Konflikt začal 24.februára 2022 a prebehol z pohľadu Ruska úspešným vstupom z troch strán na územie Ukrajiny. Kyjev bol v obkľúčení, a prvé mierové rokovania prebehli už 27.februára, druhé kolo sa začalo 3.marca,nebola uzatvorená oficiálne žiadna dohoda. Najbližšie k dohode sme boli, keď Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny. Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule, kde bola parafovaná dohoda, ktorá mala byť východiskom pre konečné uzatvorenie mieru. Rusy na prejav dobrej vôle ustúpili od Kyjeva a čakali na pokračovanie. Tu však prišiel posol, ktorý zmenil presvedčenie politikov Ukrajiny a dohod bola zmarená. Rola Borisa Johnsona, bývalého britského premiéra, ktorý počas svojej návštevy v Kyjeve 9. apríla 2022 údajne zabránil podpísaniu mierovej dohody niekoľko týždňov od začiatku invázie – krátko po nádejnom rokovaní bojujúcich strán v Istanbule 29. marca 2022. A tak sa bojuje už viac ako 1000 dní.
Západ sa dohodol sprísniť všetky možné sankcie uvalené na Rusko, žiaden dovoz, žiaden vývoz na svoje teritóriá, žiadna spolupráca, vylúčenie z medzinárodného platobného systému SWIFT atd. atd. Toto malo ekonomicky ochromiť Rusko až natoľko, že nebude mať finančné prostriedky na vedenie vojny v horizonte roka, dvoch a to bola akceptovateľná hranica, po ktorú „západný svet“ bol pripravený všemožne podporovať Ukrajinu vo vojne finančnými prostriedkami, zbraňami aj muníciou. Konflikt sa blíži k smutnému tretiemu výročiu.
Čo sa stalo, že toto nezafungovalo? Rusko nezostalo v izolácii, vynaložilo obrovské diplomatické úsilie, aby ani politicky, ani ekonomicky sankcie západu nefungovali. Svoje vývozy hlavne energo nosičov presmerovali zo západu na východ, kde našli hlavne v Indii a Číne výbornú náhradu za Európske trhy, ktoré boli pre nich do vojny najdôležitejšie. Politicky sme síce deklarovali, že je Rusko izolované , no NIE JE TO PRAVDA. Má na svojej strane v OSN viac štátov, ako proti sebe. A je úplne jedno, že to nie sú štáty vyspelej Európy, Kanady, Japonsko USA či Austrália. Podarilo sa im získať štáty takzvaného GLOBÁLNEHO JUHU a hlavne štáty ekonomického zoskupenia BRICS, ktoré predstavujú veľký ekonomický potenciál a obrovský trh pre spoločný ekonomicko-politický priestor. Je to viac ako 3 miliardy spotrebiteľov, na čele s Čínou, Indiou, Brazíliou, Juhoafrickou Republikou. Popri starých členoch začínajú v BRICS od januára 2024 pôsobiť aj Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt a Etiópia. Pristúpili Azerbajdžan a v Kazani bolo aj Turecko a asi 20 ďalších štátov. O vstup do zoskupenia BRICS má mať záujem až 30 krajín, pred tohtoročným rozšírením žilo v štátoch BRICS 40% obyvateľov SVETA. A toto je jedným z ekonomicko- politických úspechov Ruska, ktorý sa postaral o minimalizovanie strát z dopadu sankcií na Ruskú ekonomiku.
Zároveň to však aj zväzuje Rusom ruky pri voľbe vojenských odpovedí na vývoj situácie vo vojne.
Príklad..... Ak teraz Rusi odpovedali na zasiahnutie ruského územia raketami ATACAMS a STORM SHAWOW, nemohli zvoliť tvrdú odpoveď napríklad malou taktickou jadrovou zbraňou. TOTO nedovolila INDIA a ČÍNA . Okamžite by prestali podporovať EKONOMICKY RUSKO SVOJIM ODBYTOM, čo by Rusku znemožnilo financovať vojnu. Preto použili ako odpoveď raketu NIE medzikontinentálnu, ale malého až stredného doletu s nejadrovou viacnásobnou hlavicou. To je jasný odkaz „západu“ že červená čiara platí a konflikt sa globalizuje. Rovnako ani 10 či 12 tisíc vojakov KĽDR nie je ani len takticky významný krok na Kurskom bojisku. Tu ide o mnoho významnejší odkaz nám, teda „západu“. V prípade, že by sme mali chuť zapojiť sa do pozemných operácií nám dali najavo že možno aj 500 000 vojakov Severnej Kórey je k dispozícii z ich asi miliónovej armády v zbroji, ktorá je štvrtá najpočetnejšia na svete po Číne, USA a Rusku.
