Tento problém tu bol už pred minulou kvalifikáciou ME. Vtedy práva vlastnila rumunská firma DIGI, majiteľ televízie DIGISport. Našťastie sa však reprezentácia dostala vždy na poslednú chvilu aj do programu verejnoprávnej RTVS. Teraz je to inak. Darmo prezident SFZ Kováčik chcel zákon o tom aby reprezentácia bola len na verejnoprávnej televízii. UEFA prišla s ponukou na odkúpenie práva aká sa neodmieta. A tak so seniorskou reprezentáciou manipulovala ona a nie na Slovensku (ne)kompetentný SFZ. A prišlo to čo nikto nechcel. UEFA, ktorá chcela taktiež na predaji práv ryžovať, ich predala rumunskej spoločnosti CME, ktorá na Slovensku vlastní kanáli pod logom Markíza. Tá si vytvorila nový kanál pre mužov, ktorý je však dostupný len v asi 60% domácností. A ostatní zostali odkázaní na internetové prenosy.
Či týmto ťahom, predať práva televízii, ktorá pokrýva len niečo málo cez polovicu Slovenska, chcel SFZ prilákať fanúšikov na štadióny neviem. Ale asi nie. Veď ani štadióny nemáme poriadne. Jediný schopný je ten v Žiline, no môžeme len ďakovať, že k nám ako supertímy skupiny posledné roky chodia reprezentácie Ruska, Grécka či Írska. Len ťažko by sme záujem Slovákov pri prípadnom zápase s europskym gigantom typu Španielska či Anglicka uspokojili 10 000 lístkami, ktoré by šli do predaja. A za akú cenu. Je až nehorázne pýtať na zápas proti Lichtenštejnsku 10, 17 a 25 euro za vstupenku, dokonca na zastarané Pasienky. Najnutnejšie v našom futbale je postaviť nový národný štadión. Vezmime si príklad od Čechov. Tí v Prahe postavili štadión Eden a budúci rok sa tam bude hrať UEFA Super Cup. Úspech, zatiaľ čo my na 50-ročných Pasienkoch s kapacitou 13 000 divákov máme na reprezentáciu návštevy do 5 tisícov.
Na záver len toľko. Je potrebné postaviť nový národný štadión, vrátiť reprezentačný výber na obrazovky verenoprávnej televízie aby heslo o futbale ako hre pre všetkých nebolo len reklamným sloganom ale skutočným obrazom slovenského futbalu.
