho života nazval rokom 1 nášho letopočtu… Chýbala však NULA.. Avšak už pred stanovením počítania letopočtu bolo narodenie Ježiša umiestnené na 25 decembra, pravdepodobne na prekrytie iného „rímskeho“ sviatku slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. Decembra( končil Dionýzovými Brumáliami- hostinou) a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu pohanov. Toto sa udialo už niekedy v roku 336 n.l. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Terturiánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista. Darčeky u kresťanov neboli tradičným zvykom na vVianoce. Až v 17 storočí si začali dávať darčeky protestanti v Európe, lebo nemali sv. Mikuláša z dôvodu, že neuznávali žiaden zoznam svätých ľudí. Neskôr tento zvyk prevzali aj katolíci a tak si začali v 18.storočí tiež dávať dary na Vianoce. Dovtedy to boli výhradne liturgické sviatky narodenia Krista.
Mitraizmus – predježišovo „kresťanstvo“a Vianoce……
Bol to indo-iránsky kult, ktorý priniesli do Ríma v prvom storočí n.l. rímski vojaci z Malej Ázie a šíril sa aj ako jeden z najsilnejších konkurentov kresťanstva až do 4. storočia, kedy ho cisár Konštantín zakázal.
Mitra sa údajne narodil v r. 272 pred n.l. a vystúpil na nebesá v r. 208 pred n.l., teda viac než dvesto rokov pred narodením Krista. Bol bohom slnka, známy aj ako „Výšina sveta”. Meno Kristus pochádza zo slova Kris, čo znamená slnko. (Aj indický boh Krišna bol pomenovaný podľa slnka.). Mitrove narodeniny sa oslavovali okolo 25. decembra, t.j. v deň keď slnko zostúpilo na svoj najnižší bod na oblohe, aby potom opäť začalo vystupovať. Mitra sa narodil v jaskyni, kde ho ošetrovali a darmi potešovali pastieri. Narodil sa z panny, ktorú nazývali „božia matka”. Hovorilo sa o ňom, že veľa chodil po svete, kázal a učil . Nabádal k bratstvu medzi ľuďmi a zjednoteniu sa proti zlu. Robil zázraky a jedného človeka dokonca vzkriesil z mŕtvych. Pripisovalo sa mu, že ukazuje cestu, pravdu a svetlo. Pokladali ho vysloboditeľa, za Spasiteľa a božieho pastiera. Učil o nebi na oblohe a o podzemí ako o mieste večných múk. Jeho sviatočným dňom bola nedeľa. Mal 12 spoločníkov alebo učeníkov, s ktorými slávil poslednú večeru. Bol pochovaný do hrobu a po troch dňoch vstal z mŕtvych. Jeho vzkriesenie sa oslavovalo na jar každého roku. Prijímanie nových „veriacich” sprevádzalo kvapnutie kvapky býčej krvi na ich hlavu, aby sa tak zmyli ich hriechy, čím boli súčasne aj spasení a stali sa nesmrteľnými. Mitristi si pripomínali vystúpenie boha slnka na nebo jedením kúska pečiva tvaru slnka, teda ako naša žemľa, na ktorom bol vyrytý Mitrov meč (= kríž). Toto symbolizovalo jeho telo; potom vypili aj trochu vína, čo symbolizovalo jeho krv. Mitra vravel:
“Kto nebude jesť z môjho tela a piť z mojej krvi, aby bol jedným s tých čo sú so mnou, nebude spasený.”
Mitristi sa tešili na posledný súdny deň, v ktorom mŕtvi vstanú z hrobov, Mitra príde na zem druhýkrát a nastane posledný zápas, ktorý zničí súčasný poriadok vecí a nastolí víťazstvo svetla nad tmou, poraziac princíp zla.Treba ešte niečo dodať?
V čase zrodu prvotného kresťanstva prevládali „náboženstvá tajuplnosti”. Každé si vytvorilo svojho Spasiteľa – okrem Mitru tu boli Dionýz, Attis, Iris, Osiris – v histórii ľudstva ich bolo narátaných najmenej pätnásť! Všetci títo tzv. Spasitelia nejakým spôsobom ušli smrti, najčastejšie vstali z mŕtvych. S ich kultom boli spojené rituály ako spoločná večera alebo chlieb a víno. (Alojz Klanský- Vianoce- kresťanské či pohanské oslavy?)
Aj Egypťania žijúci v Ríme oslavovali. Ich boh HORUS narodený z panny prišiel ako spasiteľ sveta. V ich kostoloch ukazovali jasličky alebo válovček s novorodeným HORUSOM a s jeho matkou panenskou ISIS , ktorá stála za ním….
Gréci žijúci v Ríme oslavovali až šiesty január. Bol to deň keď kaď panenská bohyňa KORE porodila DIONÝZA.
Takže svetlá, nový život, spasenie .. sú hlavnými atribútmi slávností okolo dňa zimného slnovratu od pradávna vo všetkých kultúrach. Je nepodstatné kto si vyberie aký dôvod, podstata nového začiatku a nádeje na lepší život po týchto dňoch je v každom slávení. Darčeky, stromčeky, cinkrlátka, či dnešná komercia, ktorá nepozná hraníc, je len ekonomickou príťažou prostého obdobia nádeje na lepšie budúce. Všetky národy sa snažia v tomto období zimného slnovratu sláviť znovuzrodenie života a tešia sa na nasledujúce obdobie. Tvrdenie, že to naše náboženstvo , či dokonca naša odnož a sekta je tá jediná pravá a najpresnejšia je úplným nezmyslom…