Kto má za spojenca Čínu a Indiu, nemôže prehrať, toto by sme si mali uvedomiť skôr ako sa 26.11.2024 v NATO rozhodneme ako budeme reagovať. Prečo Zelenskij klamal a vyhlasoval že boli zasiahnutí medzikontinentálnou balistickou raketou? No aby donútil NATO konečne jednať smerom k priamej účasti v konflikte, lebo predsa to ohrozilo celý svet, vrátane USA. Veď aj tam to môže doletieť. No nemôže... Zelenskyj dobre vie že klamal, lebo už parametre letu hovoria o fakte, že to nebola medzikontinentálna raketa s doletom nad 12 000 kilometrov. Apropo balistické rakety delíme podľa dostrelu na:
Operačno taktické s doletom do 300km
Malej vzdialenosti 500 až 1000km,
Strednej vzdialenosti do 6000km
Strategické medzikontinentálne 12 000km +.
Zároveň nemôžeme ostreľovať medzikontinentálnou raketou ciele vzdialené tých 800km, ako to bolo v tomto prípade, jednoducho to fyzicky nie je možné. Každá medzikontinentálna raketa má úplne inú balistickú krivku aj rýchlosť, všetky majú nad 20 machov, teda 20x väčšiu rýchlosť ako rýchlosť zvuku ( orientačne 20x 345m/sek = 6,9 km/sek ) a táto použitá letela rýchlosťou 10 machov. To nie je ako u lietadiel nedotankujem... alebo priškrtím motor.. takto to nefunguje.
Práve preto aby Rus nevyplašil svojich partnerov a ani USA či iných čo sa vyznajú viac ako novinári, použili raketu do 1000km, vzdialenosť z Kapustin Jaru ( predtým Bajkonur) do Dnipra je niečo okolo 800km. Preto to nemohla byť ani raketa stredného doletu s doletom 6000km, lebo by sa jednoducho nedala použiť. Nazvali ju novou experimentálnou. Vyšla pravdepodobne z RS-26 Rubež, tá ma dolet do 6000km a rýchlosť až 20 machov. Orešnik je údajne jej skrátený hybrid, lebo nemá 3 stupne ako RS-26 ale len 2 stupne a rýchlosť okolo 10 machov. (3,45 km/sek) Zato ukázal že má až 6 hlavíc v každej 6 submuničných častí, teda predviedol za 7 sekúnd 36 dopadov do cieľovej plochy. Tie hlavice mohli dopadnúť stovky kilometrov od seba, no to by nebol ten efekt, ktorý rus ukázal. Samozrejme to boli projektily bez nálože a už vôbec nie jadernej, lebo sme nevideli po dopade výbuch, boli určené na zničenie podzemných častí továrne JUŽMAŠ, ktorá už za ZSSR vyrábala rakety, aj tie kozmické aj medzikontinentálne. Cieľ bol trafený presne a reči o sanatóriu, kde vybili desiatky okien sú len rečami.
Takže vďaka tomu, že si Rusko nemôže pohnevať svojich spojencov nepoužilo medzikontinentálnu raketu( museli by ju vypustiť z ďalekého východu) ani raketu stredného doletu – do 6000km, ale len raketu malého dosahu do 1000 km, poprípade upravenú raketu stredného doletu na malý dosah, zato so zvýšeným počtom bojových hlavíc zo 4 na 6 a ešte 6 oddeliteľných . Takže pri tomto vyostrení konfliktu okamžite tajne navštívil Generálny sekretár NATO USA, kde sa stretol S Trumpom a jeho poradcami..Pravdepodobne si dohodli scenár ktorý bude predložený na rokovaní NATO-Ukrajina v utorok 26.11 2024. Požijeme, uvidíme.
